Mínus 20 a ticho po výbuchoch: Kyjev sa mení na skúšku odolnosti. Rusi: chcú ho „odpojiť“ a vyľudniť

Ruské útoky na energetickú infraštruktúru tentoraz nezanechali len ďalší výpadok, ale krízu, ktorá sa v mrazivých dňoch mení na skúšku odolnosti celého mesta. Ukrajinské úrady hovoria o cielenej snahe „odpojiť mesto“, energetici pracujú bez prestávky a prezident vyhlásil stav núdze. Aj preto čoraz častejšie zaznieva varovanie, že tento rok nie je najväčším nebezpečenstvom samotná intenzita útokov, ale ich dopad.

Po útokoch z 13. januára zostalo bez elektriny približne 70 percent hlavného mesta. Energetici sa snažia škody odstrániť, no prácu im komplikuje silný mráz – v noci teploty klesajú až k mínus dvadsiatim stupňom. Zároveň sa míňa aj náhradné vybavenie, a prezident preto vyhlásil stav núdze v energetike.

500 bytových domov bez kúrenia

„Opravárske tímy, energetické spoločnosti, verejné služby aj Štátna pohotovostná služba Ukrajiny nepretržite pracujú na obnovení dodávok elektriny a tepla. Mnohé problémy si vyžadujú okamžité riešenie,“ napísal na svojom telegramovom kanáli  ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyhlásil stav núdze v energetike.

Námestník ministra energetiky Mykola Kolisnyk pre server Liga.net uviedol, že Rusko nasadzuje všetky dostupné kapacity na zničenie ukrajinského energetického systému. Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo zároveň upozornil, že cieľom Moskvy je „odpojiť mesto“.

„Rusi sa snažia Kyjev odrezať a prinútiť ľudí odísť,“ povedal generálny riaditeľ Ukrenergo Vitalij Zajčenko pre denník Kyiv Independent. Dodal, že počas noci zasiahli viacero rozvodní a podľa dostupných informácií sa Rusko pripravuje aj na ďalšiu vlnu útokov riadenými strelami.

Nová ukrajinská taktika na fronte Rusov ničí, priznáva ruský bloger. Najprv ich pustia dnu, potom ich zničia

Kyjev, trojmiliónové hlavné mesto Ukrajiny, už počas vojny zažil viacero výpadkov elektriny. Rusku sa ho síce nepodarilo „zmraziť“ a zlomiť, no tento rok majú raketové a dronové útoky výrazne vážnejšie následky, konštatuje americký denník The New York Times. Mesto je bez prúdu už niekoľko dní a podľa magistrátu je približne 500 bytových domov úplne bez kúrenia. Ide o najvážnejší výpadok energií, aký Kyjev od začiatku invázie zažil, píše denník. 

Hoci najintenzívnejšie boje prebiehajú ďaleko na východe krajiny, Kyjev zostáva symbolickou trofejou. Ruské pozemné jednotky sú mimo jeho dosahu, no drony a rakety nie. 

Zmena ruskej stratégie: od siete k mestám

The New York Times pripomína, že Moskva sa už počas prvej zimy po invázii v roku 2022 pokúsila vyradiť z prevádzky celoštátnu rozvodnú sieť. Ukázalo sa však, že tento plán bol príliš ambiciózny – Ukrajina dokázala presmerovať dodávky elektriny a obchádzať poškodené uzly. Rusko preto postupne menilo taktiku a cielilo napríklad na transformátorové stanice napojené na jadrové elektrárne, ktoré patria medzi hlavné zdroje energie v krajine.

Tento rok sa podľa Oleksandra Charčenka, riaditeľa Výskumného centra energetického priemyslu, Rusko sústreďuje najmä na tri mestá – Kyjev, Odesu a Dnipro. Cieľom má byť izolovať ich od národnej siete a následne ničiť ich vlastné elektrárne. Údery prichádzajú v približne dvojtýždňových vlnách a často sú načasované tak, aby prerušili opravy. „Snažia sa zasiahnuť oblasti, kde prebieha údržba. Máme veľa zranených a mŕtvych pracovníkov v energetike,“ povedal pre The New York Times.

🇺🇦 🔌 🌡️ This is life in Kyiv in January 2026. And there is no improvement: 20 hours without light, without heat, in the apartment 13°C (55°F).
What awaits us next?? pic.twitter.com/FWW5CPUY7m

— senore_amore (@SenoreAmore) January 15, 2026

Mesto funguje len na zlomku spotreby

S poklesom teplôt sa k výpadkom elektriny pridali aj problémy s kúrením. Mestské teplárne totiž vyrábajú elektrinu aj teplú vodu cez systém centrálneho zásobovania. Úrady sa snažili výpadky kompenzovať presmerovaním teplej vody zo siete plynových kotlov, tie však dokážu dodávať len obmedzené množstvo tepla.

„Bojujeme o prežitie,“ povedal podľa The New York Times starosta Kyjeva Vitalij Kličko počas návštevy domova dôchodcov, ktorý teraz vykurujú núdzovým kotlom. Podľa neho sa Rusko „snaží zničiť náladu obyvateľstva“. Zároveň upozornil, že protivzdušnej obrane mesta dochádza munícia, najmä americké rakety Patriot, a vyzval západných spojencov na zvýšenie dodávok. 

TASR píše, že Kličko dnes vyhlásil, že školy v Kyjeve zostanú pre energetickú krízu zatvorené do februára.

Chladničky slúžia ako poličky a balkóny ako improvizované mrazničky

Po západe slnka sa Kyjev ponára do tmy. Zamrznuté ulice osvetľujú už len svetlá áut a čelovky chodcov, opisuje podľa ČTK agentúra AFP. Nad mestom pritom znejú zvuky ruských dronov, ktoré sa miešajú s monotónnym hučaním generátorov. Ľudia sa vraj ani nepozerajú hore – oči držia pri zemi, aby na ľade neukĺzli. Život sa prispôsobil režimu výpadkov. Ukrajinci cvičia v posilňovniach pri sviečkach, vlasy si dávajú strihať pri svetle čeloviek a v supermarketoch si tovar prezerajú pomocou bateriek na mobiloch. V bytoch sa medzitým mení bežná rutina: chladničky bez prúdu slúžia skôr ako poličky a balkóny ako improvizované mrazničky.

Učiteľka hry na klavír Jevhenija žije v byte, kde teplota klesla až na približne 12 stupňov. Kúrenie je závislé od mestskej siete, a keď elektrina vypadne, vypne sa aj teplo. Záložné batérie nemajú kapacitu, aby výpadky nahradili.

„Sme bez prúdu dvanásť hodín,“ hovorí Jevhenija. „S každou hodinou bez elektriny teplota v obývačke klesá. Každým ďalším dňom sa blížime k nule.“ Nakoniec si doma postavila vlastný „bunker“ – z matracov vytvorila tepelný vak, do ktorého sa schováva spolu s mačkou. Vo vnútri je vraj až 24 stupňov. „Napadlo mi to o polnoci,“ priznala 32-ročná žena. „Chcela som len pocit bezpečia, niečo ako návrat do detstva.“

Kyiv. January 13,

-16 Celsius outside.
+9 inside.

Communities with the help of rescue services are establishing „points of resilience“ where people can warm-up, charge their devices and have hot tea/coffee…

We can still see that ruzzians are
a$$holes even in the dark !!! pic.twitter.com/bfT8hy0wum

— Majority (@M100200Ma) January 14, 2026

Mesto medzičasom postavilo veľké vykurované stany, kde si ľudia môžu dať teplé jedlo, zohriať sa a nabiť telefóny. Ide o tzv. stanice nezlomnosti, ktoré ukrajinské úrady spustili už v roku 2022, keď ruské útoky spôsobili masívne výpadky elektriny, kúrenia aj vody.

Jedna zo špeciálnych súprav stojí podľa BBC na stanici na predmestí Kyjeva. „Bývam v novostavbe na 17. poschodí, ale nejazdí výťah a nemáme elektrinu ani vodu,“ povedala vo vlaku Alina, zatiaľ čo jej syn sa hral s hračkami od medzinárodných organizácií, ktoré pomáhajú službu udržať v prevádzke.

Najhorší dopad

Ruské útoky výrazne zasiahli nielen Kyjev a jeho okolie. Predmestia Buča, Hostomel a Irpiň údajne zostali bez elektriny aj tečúcej vody a Ukrenergo zaviedlo v hlavnom meste a časti Kyjevskej oblasti núdzové výpadky.

Podľa ukrajinského letectva Rusko odpálilo 18 balistických rakiet, sedem riadených striel a 293 dronov typu Šáhed. Terčom útokov sa stala aj energetická infraštruktúra v Charkovskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Kombinovaný útok raketami a dronami na predmestí Charkova zabil najmenej štyroch ľudí a ďalších šesť zranil, oznámili regionálne úrady 13. januára.

„Možno to nebol najhorší útok, ale je to najhorší dopad, aký sme kedy zažili. V porovnaní so všetkými predchádzajúcimi zimami je súčasná situácia najhoršia,“ povedala denníku Kyiv Independent Olena Pavlenko, prezidentka kyjevského think-tanku DiXi Group zameraného na energetiku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie