Mihál varuje: Živnostníci pracujúci pre jednu firmu, riskujú pokutu 4 000 eur. Prichádza tvrdší režim

Od januára 2026 vstupujú do platnosti rozsiahle legislatívne zmeny, ktoré sa dotknú podnikateľov aj zamestnancov. Zmeny sa týkajú najmä evidencie tržieb, dane z príjmov, DPH a Daňového poriadku. Slovensko sa pritom podľa odborníkov radí medzi krajiny s vyšším daňovo-odvodovým zaťažením v regióne, ako ukazuje aj porovnanie s Chorvátskom.

Finančná správa upozorňuje na nové povinnosti

Finančná správa SR publikovala podrobný prehľad legislatívnych noviniek, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára a 1. marca 2026. Jednou z najvýznamnejších noviniek je nový zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb. Ten zásadne mení systém, pričom evidenčnú povinnosť rozširuje aj na predávajúcich, ktorí doteraz nemuseli používať pokladňu.

Od marca 2026 pribúda ďalšia povinnosť: ak predajca prijíma hotovosť na predajnom mieste a ide o tržbu nad 1 euro, musí umožniť aj bezhotovostnú platbu. Ide o platbu kartou, QR kódom alebo iným elektronickým spôsobom.

Zmeny v dani z príjmov a DPH

Od roku 2026 sa mení výpočet nezdaniteľnej časti základu dane. Pri mesačnom základe do 2 174 eur bude nezdaniteľná časť 497 eur. Ak príjem presiahne túto hranicu, nezdaniteľná suma sa postupne znižuje, až úplne zaniká pri základe 3 665 eur.

Zároveň sa zavádzajú nové sadzby dane z príjmov fyzických osôb:

• 19 % do 3 665 eur mesačne,
• 25 % od 3 665 do 5 029 eur,
• 30 % od 5 029 do 6 251 eur,
• 35 % nad 6 251 eur mesačne.

V oblasti DPH sa menia pravidlá odpočtu pri osobných motorových vozidlách. Nová legislatíva upravuje kategórie vozidiel, výdavky s nimi súvisiace a podmienky pre uplatnenie odpočtu dane.

Slovensko verzus Chorvátsko: Prekvapivé porovnanie

Odborník na dane a exminister Jozef Mihál z portálu relia.sk pripravil porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov na Slovensku a v Chorvátsku pre rok 2026. Výsledky hovoria v prospech Chorvátska.

„Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov je na Slovensku o cca 5 % až 7 % vyššie, ako v Chorvátsku,“ uvádza Mihál.

Kľúčovým parametrom pri porovnaní je tzv. superhrubá mzda, teda celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca vrátane všetkých odvodov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že slovenský zamestnanec má pri rovnakej hrubej mzde vyšší čistý príjem. Realita je však iná.

„Pri pohľade na posledný stĺpec tabuľky sa zdá, že vyšší čistý príjem pri rovnakej hrubej mzde má zamestnanec na Slovensku, ale ak sa na veci pozrieme z pohľadu nákladov zamestnávateľa na mzdu a odvody, tak je to úplne naopak,“ vysvetľuje Mihál.

Konkrétne čísla hovoria jasne

Porovnanie vychádza z predpokladu, že superhrubá mzda, teda celkové náklady zamestnávateľa, je 2 043 eur mesačne. Na Slovensku to znamená hrubú mzdu 1 500 eur a čistý príjem 1 134 eur. V Chorvátsku by mal zamestnanec pri rovnakých nákladoch hrubú mzdu až 1 754 eur a čistý príjem 1 243 eur. Rozdiel je 109 eur mesačne v prospech chorvátskeho zamestnanca.

Rozdiel vzniká najmä kvôli výrazne odlišnému nastaveniu odvodového systému.

Na Slovensku zamestnanec odvádza 14,4 % z hrubej mzdy, konkrétne 9,4 % na sociálne poistenie a 5 % na zdravotné. Zamestnávateľ odvádza až 36,2 %, z čoho 25,2 % ide na sociálne a 11 % na zdravotné poistenie.

V Chorvátsku zamestnanec platí len 20 % na dôchodkové poistenie. Zamestnávateľ prispieva 16,5 %, výlučne na zdravotné poistenie. Spolu je tak celkové odvodové zaťaženie nižšie.

Dane v Chorvátsku ponúkajú flexibilitu

Chorvátsky daňový systém zaujme aj regionálnou variabilitou. Základné sadzby dane sú:

• 20 % zo základu do 5 000 eur mesačne,
• 30 % zo základu nad 5 000 eur.

Oblasti a mestá však môžu tieto sadzby upravovať. „Napríklad Baška na Krku má sadzby len 15 % a 25 %. Naproti tomu v Záhrebe sú sadzby až 23 % a 33 %,“ upozorňuje Mihál. „Takže pri sťahovaní sa za prácou do Chorvátska radím uprednostniť ostrov Krk pred rušným Záhrebom.“

Chorvátsko má aj vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane, až 600 eur mesačne, čo zamestnancom výraznejšie znižuje daňový základ.

Čo si z toho odniesť

Legislatívne zmeny, ktoré na Slovensku vstupujú do platnosti v roku 2026, si vyžiadajú pozornosť všetkých podnikateľov a zamestnancov. Slovenskí daniari odporúčajú, aby sa daňovníci s novými pravidlami dôkladne oboznámili. Kompletný prehľad zmien, usmernení a dokumentov je dostupný na oficiálnom webe Finančnej správy SR.

Porovnanie so zahraničím zároveň ukazuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s výrazným daňovo-odvodovým zaťažením. Tento fakt môže ovplyvniť rozhodovanie o zamestnaní, podnikaní či relokácii, najmä u ľudí, ktorí pôsobia v medzinárodnom prostredí alebo zvažujú prácu v inom štáte EÚ.

Dôchodkový systém je neudržateľný

Mihál upozorňuje, že slovenský dôchodkový systém je postavený na prerozdeľovaní peňazí od pracujúcich k dôchodcom, a to v čase, keď pracujúcich ubúda. „Keby dnes lusknutím prsta odišli zo Slovenska všetci mladí, z čoho dostanú dôchodcovia peniaze? Nedostali by vôbec nič. Náš dôchodkový systém sa okamžite v tom momente zrúti,“ varuje.

Sociálna poisťovňa totiž nie je sporiaca inštitúcia, ale systém okamžitého prerozdeľovania. To znamená, že dnešné odvody slúžia na výplatu súčasných dôchodkov. Ak by nebolo dostatok pracujúcich, systém by skolaboval.

„Sociálna poisťovňa nemá žiadne úspory. To, čo vyberie, hneď vyplatí. Mne tam nevzniká žiaden účet ani záruka. Mám len sľub, že ak štát bude mať peniaze, dostanem dôchodok,“ vysvetľuje Mihál. Podľa neho je tento model neudržateľný a štát zatiaľ nerobí žiadne zásadné kroky, ako situáciu riešiť.

Pracujúcich je stále menej, ekonomika spomaľuje

Ďalším vážnym problémom je demografický vývoj. Slovensko starne, rodí sa menej detí a čoraz viac mladých ľudí po škole odchádza pracovať do zahraničia. V roku 2026 sa podľa prognóz narodí len okolo 40-tisíc detí, čo je o štvrtinu menej ako pred desiatimi rokmi.

„Dnes máme nezamestnanosť 4,8 %. Skvelé číslo? Nie. Ľudia nám doslova vymierajú. Do dôchodku odchádza silná generácia, ale mladých je menej a menej. A tí, čo sú, často odchádzajú preč,“ hovorí Mihál. „Ak sa tento trend nezastaví, nebude mať kto platiť dane a odvody, a teda nebude z čoho financovať dôchodky, zdravotníctvo ani chod štátu,“ dodáva.

Podľa neho sa vytvára tlak na šetrenie v domácnostiach, ktoré znižujú svoju spotrebu a prestávajú míňať. Reštaurácie, kaviarne či médiá pociťujú pokles zákazníkov, čo znižuje ich ziskovosť a vytvára ďalšiu vlnu úspor. Výsledkom je, že sa spomaľuje hospodársky rast a tým aj schopnosť štátu generovať príjmy cez dane.

Daňové bomby roka 2026: Mikroodvody a vyššie odvody pre všetkých

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy