Mier po americky vs. mier po európsky: Ukrajina má na stole dva úplne rozdielne scenáre (ANALÝZA)

„Ukrajina čelí  jednému z najťažších momentov v histórii“, povedal minulý týždeň ukrajinsky prezident Volodymyr Zelenskyj, zatiaľ čo Trumpova administratíva ju tlačí do dohody s Ruskom. Spojené štáty  najprv dali Ukrajine ultimátum: buď Zelenskyj do štvrtka podpíše rámec 28-bodového mierového plánu, ktorý vypracovali Washington a Kremeľ, alebo Trump preruší zdieľanie spravodajských informácií a dodávky zbraní pre Ukrajinu.

Rovnako ako v auguste, keď americký prezident pozval Vladimira Putina na summit na Aljaške, Kyjev a jeho európski spojenci boli vylúčení z diskusií, ktoré sa nakoniec odrážali v myšlienkach Kremľa.

Rozdiely v návrhoch

Medzitým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyslal do Ženevy tím vyjednávačov na víkendové rokovania, ktoré podľa Bieleho domu a Zelenského kancelárie viedli k „aktualizovanému a prepracovanému“ rámcu, ktorý by priniesol spravodlivý mier. Podrobnosti nie sú zatiaľ známe. Ako sme ťa informovali, Financial Times však prišiel s informáciou, že 28-bodový mierový plán bol okresaný o 9 bodov. 

Aj Európa vstúpila do rokovaní s vlastným detailným  28 -bodovým plánom pre Ukrajinu a posúva diskusiu o možnom prímerí.

Od územných a finančných otázok až po možnosť členstva Ukrajiny v NATO a rozsiahlu amnestiu však pôvodný americký návrh, ktorý unikol do médií, a európsky protinávrh, ktorý iniciovali Británia, Francúzsko a Nemecko a o ktorom informovala agentúra Reuters, obsahujú zásadné rozdiely. Zatiaľ nie je jasné, ku ktorému návrhu sa americký prezident priklonil viac.

Len včera však podľa ČTK , ktoré cituje agentúru Reuters vyhlásil, že Rusko súhlasilo s niektorými ústupkami v americkom mierovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine. Trump už podľa Reuters netrvá na skoršom štvrtkovom termíne, do ktorého od Ukrajiny očakával súhlas s plánom. Lehotu médiá spájali s pôvodným 28-bodovým plánom.

Územné otázky

Americký návrh počíta s tým, že Donecká, Luhanská a Krymská oblasť budú uznané ako de facto ruské územie a Ukrajina sa zaviaže stiahnuť svoje jednotky z častí Donecka, ktoré stále kontroluje. Tieto oblasti by mali vytvoriť demilitarizovanú nárazníkovú zónu, ktorá by bola medzinárodne uznaná ako ruská, hoci bez prítomnosti ruských vojakov. Cherson a Záporožie by podľa návrhu zostali „zmrazené“ na línii kontaktu, pričom Rusko by získalo de facto uznanie území, ktoré drží.

Ešte minulý týždeň denník The Telegraph informoval, že podľa amerického plánu by Ukrajina mohla byť nútená prenajať časť svojho územia Rusku na základe amerického plánu na ukončenie vojny.

Trumpov mierový plán „schudol“ o 9 bodov. USA a Kyjev drasticky prepracovali návrh na ukončenie vojny

Európsky návrh neuznáva žiadne územné nároky Ruska a nevyžaduje od Ukrajiny stiahnutie síl. Navrhuje, aby sa rokovania o prípadných územných zmenách začali na základe aktuálnej línie frontu.

Rusko tieto výzvy odmieta odkedy americký prezident Donald Trump predložil návrh minulú jar. Putin tiež dal jasne najavo, že chce úplnú ruskú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou. „Kľúčová otázka, som si úplne istý, stále súvisí s územím,“ povedal podľa Radio Free Europe Radio Liberty (RFE/RL) pre Current Time Kirill Martynov, šéfredaktor exilových ruských novín Novaja Gazeta Evropa.

„Som presvedčený, že ruská strana bude trvať na odovzdaní zostávajúcich voľných oblastí Doneckej oblasti. Som si istý, že táto požiadavka je pre Ukrajinu prakticky nemožná a neprijateľná.“

NATO a bezpečnosť Ukrajiny

Americký návrh vyžaduje, aby Ukrajina zakotvila v ústave záväzok, že nikdy nevstúpi do NATO, a aby samotná aliancia formálne potvrdila, že Ukrajina nebude prijatá. Počíta aj s tým, že NATO sa už nebude ďalej rozširovať. Európsky návrh takýto záväzok neobsahuje a len konštatuje, že vstup Ukrajiny do NATO závisí od konsenzu členov aliancie, ktorý momentálne neexistuje. 

To by zbavilo Rusko práva veta v tejto otázke a zachovalo by právo Kyjeva vyberať si partnerov – je však nepravdepodobné, že by to uspokojilo Moskvu, ktorá chce pre Ukrajinu záväzné obmedzenie členstva.

Prítomnosť zahraničných síl a veľkosť ukrajinskej armády

Americký návrh jednoznačne zakazuje, aby NATO umiestnilo vojakov na Ukrajine. Európsky návrh je miernejší: dovoľuje, aby NATO neumiestňovalo trvalé jednotky v čase mieru, čo ponecháva priestor pre možné európske vojenské misie alebo pomoc v prípade potreby.

 V predchádzajúcich rokovaniach sa podľa RFE/RL Rusko snažilo obmedziť počet ukrajinskej armády na 85 000 alebo dokonca 50 000 vojakov. V otázke armády americký návrh stanovuje limit ukrajinských ozbrojených síl na 600 000 vojakov. Európsky návrh umožňuje vyšší počet — až 800 000 vojakov v čase mieru, pričom v prípade opätovného ruského útoku môže byť tento počet navýšený. Európska verzia je teda priaznivejšia pre ukrajinskú bezpečnosť.

Európsky návrh uvádza, že „NATO súhlasí s tým, že v čase mieru nebude natrvalo umiestňovať jednotky pod svojím velením na Ukrajine“, čo je znenie, ktoré by mohlo podľa Radio Free Europe Radio Liberty (RFE/RL) zabrániť vylúčeniu potenciálneho plánu prevažne európskej „Koalície ochotných“ vyslať sily na podporu ukrajinských vojakov.

Bezpečnostné záruky

Americký návrh hovorí o „spoľahlivých bezpečnostných zárukách“ vrátane záruky zo strany USA, ale bez presných detailov. Európsky návrh požaduje „robustné“ záruky, ktoré by sa čo najviac približovali záväzkom podľa článku 5 NATO. Taktiež žiada vznik spoločnej bezpečnostnej skupiny, v ktorej by okrem USA a Ruska boli aj Ukrajina a európski partneri. Európsky prístup tak viac zapája Ukrajinu a Európu do dohľadu nad dodržiavaním mieru.

Zmrazené ruské aktíva a financovanie obnovy

Americký návrh detailne opisuje použitie zmrazených ruských aktív: 100 miliárd dolárov by sa použilo na obnovu Ukrajiny pod americkým vedením a USA by získali časť zisku z týchto investícií. Európsky návrh je menej konkrétny a kladie dôraz na to, že Ukrajina má byť plne odškodnená vrátane využitia ruských štátnych aktív, ktoré zostanú zmrazené, kým Rusko nezaplatí škody.

Európsky návrh podľa The Telegraph počíta s rozsiahlou obnovou Ukrajiny financovanou kombináciou medzinárodných fondov a zmrazených ruských aktív.

Voľby na Ukrajine 

Americký návrh požaduje, aby Ukrajina usporiadala voľby do sto dní od podpisu mierovej dohody. Európsky návrh hovorí, že voľby sa majú konať čo najskôr po podpísaní dohody, čo dáva Ukrajine väčšiu flexibilitu a nezohľadňuje ruskú snahu spochybniť legitimitu prezidenta Zelenského.

Americký návrh podľa RFE/RL obsahuje vetu, že „všetka nacistická ideológia musí byť zakázaná“, čo kritici vnímajú ako prevzatie ruského propagandistického naratívu o „denacifikácii“. Európsky návrh takúto zmienku neobsahuje. Americká verzia tiež žiada zrušenie údajne diskriminačných opatrení voči ruským médiám a menšinám, zatiaľ čo Európska únia toto znenie vynechala.

Amnestia vs. spravodlivosť

V americkom návrhu sa nachádza klauzula o úplnej amnestii pre všetky strany konfliktu, čo by znamenalo vzdanie sa akýchkoľvek budúcich nárokov a trestného stíhania. Európsky návrh amnestiu nespomína a hovorí len o potrebe riešiť utrpenie obetí konfliktu. Európska verzia tak necháva otvorenú možnosť vyvodenia zodpovednosti, vrátane súdnych procesov za vojnové zločiny.

Reakcia Ruska

Poradca ruského prezidenta Vladimíra Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov v reakcii podľa ČTK povedal, že európske protinávrhy k 28-bodovému mierovému plánu pre Ukrajinu, ktorý vypracovali Spojené štáty, nie sú konštruktívne na prvý pohľad a pre Moskvu nebudú fungovať.  Mnohé body amerického mierového plánu sa ale podľa neho zdajú byť prijateľné, cituje ho agentúra Reuters.

Reakcie Moskvy len potvrdzujú, že americká verzia je pre Rusko v mnohých ohľadoch prijateľnejšia, zatiaľ čo európske návrhy vníma ako „nekonštruktívne“, keďže neobsahujú zásadné územné a politické ústupky, ktoré Kremeľ očakáva.

Európa v súčasnosti nesie veľkú časť nákladov na pokračujúci odpor Ukrajiny – či už v oblasti humanitárnej pomoci, zbrojnej podpory, energetickej bezpečnosti alebo ekonomickej stabilizácie Kyjeva. Práve preto má EÚ reálnu možnosť využiť svoju váhu na to, aby poskytla prezidentovi Zelenskému tie vyjednávacie nástroje, ktoré podľa kritikov v americkom rámci chýbajú.

Ak sa Európskej únii podarí dotiahnuť plánovanú „reparačnú pôžičku“ vo výške 140 miliárd eur, financovanú zo zmrazených ruských aktív, môže to zásadne narušiť kalkuláciu Kremľa, ktorý predpokladá, že Ukrajina ekonomicky skolabuje skôr, než Rusko vojensky.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie