Mikroskopický parazit preberá časti našich buniek a klame imunitu. Ročne spôsobí smrť takmer 70 000 ľudí

Najnovší výskum odhaľuje neuveriteľnú schopnosť amőby Entamoeba histolytica. Tento mikroskopický parazit dokáže maskovať svoju identitu tak, že si ukradne časti našich buniek a nosí ich ako dokonalú kamufláž pred našou imunitou. Tento drobný „lupič“ doslova okráda naše bunky o ich povrchové proteíny a využíva ich na obídenie našich prirodzených obranných mechanizmov.

Amőba ročne zabije takmer 70 000 ľudí na celom svete, preto vedci tak intenzívne skúmajú jej stratégie. Nie je to obyčajný parazit – majstruje v umení prežitia na úrovni, ktorú sme si doteraz neuvedomovali. Informuje o tom web Science Alert aj štúdia uverejnená na UC Davis. 

Cesta parazita do organizmu a jeho ničivé účinky

Entamoeba histolytica nájde cestu do nášho tela pomerne ľahko. Stačí kontaminovaná potrava alebo voda. Väčšina nakazených ľudí pocíti len hnačku, často však žiadne príznaky nevníma. Problémy začínajú, keď sa amőba rozhodne cestovať.

Krvný obeh ju prenesie do životne dôležitých orgánov, kde spôsobuje vážne komplikácie. V pečeni vytvorí absces – dutinu plnú rozložených buniek. Takéto poškodenie môže usmrtiť pacienta. Malý nepriateľ postupne rozožiera orgány zvnútra, ale až donedávna vedci nevedeli presne vysvetliť tento ničivý proces.

Mikrobiologička Katherine Ralston z University of California Davis sa rozhodla záhadu preskúmať. V roku 2011, keď pracovala na University of Virginia, začala výskum, ktorý zmenil naše chápanie tohto parazita. Dovtedajšie teórie tvrdili, že amőba vstrekuje do buniek jed. Ralston však pod mikroskopom uvidela niečo úplne iné.

Prekvapivé správanie: amőba „ohrýza“ ľudské bunky

Ralston pozorovala skutočne neočakávané správanie. Amőba si z ľudských buniek doslova „odhrýzala“ kúsky, akoby ich konzumovala. „Videli sme malé časti ľudskej bunky, ako sa odlamovali,“ opisuje svoj objav. Vedci tento proces nazývajú trogocytóza – „bunková konzumácia“.

Ešte podivnejšie sa javilo to, že amőba nevyužila celú bunku. Namiesto toho si z každej bunky „ohryzla“ len pár kúskov membrány a presunula sa k ďalšej obeti. Za sebou nechávala polopožrané bunky s cytoplazmou vytekajúcou z rán. Toto správanie vyzeralo veľmi nehospodárne – prečo parazit nezničí celú bunku?

Odpoveď ukázala génia evolúcie. Ralston spolu s kolegami Maurou Ruyechan a Wesleyom Huangom zistili jasnú logiku tohto správania. Amőba si z povrchu ľudských buniek berie proteíny a usporiadáva si ich na svojom vlastnom povrchu ako ochrannú masku.

Molekulárna maska: ako parazit klame naše telo

Toto predstavuje jeden z najsofistikovanejších obranných mechanizmov v prírode. Keď si amőba „oblečie“ ľudské proteíny CD46 a CD55, naša imunita ju identifikuje ako neškodnú. Zlodej si vezme uniformu bezpečnostného strážnika – nikto ho nepodozrieva.

Naša obranná sústava má komplementové proteíny, ktoré hľadajú a ničia cudzie bunky. Keď však amőba predstiera, že patrí k nám, títo „strážcovia“ ju nechajú prejsť. Vďaka tomuto triku pokračuje vo svojom ničivom diele a vytvára abscesy plné rozložených buniek v našich orgánoch.

Maska funguje nielen proti ľudskej imunite. Výskumníci vykonali experiment – nechali amőbu pozbierať materiál z ľudských buniek a vystavili ju myšacej krvi. Aj napriek tomu, že kamufláž pochádzala z úplne iného druhu, ochránila parazita aj pred myšacím imunitným systémom.

Nové možnosti pre liečbu a prevencii

Toto zistenie otvára cestu k novým liekom a vakcínam. „Aby sme mohli navrhnúť nové terapie alebo vakcíny, musíme skutočne vedieť, ako E. histolytica poškodzuje tkanivá,“ vysvetľuje Ralston. Pochopenie mechanizmu maskovania poskytuje nové možnosti, ako tohto parazita prekonať.

Kamufláž funguje aj proti myšaciemu imunitnému systému. Toto umožňuje vedcom skúmať možné liečby na myších modeloch pred prechodom na ľudské štúdie. Myši síce nie sú prirodzeným hostiteľom tejto amőby, ale experimentálne infekcie u myší napodobňujú mnoho aspektov ľudskej infekcie.

„Veda je proces budovania,“ hovorí Ralston. „Musíme stavať jeden nástroj na druhý, kým nie sme pripravení objaviť nové liečby.“ Tento výskum, hoci ešte neprešiel kompletným recenzným procesom, už teraz ponúka nádej na lepšie pochopenie a možné prekonanie tohto nebezpečného parazita.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti