Mier za bohatstvo: Trump má pripravovať sériu ekonomických stimulov, ktoré majú motivovať Rusko k ukončeniu vojny na Ukrajine

Podľa informácií denníka The Telegraph chce americký prezident Donald Trump na piatkovom stretnutí na Aljaške predstaviť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sériu ekonomických stimulov, ktoré by mali motivovať Moskvu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Súčasťou návrhov je aj otvorenie prístupu k nerastným surovinám, vrátane vzácnych zemín, v okupovaných častiach Ukrajiny.

Zriedkavé nerasty a ekonomické ústupky

Administratíva USA údajne zvažuje umožniť Rusku ťažiť vzácne zeminy a nerastné bohatstvo v oblastiach Ukrajiny, ktoré sú momentálne pod ruskou kontrolou. Ukrajina vlastní približne 10 % svetových zásob lítia, kľúčového pre výrobu batérií, pričom dve najväčšie ložiská sa nachádzajú na okupovanom území.

„Existuje viacero stimulov, medzi ktorými by mohla byť aj dohoda o nerastných surovinách,“ uviedol zdroj oboznámený s návrhmi.

Tieto úvahy nadväzujú na dohodu o využívaní ukrajinských zdrojov, ktorú USA podpísali s Kyjevom v máji. Washington by však musel vybudovať nové ťažobné kapacity, čo by ruská spolupráca mohla výrazne urýchliť. Pre Putina je pritom kontrola nad strategickými surovinami jedným z dôležitých nástrojov posilňovania vplyvu doma aj v zahraničí.

Okrem toho Washington zvažuje zrušenie exportných zákazov na náhradné diely pre ruské lietadlá, ktorých časť flotily je v dôsledku sankcií vyradená z prevádzky. Lifting sankcií by mohol byť výhodný aj pre amerického výrobcu Boeing, keďže ruské aerolínie vlastnia viac než 700 lietadiel západnej výroby.

Strategické záujmy v Arktíde a Aljaške

Trump údajne uvažuje aj o ponuke umožniť Moskve väčší prístup k prírodným zdrojom v Beringovom prielive, ktorý oddeľuje Aljašku od Ruska. Táto oblasť ukrýva významné nepreskúmané zásoby ropy a plynu, vrátane približne 13 % svetových zásob ropy. Rozvoj tejto oblasti by mohol posilniť ruskú pozíciu v Arktíde, ktorá v roku 2022 zabezpečovala 80 % ruskej plynárenskej produkcie.

Podľa zdrojov z britskej vlády by mohli byť tieto stimuly pre európske krajiny prijateľné, pokiaľ by neboli vnímané ako odmena pre Putina. „Musí to byť prezentované tak, aby to bolo v súlade s verejnou mienkou. Nemôže to vyzerať ako odmena,“ uviedol jeden z predstaviteľov.

Bezpečnostné záruky a úloha Európy

Trump avizoval, že ak stretnutie s Putinom dopadne pozitívne, chce okamžite iniciovať druhé kolo rokovaní, tentoraz aj s účasťou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Ak to prvé pôjde dobre, uskutočníme rýchlo druhé. Chcel by som, aby tam bol prezident Zelensky, ak bude chcieť,“ povedal.

Zelensky po nedávnych konzultáciách s európskymi lídrami, vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, uviedol, že Trump podporuje myšlienku bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Kým USA sa zatiaľ zdržali ich priameho ponúknutia, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko pripravujú mierovú misiu, ktorá by mohla byť nasadená po uzavretí dohody. Britský premiér Sir Keir Starmer zdôraznil, že „koalícia ochotných“ je pripravená implementovať plán prímeria okamžite po jeho podpísaní.

Izraelský model ako vzor riešenia

Ako sme ťa informovali v tomto článku, plán, ktorý má byť podľa informácií denníka The Times predmetom diskusií medzi Washingtonom a Moskvou, predpokladá ukončenie vojny na Ukrajine formou trvalej okupácie po vzore izraelskej kontroly nad Západným brehom Jordánu.

Podľa návrhu by Rusko získalo vojenskú a ekonomickú kontrolu nad okupovanými časťami Ukrajiny, pričom by ich spravovalo vlastným riadiacim orgánom. Hranice by sa formálne nemenili, podobne ako pri izraelskej správe Západného brehu od roku 1967. „Bude to presne ako keď Izrael okupuje Západný breh,“ uviedol zdroj pre The Times.

Prezident Zelensky tento model odmieta a zdôrazňuje, že otázky územnej celistvosti nemožno riešiť bez priamej účasti Ukrajiny. Trvá na tom, že prípadné prímerie musí byť sprevádzané bezpečnostnými zárukami a zachovaním sankcií voči Rusku, ak by dohoda nebola uzavretá. Medzinárodný súdny dvor pritom izraelskú okupáciu označil za nelegálnu, no nemá prostriedky na jej vynútenie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie