Minimálna mzda 915 eur: Z rekordného zvýšenia si štát potichu berie viac ako zamestnanec

Minimálna mzda na Slovensku stúpla v roku 2026 na 915 eur, čo je najväčší medziročný nárast od zavedenia eura. V hrubom si zamestnanci polepšili o 99 eur mesačne. Na účet im z toho však príde len niečo vyše 72 eur.

Zvyšok pohltia vyššie odvody a dane. Na vine je kombinácia konsolidačného balíčka a pomalšieho rastu nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá za tempom minimálnej mzdy dlhodobo zaostáva.

Z 99 eur navyše dostane zamestnanec len 72 eur

Minimálna mzda vzrástla z 816 na 915 eur, čo predstavuje nárast o 12,1 %. Ide o historicky najvyšší medziročný skok. Výšku určil takzvaný automat, teda 60 % z priemernej mzdy za rok 2024, ktorá podľa Štatistického úradu dosiahla 1 524 eur.

Odborári a zamestnávatelia sa na výške opäť nedohodli, preto sa uplatnil zákonný vzorec. Podiel sa pritom od roku 2026 zvýšil z predchádzajúcich 57 na 60 %, čo minimálnu mzdu posunulo výraznejšie, uvádza rezort práce. 

Podľa prepočtov portálu Podnikajte.sk si zamestnanec s minimálnou mzdou, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, polepší o 72,81 eura v čistom mesačne. Ak si ju neuplatní, čistý nárast je len 69,45 eura. V praxi tak zamestnanec z hrubého zvýšenia o 99 eur reálne dostane len zhruba 73 %. Zvyšných 27 % odíde štátu.

Na výplatnej páske uvidíte 729 eur

Čistá minimálna mzda v roku 2026 predstavuje približne 729 eur. Z hrubej mzdy 915 eur odíde na odvody zamestnanca (sociálne poistenie 9,4 % a zdravotné poistenie 5 %) spolu zhruba 131,76 eura. K tomu sa pripočíta preddavok na daň z príjmov, uvádza pracovný portál Worki.

Celková cena práce pre zamestnávateľa pritom dosahuje 1 246,23 eura mesačne. Z toho zamestnanec dostane na účet len 58 %. Odvody zamestnávateľa (sociálne 25,2 % a zdravotné 11 %) tvoria ďalších 331,23 eura, ktoré zamestnanec na výplatnej páske nevidí.

Konsolidácia priniesla aj vyšší zdravotný odvod

Situáciu zhoršil tretí konsolidačný balíček, ktorý poslanci Národnej rady schválili v septembri 2025. Jedným z kľúčových opatrení je zvýšenie sadzby zdravotného poistenia plateného zamestnancom o jeden percentuálny bod, zo 4 na 5 %. Sadzby pre zamestnávateľa zostávajú nezmenené, uvádza LeitnerLeitner.

V praxi to znamená, že zamestnanec s priemernou mzdou 1 569 eur (údaj za tretí štvrťrok 2025) zaplatí na zdravotnom poistení mesačne o 15,69 eura viac ako vlani. Ročne si tak priplatí takmer 188 eur.

Vyšší zdravotný odvod čiastočne kompenzuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, vďaka ktorej väčšina zamestnancov zaplatí mierne nižšiu daň. Pri priemernej mzde je však úspora na dani len približne 3 eurá mesačne, čo zvýšený odvod zďaleka nevyrovná, pripomína Finsider.

Nezdaniteľné minimum rastie pomalšie ako mzdy

Kľúčovým problémom pre nízkopríjmových zamestnancov je, že nezdaniteľná časť základu dane rastie výrazne pomalšie ako minimálna mzda. Zatiaľ čo minimálna mzda sa zvýšila o 12,1 %, nezdaniteľná časť narástla len o 3,7 %, z 479,48 na 497,23 eura mesačne.

Nezdaniteľná časť sa odvíja od životného minima, ktoré od júla 2025 vzrástlo na 284,13 eura mesačne. Výpočet je jednoduchý: 21-násobok životného minima vydelený dvanástimi dáva mesačnú sumu 497,23 eura, uvádza Jozef Mihál.

Tento nesúlad má dlhodobý charakter. Podľa daňového špecialistu Jozefa Mihála sa od roku 2004 do roku 2024 priemerná mzda zvýšila 2,9-násobne, zatiaľ čo nezdaniteľná časť na daňovníka len 2,1-násobne.

V roku 2004 predstavovala nezdaniteľná časť 43 % priemernej mzdy a zamestnanec platil na dani 8,4 % z hrubej mzdy. V roku 2024 to bolo už len 31 % a daňové zaťaženie stúplo na 10,6 %.

Dôsledok je prostý: čím rýchlejšie rastie minimálna mzda a čím pomalšie rastie nezdaniteľná časť, tým väčší podiel z každého zvýšenia ide štátu, nie zamestnancom.

Príplatky rastú, zamestnávatelia nesúhlasia

Od minimálnej mzdy sa odvíjajú aj príplatky za prácu v neštandardnom čase. V roku 2026 príplatok za nočnú prácu predstavuje 1,84 až 2,63 eura za hodinu, za prácu v sobotu 2,37 až 2,63 eura a za prácu v nedeľu 4,73 až 5,26 eura za hodinu.

Problém naviazania príplatkov na minimálnu mzdu je v tom, že sa zvyšujú náklady aj firmám, ktoré na minimálnu mzdu nikoho nezamestnávajú. Ak zamestnávateľ platí svojich ľudí výrazne nad minimálnou mzdou, aj tak mu rastú príplatky za nočné zmeny, víkendy a sviatky automaticky s každým zvýšením minimálky.

Problém aj regionálne rozdiely

Vplyv minimálnej mzdy je na Slovensku výrazne nerovnomerný. V Bratislave, kde sú mzdy najvyššie, predstavuje 915 eur zhruba 38 % priemerného zárobku. Zamestnávateľom v hlavnom meste rast minimálky väčšinou neprekáža, pretože na minimálnu mzdu zamestnávajú len malú časť ľudí.

V Prešovskom kraji je situácia odlišná. Minimálna mzda tam dosahuje zhruba 60 % priemernej mzdy, čo znamená, že výrazne väčší podiel zamestnancov pracuje za sumy blízke minimálnemu zárobku. Pre firmy v ekonomicky slabších regiónoch sa tak každé zvýšenie minimálky premietne do citeľne vyšších mzdových nákladov.

Podľa ministerstva práce za minimálnu mzdu pracuje na Slovensku zhruba 180-tisíc ľudí. Minister Erik Tomáš tvrdí, že ich počet postupne klesá, pretože rast minimálky tlačí aj na zvyšovanie platov nad minimálnu úroveň. Odhady ministerstva hovoria o minimálnej mzde 974 eur v roku 2027 a 1 023 eur v roku 2028.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska