Milan Dubec: Prebojoval sa medzi najbohatších Slovákov s majetkom 120 miliónov eur

Milan Dubec je muž, ktorého meno pozná snáď každý, kto sa na prelome milénia pohyboval na slovenskom internete. V šestnástich rokoch založil jednoduchú zoznamovaciu stránku, ktorá sa neskôr pretransformovala na Pokec – digitálny fenomén medzi slovenskou mládežou.

Dnes má 45 rokov, je majiteľom firmy Reinoo a jeho čistý majetok sa odhaduje na 120 miliónov eur. Vďaka developerským projektom v Žiline a okolí je po rokoch opäť v centre pozornosti. V roku 2025 sa prvý raz objavil v rebríčku najbohatších Slovákov magazínu Forbes.

Detská izba namiesto garáže

Dubec svoj podnikateľský príbeh začal písať už ako tínedžer. Nie v garáži, ako to býva pri legendách zo Silicon Valley, ale na sídlisku. „Ja som začal v šestnástich z detskej izby. Nemali sme doma garáž, takže som musel začať z detskej izby. Keby sme bývali v Amerike alebo v rodinnom dome, tak to mám ako garážovú firmu,“ spomína s nadhľadom.

Internet vtedy ešte nemal Google a neexistovali ani vyhľadávače. Ľudia objavovali webové stránky prostredníctvom špecializovaných magazínov. „Čítali ste normálne recenzie stránok v tlačenom magazíne. Jedna bola o univerzite, druhá o niečom úplne inom. To boli jediné weby, ktoré existovali,“ opisuje.

Keď zistil, že na internete neexistuje miesto na zoznamovanie sa, vytvoril ho. „Povedal som si, že keď nič také neexistuje, založím zoznamovaciu stránku. Nebolo to jednoduché, neexistovali služby na kúpu domény. Moja prvá adresa bola www.geocities.com,“ hovorí Dubec.

Zvedavosť ako motor úspechu

To, čo ho ťahalo vpred, nebola v prvom rade vidina peňazí, ale niečo oveľa jednoduchšie. „Na začiatku ma hnala zvedavosť. Bavilo ma robiť niečo, čo ľudia používajú. Dávalo mi to zmysel života,“ priznáva. Už v roku 2000 založil firmu, o dva roky neskôr sa dostala do zisku. „Myslím si, že každá firma má byť čo najskôr zisková. To je vlastne sloboda,“ vysvetľuje.

Dubec bol s tímom medzi prvými, ktorí pochopili silu digitálneho priestoru. „G-mail ohlásil pol gigabajtový e-mail, ale my sme asi dva mesiace predtým spustili 250 MB e-mail. Boli sme veľmi inovatívni,“ hovorí.

Pod jeho vedením vznikli aj ďalšie služby: od Autobazáru až po Bistro.sk. Podstatné však je, že vždy mal nos na to, čo bude fungovať. A čo nie. „Mňa baví naštartovať vec. Keď už to funguje, nebaví ma to mikromanžovať. Chcem prejsť na ďalšiu,“ priznáva úprimne.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Milan Dubec (@dubec.milan)

Od bannerov k prémiovému obsahu

V začiatkoch však išlo najmä o objem. Dubec pochopil, že z veľkého počtu používateľov sa dá generovať príjem. „Jeden pán mi povedal, keby vám každý dal euro mesačne, to by bolo peňazí. A ja že, ty kokos, on má pravdu. Vtedy sme zaviedli Pokec Plus, platenú verziu služby. A to bol hlavný zdroj nášho zisku,“ vysvetľuje.

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Azet neskôr predal švajčiarsko-nemeckému vydavateľstvu Ringier Axel Springer za približne 40 miliónov eur.

Keď zarobil prvé väčšie peniaze, nekupoval si auto ani luxus. „Prvé väčšie peniaze som použil na server pre Freemail. Mohol som si ich vybrať a minúť, ale keď veríte svojej firme, najlepšia investícia je vrátiť peniaze späť,“ vysvetľuje. Tento prístup sa mu vyplatil.

Zlá investícia, ktorá otvorila dvere k lepším

Aj podnikateľské zlyhania vníma Dubec ako príležitosť. Portál zlavy.sk bol podľa jeho slov ekonomickým prepadákom, no práve vďaka tejto skúsenosti vznikli úspešné projekty ako Bistro, Autobazár či Nehnuteľnosti.sk. „Spálili sme možno 300-tisíc eur a zavreli sme to. Ale vďaka tomu som vybudoval Bystro a ďalšie služby,“ hovorí pragmaticky.

Nie každý podnikateľ dokáže z neúspechu vyťažiť novú víziu. Dubec však svoj prístup opiera o presne nastavené podnikateľské princípy. „Pre mňa je úplný základ zisk. Keď nemáš cashflow a zisk, si pod tlakom a pravdepodobne zničíš biznis,“ tvrdí Dubec bez príkras. Tento princíp si preniesol aj do sveta nehnuteľností, kam sa naplno pustil po predaji Azetu. 

Aj pri realitných projektoch sa riadi dôsledným ponorom do detailov. „Keď treba, idem do detailu. Chcem si predstaviť, ako sa bude v priestore cítiť hocijaký zamestnanec, aké problémy ho môžu čakať,“ opisuje svoj developerský prístup.

Reinoo dnes pôsobí najmä v Žiline a okolí – v regióne, ktorý nemá rovnaké marže ako Bratislava. Aj preto je kontrola nákladov a obozretnosť pre Dubca kľúčová. „Keď nemáte zdravé marže, neprežijete,“ hovorí. Odkazuje pritom na krízu z roku 2008, ktorá v Žiline zastavila prakticky všetky projekty.

Byrokracia, ktorá predražuje výstavbu

Najväčšou prekážkou v biznise s nehnuteľnosťami nie je podľa neho dopyt, ale pomalé povoľovacie procesy. Dubec verí, že nový stavebný zákon by mohol niečo zmeniť, ale zároveň priznáva: „Pokiaľ nepribudne viac ľudí do povoľovacích procesov, zákon sám osebe nepomôže.“

Zároveň upozorňuje na obrovský prínos stavebníctva pre ekonomiku. „Keď postavíte projekt za 100 miliónov eur, tak len na DPH viete odviesť štátu 20 až 25 miliónov. K tomu ďalšie dane, odvody, poplatky. To je obrovský prínos,“ hovorí.

V jednom prípade vyčíslil rozvojový poplatok mestu až na 1,5 milióna eur. „Keby to mestá a štát vnímali ako zodpovední hospodári, mali by pridať ľudí do týchto oddelení. Nie zvyšovať tlak na tých, čo už tam sú, ale zväčšiť kapacity,“ vysvetľuje.

Trpezliví korektní developeri a tí druhí

Milan Dubec tvrdí, že jeho tím sa snaží mať s mestami korektné vzťahy a neprovokuje svojvoľnými krokmi. „Sú developeri, ktorí začnú stavať skôr, ako dostanú povolenie. Potom to poškodzuje nielen mesto, ale aj reputáciu ostatných,“ upozorňuje.

Na ilustráciu spomína vlastnú skúsenosť. „Chceli sme vyčistiť pozemok, kde sa zdrž7iavali bezdomovci a nachádzali sa tam injekčné striekačky. Žiadali sme o povolenie, no čakáme už rok a pol. Vedľa nás iný developer vyrúbal za víkend dva hektáre lesa bez povolenia,“ hovorí. Napriek frustrácii neľutuje, že postupovali oficiálnou cestou. „Na konci dňa máte v tom meste jedno meno. A to vás sprevádza celý podnikateľský život. Pre mňa je dôležité, aby nám ľudia verili – že keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme,“ uzatvára.

Hľadá chytrých ľudí na veľkých trhoch

Dubec sa dnes okrem vlastného podnikania venuje aj investovaniu do projektov iných. V rámci relácie Jama levov hodnotí podnikateľské nápady začínajúcich zakladateľov. Hovorí, že nehľadá dokonalých ľudí, ale ľudí, ktorí vedia dobre premýšľať a správne odhadnúť trh. „Hľadám ľudí, ktorí sú smart a dokážu si identifikovať nejaký biznis trh, kde je obrovská cieľová skupina,“ vysvetľuje.

Ako príklad uvádza vznik Bistro.sk. „Na konci dňa jeme všetci. Trh je obrovský. My sme si z neho vytypovali ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách, večer sa im nechce variť alebo si chcú objednať jedlo. To bola tá cieľová skupina,“ hovorí. Podobne to bolo aj s Pokec.sk – platformou pre ľudí, ktorí hľadajú sociálny kontakt, alebo s Nehnuteľnosti.sk – pre tých, ktorí práve riešia bývanie.

Podnikanie podľa Dubca nie je len práca, ale životný štýl. „Keď podnikáte, ste hlavou v práci sedem dní v týždni. Nie je to o osemhodinovej šichte,“ hovorí. Aj preto verí, že podnikateľom by mal byť len ten, kto v tom vidí vášeň. „Najľahšie sa podniká v oblasti, ktorá vás baví. Ak vás nebaví programovanie, nezaložíte firmu s developermi. Ale ak milujete pracovať s drevom, možno raz vybudujete výbornú fabriku na drevené produkty,“ vysvetľuje.

Rodina Patrika Tkáča ovláda majetok za 7 miliárd eur: „Dáta budú dôležitejšie ako peniaze. AI nám má dať čas a ten znamená slobodu“

Začnite s výpočtom a sedliackou logikou

Jedna z najčastejších chýb začínajúcich podnikateľov je, že si nevedia správne spočítať náklady. „Oni si povedia – kúpim to v Číne za 5 eur, predám za desať a zarobím. Ale keď si k tomu pripočítate všetko – DPH, marketing, balenie, poštovné – zistíte, že to musíte predávať za 25, aby vám zostalo 5 pre vás,“ hovorí Dubec.

Zároveň upozorňuje, že ešte ani v tomto prípade nemáte nič vyhraté. „Kde je zaplatený čas podnikateľa? Kde je čas ľudí, ktorí mu pomáhajú? Toto je investícia, ktorú si treba uvedomiť, ale samotný produkt, ktorý predávam, nesmie robiť stratu,“ zdôrazňuje.

Na otázku, či nie je legitímnym cieľom podnikať len preto, aby si človek zarobil a šiel na dôchodok, odpovedá jednoznačne: „Nepoznám veľa ľudí, ktorí išli podnikať preto, že chcú zarobiť a potom si užívať. Keď sa fokusujete len na peniaze, nedokážete sa fokusovať na dobrý produkt,“ hovorí.

Podľa neho musí každý podnikateľ vedieť, čo chce tvoriť. „Ja som chcel, aby na Pokec chodilo najviac ľudí na Slovensku. Chcel som vytvoriť službu, ktorú bude používať každý. Áno, zarobil som na tom, ale robil som to preto, že som chcel vytvoriť niečo, čo má zmysel,“ vysvetľuje.

Dôchodok? Len keď ťa to prestane baviť

Dubec sa nevidí ako niekto, kto by si už dnes len užíval zarobené peniaze. „Keď vás niečo baví, prečo by ste s tým prestali? Prečo by ste odišli na dôchodok, keď robíte niečo, čo vám dáva zmysel? Je to ako keby tanečník po pätnástich rokoch povedal, že už nikdy nebude tancovať,“ hovorí.

Podľa neho nejde len o peniaze, ale o sebarealizáciu. „Keď vás niečo baví, chcete sa v tom zlepšovať. To vás ťahá dopredu. To je ten podnikateľský životný štýl,“ dodáva. Keď sa Dubec obzrie späť, priznáva, že väčšina prekážok, ktoré kedysi považoval za obrovské, dnes pôsobia ako úsmevné epizódy. Napriek tomu priznáva, že začiatky boli ťažké, najmä v období okolo roku 2002.

„To boli najťažšie momenty. Fakt som nevedel prísť na ten režim, kde dokážeme vytvárať zisk,“ hovorí. Pomohla však odvaha ísť proti prúdu – spustil platený Pokec Plus v čase, keď nikto iný nechcel pýtať peniaze za online službu. „Keď som to vtedy povedal jednému známemu, že to idem spraviť, tak mi povedal, že si zničím firmu. Ale ja som nemal na výber,“ spomína. Výsledok? Viac ako 120-tisíc predplatiteľov v čase najväčšieho rozmachu a trvalá ziskovosť platformy.

Prekážky sú testom výdrže

Pre Dubca nie je najväčšou prekážkou konkurencia, kríza ani chyby. Podľa neho najviac podnikateľov zlyháva na tom, že jednoducho nevydržia. „Najväčšia prekážka je, aby ten človek zotrval. Každé ráno vstať a ísť robiť,“ hovorí. Varuje pred mýtom, že podnikanie je forma oddychu od korporácie.

„Počul som o ľuďoch, ktorí odišli z korporácií vyhorení a chceli si ísť oddýchnuť do podnikania. Ale to je násobne viac práce. V korporáte máte štart a koniec dňa, výplatu každý mesiac. V podnikaní máte štart, ale koniec nie je. A dlho nemáte ani výplatu,“ hovorí otvorene.

Jednou z veľkých skúšok preňho bola situácia pri povolení jedného z projektov. „Pokazilo sa všetko, čo sa mohlo. Pozemok, ktorý mal patriť niekomu, kto zomrel, zrazu patril lokálnemu špekulantovi,“ spomína. Ten mu následne ponúkol pozemok za desaťnásobok pôvodnej ceny, pričom mu pohrozil narušením povolení. „Mal som vtedy chuť to celé zabaliť. Povedať si, že toto nie je biznis pre mňa. Ale potom som si povedal – vstávaj a choď ďalej,“ opisuje. Z projektu napokon vyrástol jeden z pilierov jeho realitného impéria.

Prečo práve Žilina?

Dubec nevidí svoje developerské aktivity ako náhodný krok, ale ako logické pokračovanie podnikania v regióne, ktorému rozumie. Vlastnil už béčkové nehnuteľnosti a pochopil, že ak nebude on tým, kto postaví modernejšie kancelárie, spraví to niekto iný a vezme mu nájomcov. V jeho uvažovaní však nejde len o biznis. „Strašne som veril, že keď sa postavia áčkové budovy v Žiline, pritiahne to firmy, ktoré udržia mladé talenty v regióne,“ vysvetľuje. 

Vidí v tom šancu, aby univerzitné mesto prestalo prichádzať o šikovných absolventov. Jeho vízia je jasná – aby Žilina mala svoj „mladý vibe“, kvalitné gastro a kultúru a aby sa stala mestom, kde chcú mladí ľudia zostať žiť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy