Meta vytvorila AI, ktorá za teba bude „postovať“ aj po smrti. Mohla by to tak robiť naveky
- Patent opisuje AI, ktorá by vedela simulovať aktivitu človeka aj po jeho smrti a reagovať v jeho mene
- Meta dnes tvrdí, že plán do praxe neposunie
- Patent opisuje AI, ktorá by vedela simulovať aktivitu človeka aj po jeho smrti a reagovať v jeho mene
- Meta dnes tvrdí, že plán do praxe neposunie
Meta riešila otázku, čo sa stane so sociálnymi sieťami po smrti používateľa, netypicky technicky: patentom na model umelej inteligencie, ktorý by dokázal pokračovať v aktivite účtu aj po tom, čo človek zomrie.
Podľa médií patent opisuje veľký jazykový model, ktorý by vedel „simulovať“ správanie používateľa, reagovať na obsah a v krajnom scenári udržiavať účet aktívny aj posmrtne. Meta však dnes tvrdí, že tento koncept nechce zavádzať do praxe.
Patent na „posmrtné“ príspevky
Podľa portálu Futurism bola Mete v roku 2023 udelená patentová ochrana na nápad, v ktorom by jazykový model napodobňoval používateľovu aktivitu na sociálnej sieti. V texte patentu sa uvádza, že model môže slúžiť na simulovanie používateľa, keď je „neprítomný“, napríklad pri dlhšej pauze, ale aj v prípade, že je mŕtvy. Mashable dopĺňa, že patent podrobnejšie opísal Business Insider a že ho podala Meta v roku 2023, pričom autorom podania je CTO Andrew Bosworth.
V dokumente sa zároveň priamo upozorňuje na zásadný rozdiel medzi dočasnou neprítomnosťou a smrťou. Ako cituje Mashable, v podaní sa píše: „Vplyv na používateľov je oveľa závažnejší a trvalejší, ak je používateľ mŕtvy a nikdy sa nemôže vrátiť na sociálnu sieť.“
Ako by digitálny „klon“ fungoval podľa opisu
Koncept podľa Futurism počítal s tým, že AI by bola vytrénovaná na príspevkoch zosnulého a následne by mohla publikovať nový obsah v jeho štýle a „hlase“. Patent ďalej opisuje aj interakcie: digitálna verzia človeka by mohla dávať lajky, komentovať, a dokonca komunikovať aj cez súkromné správy.
Mashable uvádza, že podľa pôvodného zámeru mala technológia pomáhať najmä ľuďom so silnou online prítomnosťou, napríklad influencerom, ktorí si chcú dať prestávku. Teoreticky by takýto klon vedel komentovať, reagovať a dokonca simulovať aj video- či audiohovory so sledovateľmi na účtoch Meta.
V pozadí je širšia debata, ktorú pomenúva Futurism: či majú neaktívne účty ostať „nedotknuté“, alebo by rodina mala dostať možnosť spravovať ich ako digitálne pietne miesto. Patent ponúkal tretiu, kontroverznejšiu alternatívu: nechať účet „žiť“ ďalej.
Meta ustupuje, no patent zostáva
Hoci patent existuje, Meta dnes signalizuje stopku. Podľa Futurism hovorca firmy pre Business Insider uviedol: „Nemáme žiadne plány pokračovať v tomto príklade.“ Mashable rovnako píše, že Meta oznámila, že s konceptom už nechce ísť ďalej, no patent na tento typ technológie jej zostáva.
Futurism zároveň pripomína, že Meta v minulosti verejne hovorila aj o tom, ako by AI spoločníci mohli byť alternatívou pre osamelých ľudí. Mark Zuckerberg tiež v rozhovore z roku 2023 s Lexom Fridmanom naznačil, že virtuálne avatary by mohli preberať účty zosnulých. Zároveň vtedy dodal, že hoci interakcia môže pomôcť pri smútku, môže sa stať aj nezdravou, a že by bolo potrebné to detailnejšie skúmať.
„Grief tech“ rastie a odborníci varujú pred dôsledkami
Téma digitálnych „náhrad“ mŕtvych sa podľa Futurism objavuje aj mimo Meta, od prípadov, keď bola stará mama „oživená“ ako AI model na pohrebe, až po startupy zamerané na tzv. grief tech. Mashable spomína, že podobný chatbotový patent mala aj spoločnosť Microsoft v roku 2021, no neskôr ho odložila, pričom vedenie ho označilo za „znepokojujúci“.
Zároveň sa rozširuje trh so službami, ktoré ponúkajú „deadbotov“ – chatboty napodobňujúce zosnulých. Mashable uvádza príklady ako Replika AI či 2wai a dodáva, že etické a spoločenské dôsledky takýchto produktov riešia právnici, tvorcovia aj odborníci na smútenie. V texte zaznieva aj tvrdá výhrada: sociológ Joseph Davis z University of Virginia podľa Futurism hovorí: „Jednou z úloh smútenia je postaviť sa skutočnej strate. Nechajte mŕtvych byť mŕtvymi.“
Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet
Zdroje: Futurism, Mashable