Migračná kríza ustupuje: Počet nelegálnych vstupov do Európy klesol o viac ako polovicu vďaka novej stratégii únie

„Európa je vo vážnych problémoch,“ povedal začiatkom minulého týždňa na pôde OSN v New Yorku americký prezident Donald Trump. „Nelegálni prisťahovalci prúdia dnu,“ dodal šéf Bieleho domu, píše The Economist.

Podobná rétorika však nie je v Európe ničím novým. Často sme mohli počuť podobné slová v europarlamente či priamo v našej Národnej rade. Najnovšie dáta však ukázali, že reči o nezastaviteľnom príleve migrantov či stúpajúcej migrácii sú nezmyslom.

Drasticky menej migrantov

Za prvých osem mesiacov tohto roka nelegálne prekročilo hranice Európy okolo 112-tisíc ľudí. To predstavuje približne 21 percentný pokles od toho istého obdobia v minulom roku. Pokles je dokonca ešte výraznejší, keď toto obdobie porovnáme s rokom 2023, keď sa ilegálny vstup do Európy podaril 231-tisíc ľuďom.

Zmena však nenastala kvôli základným princípom migrácie. Tie sú stále rovnaké, ako boli pred dvoma rokmi. Krajiny ako sú Afganistan či Eritrea sú naďalej represívne a potláčajú ľudské práva svojich obyvateľov.

Masívna zmena v Európe: Španielsko chce riešiť krízu legalizáciou migrantov z celého sveta

Neplatí to ani pri Sudáne či oblasti Sahel, ktoré naďalej sužujú občianske vojny, násilné povstania či iné vojenské konflikty. Zmena nenastala ani v Bangladéši či Egypte, čo sú dve krajiny s najčastejším pôvodom ľudí, ktorí nelegálne vstupujú do Európy. V krajinách stále panuje veľká chudoba a nedostatok práce.

Európa zmenila prístup

Čo sa teda zmenilo? Zmenila sa Európa. Európska únia začala experimentovať so spôsobmi, ako zabrániť takejto migrácii. Výsledky zrejme potešia mnoho ľudí v Európe, no niektoré použité metódy sú znepokojujúce.

EÚ ukázala, že tvrdé metódy ďaleko od hraníc Únie sú funkčné. V posledných rokoch sa do Európy dostali ilegálny migranti najmä troma cestami. Prvá je známa ako stredná stredomorská trasa a vedie zo severnej Afriky do Talianska. Druhá trasa sa volá východná stredomorská trasa, ktorá vedie najmä z Turecka. Tretiu nazývajú západnou africkou trasou, ktorá vedie z krajín ako je Maroko na Kanárske ostrovy, ktoré patria Španielsku.

„Požehnanie“ od Trumpa obrátilo karty. Zelenskyj varuje Moskvu: Ak neukončia vojnu, stanú sa cieľom

Stratégia Európskej únie v podstate spočíva vo vybudovaní neviditeľnej steny, ktorá sa nachádza ďaleko od hraníc Európy a dokáže migrantov zadržať a vrátiť späť. A to predtým, ako majú šancu vstúpiť na európske územie a požiadať o azyl.

Komplexné problémy, komplexné riešenia

EÚ to dosiahla komplexným spôsobom. Únia, ako aj osobitné štáty dvadsaťsedmičky, podpísali zmluvy s takzvanými tranzitnými krajinami. Medzi tie, ako ich meno naznačuje, patria štáty, cez ktoré sa migranti snažia prejsť.

Výmenou za obmedzenie migrácie získajú tieto tranzitné krajiny viacero výhod. Ide napríklad o investície či finančnú pomoc. Egypt napríklad dostane 7,4 miliárd eur, zatiaľ čo Tunisko dostane jednu miliardu. Súčasťou dohody je to, že EÚ školí a financuje pobrežnú stráž, políciu či colných úradníkov.

Niektoré z týchto dohôd sú však staré už desať rokov. Napríklad zmluva medzi Úniou a Tureckom bola podpísaná v roku 2015, v roku 2017 podobnú dohodu uzavrelo aj Taliansko a Líbya. Problémom však bola ich nedostatočná účinnosť.

Fínsko mení kontroverzný vojenský symbol. Dôvodom je spolupráca s NATO a snaha vyhnúť sa trápnym situáciám

Pri podpísaní a v podstate uzavretí jedného migračného toku sa takmer ihneď otvoril druhý. Čo znamenalo, že namiesto riešenia sa problém iba presunul. To sa však v poslednej dobe zmenilo, keďže podobné zmluvy uzavreli viaceré krajiny v severnej a západnej Afrike, čo znamenalo, že efektívnosť týchto dohôd drasticky stúpla.

Dohody fungujú, pomohli aj drony

V roku 2024, čiže rok po tom, čo EÚ a Tunisko podpísali takúto dohodu, počet prechodov cez stredomorskú trasu klesol o 58 %. Efektívnosť týchto zmlúv však zvýšil aj druhý krok stratégie EÚ. A tým je lepší dohľad nad vonkajšími hranicami Únie a ich vôd.

Afrika je samozrejme veľký kontinent, čo znamená, že jej pobrežie je masívne. Často dlhé a veľmi málo obývané pláže boli teda celkom problémom, aby sme dokázali strážiť.

Tank s technológiou Formuly 1 sa stal realitou. 35-tonový kolos je o 40 % rýchlejší a strieľa presnejšie za jazdy

Tomu však pomohli nové technológie a to najmä drony. Tie dokážu hliadkovať neustále a nad väčším územím, ako to dokázali ľudia. V momente, keď zbadajú loď, informujú o tom príslušné úrady v krajine.

Podľa Frontexu, čo je Európska pohraničná a pobrežná stráž, v priebehu troch rokov informovala orgány v Líbyi viac ako 2000 krát o polohe lode s migrantmi, tvrdí to nezávislá investigatívna skupina Lighthouse Reports.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie