Mimozemský život alebo vedecký omyl: Astronómovia spochybňujú senzačný objav na vzdialenej planéte

Vo vzdialenosti 124 svetelných rokov od nás sa možno odohráva najväčší vedecký thriller našej doby. Astronómovia z Cambridge University tvrdia, že na planéte K2-18b našli stopy života – ale ich kolegovia si nie sú takí istí. O novom objave informoval portál CNN. 

Objav, ktorý by mohol zmeniť všetko

Tím vedcov z Cambridge University oznámil senzačné zistenie: v atmosfére vzdialenej exoplanéty K2-18b objavili molekuly, ktoré na Zemi produkujú výhradne živé organizmy. Išlo o dimetylsulfid (DMS) a dimetyldisulfid (DMDS) – zlúčeniny, ktoré by mohli byť prvým skutočným dôkazom mimozemského života.

K2-18b nie je hocijaká planéta. Je 8,6-krát ťažšia ako Zem, obieha v tzv. habitabilnej zóne svojej hviezdy a podľa všetkého je pokrytá obrovským oceánom s vodíkovou atmosférou. Presne taký typ sveta, kde by život mohol existovať.

Správa sa šírila svetom rýchlosťou blesku. Konečne sme našli život vo vesmíre?

Keď sa nadšenie zmení na skepticizmus

Nie tak rýchlo, povedali si iní vedci. Dr. Luis Welbanks z Arizonskej štátnej univerzity mal okamžite podozrenia: „Bolo to vzrušujúce, ale okamžite to vyvolalo niekoľko červených vlajok, pretože to tvrdenie o potenciálnej biosignatúre by bolo historické, ale významnosť alebo sila štatistických dôkazov sa zdala byť príliš vysoká vzhľadom na údaje.“

Dvaja vedci z University of Chicago, Dr. Rafael Luque a Michael Zhang, sa rozhodli údaje preveriť. A tu začal problém.

Keď údaje neklamú – ale ani nehovoria pravdu

Zhang a Luque objavili, že údaje z Webbovho teleskopu boli „zašumené“ – plné nepresností, ktoré môžu viesť k falošným záverom. Ešte horšie bolo zistenie, že odhadovaná teplota planéty sa dramaticky zmenila – z chladnejších 250 – 300 Kelvinov na horúcich 422 Kelvinov.

Zhang vysvetľuje hlavný problém jednoducho: „Problém je, že v podstate každá organická molekula má väzbu uhlík-vodík. Existujú stovky miliónov takýchto molekúl, a preto ich znaky nie sú jedinečné.“

Inými slovami: rozoznať konkrétnu molekulu vo vesmíre je ako hľadať konkrétnu pieseň v rozhlasovom šume.

Dôkazy sa rozplývajú

Keď Luque a Zhang spravili vlastnú analýzu všetkých dostupných údajov, dospeli k deprimujúcemu záveru: dôkazy o prítomnosti DMS alebo DMDS sú „nedostatočné“. Namiesto biosignatúr našli len etán – molekulu, ktorá s životom nemá nič spoločné.

Welbanks so svojím tímom identifikoval ešte zásadnejší problém v metodológii pôvodnej štúdie: „Každá molekula bola testovaná samostatne oproti rovnakému minimálnemu základu, čo znamená, že každý model mal umelú výhodu – bola to jediná vysvetlená možnosť.“

Keď rozšírili model o ďalšie chemické zlúčeniny, „dôkazy“ o biosignatúrach jednoducho zmizli.

Cambridge bojuje späť

Nikku Madhusudhan z Cambridge University, hlavný autor pôvodnej štúdie, sa nevzdáva bez boja. Priznáva však, že ich objav nedosiahol štandard potrebný pre definitívny dôkaz života.

„Nikdy sme nedosiahli úroveň 5 sigma v žiadnej z našich štúdií,“ napísal Madhusudhan. „V oboch predchádzajúcich štúdiách sme zaznamenali len stredné dôkazy.“

Pre porovnanie: ich pozorovania dosiahli len 3 sigma (0,3 % pravdepodobnosť náhody), zatiaľ čo pre vedecky dôveryhodný objav je potrebných 5 sigma (menej ako 0,00006 % pravdepodobnosť náhody).

V reakcii na kritiku Cambridge tím vytvoril novú štúdiu analyzujúcu až 650 rôznych molekúl. Ale ani to kritikov úplne nepresvedčilo.

Čo nás čaká?

Welbanks vidí celú situáciu optimisticky: „Je to zdravá vedecká diskusia. Bez ohľadu na to, čo hovorí jeden autor, nemáme ešte striebornú guľku. Ale práve preto je to vzrušujúce – sme najbližšie, ako sme kedy boli, a možno sa k dôkazu dostaneme ešte počas nášho života.“

Experti sa zhodujú, že objavenie mimozemského života nebude jeden veľký „eureka moment“. Bude to postupný proces, kde si budú musieť byť istí astronómovia, fyzici, biológovia aj chemici. Potrebujeme opakované pozorovania rôznymi teleskopmi a vylúčenie všetkých možných nebiologických vysvetlení.

K2-18b zostáva fascinujúcou exoplanétou, ktorá môže skrývať tajomstvá života. Aj keď aprílovej senzácie sa nepodarilo obstáť pod drobnohľadom, pokračujúci výskum tejto vzdialenej planéty nás môže priviesť k historickému objavu.

Otázka „Sme vo vesmíre sami?“ zostáva zatiaľ bez odpovede. Ale každé nové pozorovanie nás približuje k pravde – nech už je akákoľvek.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír