MIMORIADNE: Vláda SR považuje Benešove dekréty za uzavretú kapitolu

 Vláda SR považuje otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku za uzatvorenú. Odmieta otváranie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov na Slovensku a politizáciu tejto otázky. Vyplýva to z vyhlásenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, ktoré v stredu schválila vláda. Návrh na vládu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Vláda vyhlásila, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR.

Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia boli v rámci povojnového usporiadania prijaté v dôsledku porážky naci*mu, vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy, tvrdí. Ďalej vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

Vláda uzatvára tému povojnových dokumentov

„Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.

Benešove dekréty podľa rezortu predstavujú historické a právne dedičstvo po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. Československej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny. „Tzv. Benešove dekréty sú integrálnou súčasťou slovenského (resp. predtým československého) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku tzv. Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdieľa aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.

Benešove dekréty sú podľa vlády nemenné

Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku. Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nac*zmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.

Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

Poslanecký klub opozičného hnutia Progresívne Slovensko počas minulotýždňového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd.

Fico a Blanár kritizujú PS za „otváranie minulosti“

Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.

„Ak tu chce niekto otvárať tému Benešových dekrétov a myslí si, že je to lacná politická téma, tak sa veľmi mýli,“ reagoval premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní kabinetu. Benešove dekréty sú podľa neho výsledkom povojnového usporiadania. Priblížil, že v rokoch 1940 až 1945 vydával prezident Edvard Beneš rôzne dekréty, ktoré boli potom schválené ako zákony. Tie platili a platia a stali sa súčasťou najprv československého právneho poriadku a potom v roku 1993 aj slovenského právneho poriadku.

„Takto útočiť na súčasť slovenského právneho poriadku je nezodpovedné a smiešne. To môžu iba ľudia, ktorí netušia, o čo ide,“ skonštatoval Fico.

Progresívne Slovensko podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) napáda absolútnu fundamentálnu podstatu suverenity SR. Tvrdí, že vláda, ktorej bol Smer-SD súčasťou, budovala dobré vzťahy s Maďarskom a otupila mnohé trecie plochy. Maďarsko-slovenské vzťahy označil za jedny z najlepších v ére samostatnosti Slovenska.

Čítaj viac z kategórie: Politika