Merkelová obviňuje východ Európy. Tieto krajiny mali blokovať rozhovory s Ruskom

  • Podľa nej tak nepriamo prispeli k vojne na Ukrajine
  • Tvrdí, že v roku 2021 začalo byť jasné, že Rusko už dohodám neverí
Angela Merkelová
  • Podľa nej tak nepriamo prispeli k vojne na Ukrajine
  • Tvrdí, že v roku 2021 začalo byť jasné, že Rusko už dohodám neverí
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová označila Poľsko a pobaltské štáty za spoluzodpovedné za to, že sa nepodarilo udržať diplomatický dialóg medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa nej práve odmietnutie nových rokovaní zo strany týchto krajín prispelo k úplnému rozpadu vzťahov s Moskvou – a nepriamo aj k vypuknutiu vojny na Ukrajine.

Merkelová to uviedla v obsiahlom rozhovore pre maďarský server Partizán, z ktorého ju citoval aj nemecký denník Bild.

Minsk priniesol „pokoj“, Putin ho prestal brať vážne

Bývalá kancelárka, ktorá stála na čele Nemecka 16 rokov, pripomenula, že takzvané minské dohody z rokov 2014 a 2015, ktoré pomáhala vyjednať, mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine. „Prispeli v rokoch 2015 až 2021 k upokojeniu situácie a dali Kyjevu príležitosť nabrať silu,“ povedala Merkelová.

Podľa nej však v roku 2021 začalo byť jasné, že Rusko už dohodám neverí.

V júni 2021 som cítila, že Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili,“ uviedla.

Minské dohody

Išlo o dva mierové dokumenty (Minsk I z roku 2014 a Minsk II z roku 2015), ktoré mali zastaviť boj medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami na východe Ukrajiny po anexii Krymu. Vyjednávali ich Ukrajina, Rusko, separatisti a Európa – najmä Nemecko a Francúzsko – v tzv. normandskom formáte.

Dohody stanovili prímerie, odsun ťažkých zbraní, výmenu zajatcov a reformu ukrajinskej ústavy so širšou autonómiou pre Doneck a Luhansk. Plne sa však nikdy nenaplnili: boje pokračovali, Rusko podporovalo separatistov a Kyjev odmietal politické ústupky pod nátlakom. Minské dohody často hodnotia ako dočasné riešenie, ktoré konflikt nezastavilo, ale skôr zmrazilo.

Tento pokus však podľa nej narazil na odpor niektorých členských štátov. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko a Estónsko), ale aj Poľsko bolo proti,“ dopĺňa Merkelová. K novému diplomatickému formátu tak nakoniec nedošlo.

„Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia,“ konštatovala bývalá kancelárka, ktorá skončila v decembri 2021. O tri mesiace neskôr Rusko napadlo Ukrajinu.

Kritika z Nemecka: Putinova agresia sa začala skôr

Denník Bild však upozorňuje, že Merkelová v rozhovore nespomenula ruské útoky a obete ešte počas platnosti minských dohôd. V rokoch 2015 až 2021 podľa denníka zahynulo alebo bolo zranených vyše päťtisíc ukrajinských vojakov a Rusko už od jari 2021 pripravovalo plnohodnotnú inváziu. Podľa kritikov tak agresia nezačala až po odchode Merkelovej z úradu, ako by sa mohlo z jej slov zdať.

Merkelová vidí jednu z príčin zlyhania dialógu aj v pandémii covidu-19.

„Nemohli sme sa stretávať, pretože Putin mal z pandémie strach. A keď nie je možné sa stretávať a preberať rozdielne názory z očí do očí, nemôže dôjsť k žiadnym novým kompromisom,
povedala.

Videokonferencie podľa nej nedokázali nahradiť osobné rokovania: „Videokonferencie nestačili,“ dodala s tým, že „hlavne kvôli pandémii sa Rusko politicky zradikalizovalo, a nakoniec napadlo Ukrajinu.“

Týmto vyjadrením Merkelová prvýkrát otvorene priradila časť zodpovednosti za zlyhanie dialógu s Moskvou aj krajinám EÚ, ktoré odmietali jej snahu o nový formát rokovaní. Zároveň priznala, že pandémia a izolácia ruského prezidenta Vladimira Putina podľa nej prispeli k zhoršeniu vzťahov a k ruskému útoku na Ukrajinu vo februári 2022.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroj: Bild

Najnovšie videá

Trendové videá