Miliónová raketa na drevený dron za pár tisíc. NATO spustilo operáciu Eastern Sentry proti ruskej „lacnej invázii“

Predstav si scénu: drahá, sofistikovaná stíhačka Typhoon za stovky miliónov eur sa vracia z misie po tom, čo minula raketu v hodnote milióna dolárov na zostrelenie jediného lacného ruského dronu – „hračky“ z dreva a peny za 10-tisíc eur.

Toto nie je hollywoodsky blockbuster, ale realita operácie Eastern Sentry, novej obrannej iniciatívy NATO, ktorá má chrániť východné hranice aliancie pred ruskou „dronovou inváziou“.

Čo je operácia Eastern Sentry?

Operácia Eastern Sentry je reakcia NATO, ktorá vznikla dva dni po bezprecedentnom vpáde dronov Ruska na poľské územie 10. septembra.

Misia sa začala okamžite 12. septembra a o týždeň neskôr ju otestovali tri ruské stíhačky MiG-31, ktoré narušili estónsky vzdušný priestor a zotrvali v ňom 12 minút, tvrdia Estónsko a NATO. Proti narušiteľom vzlietli talianske, švédske a fínske stíhačky.

NATO tvrdí, že operácia Eastern Sentry má za cieľ posilniť obranné postavenie, prepojenie a flexibilitu NATO pozdĺž celého východného krídla.

zdroj: Russian Sukhoi Su-30SM jet fighters of the Russian Knights aerobatic team and Mikoyan MiG-29 jet fighters of the Swifts aerobatic team fly over the Red Square during the Victory Day military parade in Moscow, Russia, Friday, May 9, 2025, for celebrations of the 80th anniversary of the Soviet Union's victory over Nazi Germany during the World War II. (Pavel Lisitsyn/Photo host agency RIA Novosti via AP)

Od Severného po Čierne more

Misia sa zatiaľ sústreďuje výlučne na územie NATO a nezahŕňa ochranu západnej Ukrajiny, hoci by si to Kyjev želal. Aliancia sa obáva priamej konfrontácie s Ruskom.

Hoci sa bezprostredne pozornosť sústredila na ruské drony a geograficky na Poľsko, operácia je viacdoménová – čo znamená, že sú do nej zapojené pozemné, námorné a vzdušné sily – a jej cieľom je preklenúť medzery od Severného po Čierne more.

Platí však prísne obmedzenie: akcia prebieha len na území NATO, teda bez zasahovania do ukrajinského vzdušného priestoru. Kyjev by takýto krok privítal, no mnohé členské štáty sa obávajú priamej konfrontácie s Moskvou.

Kľúčovou novinkou je snaha vybudovať integrovaný systém – namiesto samostatných národných misií chce NATO prepojiť prostriedky na celej východnej hranici. Inšpiráciou bola operácia Baltic Sentry, ktorá reagovala na možné ruské sabotážne aktivity v Baltskom mori.

Do Eastern Sentry sa zapojilo už osem krajín – od Francúzska a Británie až po Českú republiku. Očakáva sa, že ďalšie krajiny budú nasledovať tento príklad.

Rafale a Typhoon

Francúzsko sa prihlásilo ako prvé, pričom v Poľsku mali byť umiestnené tri stíhačky Rafale a tiež vojenské transportné lietadlo Airbus A400M.

Británia vyšle niektoré zo svojich stíhačiek Typhoon na obranné misie nad poľským nebom a Nemecko presunulo štyri svoje stíhačky Eurofighter bližšie k svojmu východnému susedovi, pripravené kedykoľvek vykonať bojové akcie.

Taliansko a Dánsko tiež signalizovali, že poskytnú lietadlá. Kodaň navyše nasadila vojenskú loď vo východnom Baltskom mori. Prispejú aj Španielsko a Švédsko, zatiaľ čo Česká republika v skutočnosti umiestňuje v Poľsku jednotky špeciálnych jednotiek a posiela aj tri vrtuľníky.

Americkí vojaci zatiaľ ostávajú

Spojené štáty zatiaľ neposkytli nové kapacity, no majú v Poľsku vyše 10-tisíc vojakov.

Hoci sa dlhšiu dobu šíria správy o tom, že Washington presúva vojenský personál z Európy do ázijských oblastí, predstavitelia NATO, ktorí hovorili s Radio Free Europe/Radio Liberty (RFE/RL), neoblomne tvrdili, že nedostali žiadny náznak, že by sa počet vojakov na východnom krídle v blízkej budúcnosti znížil.

zdroj: Wikimedia Commons

Neefektívny spôsob obrany

RFE/RL upozorňuje aj na ekonomickú stránku – nasadzovanie drahých stíhačiek proti lacným dronom je neudržateľné.

NATO v reakcii na lacné ruské drony nasadzuje veľmi drahé prostriedky ako moderné stíhacie lietadlá, rakety a iné sofistikované zbrane. Kritici upozorňujú, že ide o neefektívny spôsob obrany, pretože cena jedného dronu môže byť v tisícoch eur, zatiaľ čo jeho zostrelenie stíhačkou stojí niekoľko miliónov.

Niektorí európski predstavitelia priznávajú, že Poľsko chcelo ukázať silu, a preto sa rozhodlo pre rýchle nasadenie bojových lietadiel. Z vojenského hľadiska ide o silný odkaz Moskve, no z finančného pohľadu je to dlhodobo neudržateľné. NATO si uvedomuje, že takto by nedokázalo reagovať na pokračujúce či stupňujúce sa útoky dronov.

„Drony, aké vidíme na Ukrajine, stoja 10 000 až 30 000 eur (11 800 až 35 400 dolárov) za kus. Ak na nich strieľate rakety za milión dolárov, veľmi rýchlo vám dôjdu,“ povedal pre DW Chris Kremidas-Courtney, expert na obranu z bruselského think-tanku European Policy Center (EPC). 

Kremidas-Courtney povedal, že európski členovia NATO by namiesto toho mali investovať do efektívnejších moderných obranných technológií, ktoré dokážu zastaviť drony za zlomok nákladov, pričom ako príklad uviedla švédsky vyrobený protilietadlový raketový systém Nimbrix. V opačnom prípade by podľa Kremidas-Courtneyovej Európa uviazla v problematickej „nákladovej asymetrii“.

Akustické senzory, mobilné palebné tímy a dronová stena

Z tohto dôvodu sa začína diskutovať o lacnejších a efektívnejších riešeniach. Vojenská aliancia skúma priekopnícku prácu Lotyšska s akustickými senzormi, ktoré rýchlejšie detekujú drony, ako aj novú muníciu, ktorá umožňuje lietadlám používať lacnejšie zbrane, pričom oboje by sa mohlo stať pomerne rýchlo.

Mobilné palebné tímy sú ďalším modelom, ktorý by si NATO mohlo osvojiť z ukrajinských skúseností. Kyjev tieto malé, rýchlo sa pohybujúce jednotky vyzbrojené guľometmi alebo prenosnými protivzdušnými obrannými systémami používa na bojisku s čoraz väčším úspechom.

Poľsko, Fínsko a pobaltské štáty, ktoré pravidelne čelia ruským vpádom do svojho vzdušného priestoru, už niekoľko rokov žiadajú o zvýšenie koordinovanej obrany proti dronom.

Tento koncept sa často označuje ako „dronová stena“. Toto pomenovanie prevzala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom najnovšom prejave o stave Únie.

Tajná dohoda na obzore: Rusko chce od krajiny NATO späť rakety za 2,5 miliardy pre straty na fronte

„Musíme sa učiť od Ukrajincov,“ hovorí pre DW Ian Bond z think-tanku CER. Ukrajinské jednotky podľa neho dosahujú vysokú úspešnosť proti ruským dronom a ich technológie a taktiky by sa mali skopírovať a zaviesť v Európe. Bývalý predseda Vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer dopĺňa, že okrem investícií do hardvéru je potrebná zmena myslenia v spoločnosti: verejnosť musí prijať realitu hrozby a podporiť potrebné opatrenia.

Bauer povedal, že spojenecká obrana dokázala, že funguje, keď zostrelila drony nad Poľskom. „Myslím si, že sme skúškou prešli,“ povedal, „ale musíme sa zlepšiť v riešení týchto nových hrozieb.“

Sivá zóna medzi mierom a vojnou

Bauer zároveň varuje, že aliancia stojí v „sivej zóne medzi mierom a vojnou“. Podľa nebo by mal byť odkaz pre Moskvu jasný: NATO zareaguje na eskaláciu. Napriek tomu nie je aliancia jednotná. Litva v lete nezostrelila dva ruské drony vo svojom vzdušnom priestore. Rumunskí piloti sa tiež zdržali paľby kvôli hodnoteniu vedľajších rizík. Kritici, vrátane Bonda, to považujú za rizikový signál, ktorý môže Moskvu povzbudiť.

Bond verí, že Rusko bude naďalej testovať spojencov Ukrajiny, pokiaľ výrazne nezvýšia svoju vlastnú obranu a podporu pre krajinu.

Kremidas-Courtney zdieľa toto hodnotenie: „Mali by sme predpokladať, že Rusko sa o to pokúsi každé dva týždne, kým ich nedonútime zaplatiť cenu, ktorá ich prinúti odmietnuť to urobiť.“

Ako to podľa RFE/RL vyjadril vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO (SACEUR) Alexus Grynkewich, keď ho po odhalení misie Eastern Sentry tlačili médiá: „Je čas sa na to pozrieť nanovo. A my sa stále učíme. NATO je organizácia, ktorá sa učí.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie