Miro so psom Amirom robí canisterapiu: „Nie je to len o hladkaní psa. Klient vôbec nekomunikoval, po tretej hodine sa rozhovoril“

Canisterapeutické združenie Slovensko prepája odbornú terapeutickú prácu s láskou k zvieratám. Prostredníctvom špeciálne vycvičených psov poskytuje terapeutickú pomoc ľuďom v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb, školách a ďalších zariadeniach.

Tímy združenia tvoria odborne vyškolení canisterapeuti a ich psy, ktorí sa zameriavajú na zlepšovanie psychickej aj fyzickej pohody klientov. Medzi odborníkmi je aj Miro Suja a jeho pes Amir. 

Canisterapia nie je len o hladkaní psa 

Pre Mira je canisterapia životným poslaním a spôsobom, ako ukazovať liečivý potenciál vzťahu medzi človekom a psom. V exkluzívnom rozhovore pre Startitup prezradil, ako canisterapia prebieha a pre koho je vhodná.

Miro sa podelil aj o srdcervúce príbehy, ktoré počas svojej práce zažil. Canisterapii sa venuje už 19 rokov, odmalička vyrastal so psami a okrem Amira má aj iných psov, ktorých poslaním je pomáhať ľuďom. 

• Ako funguje canisterapia v praxi?
• Pre koho je canisterapia vhodná?
• Koľko canisterapia stojí?
• Prečo nemôže byť každý pes canisterapeutom?
• Na čo si dať pozor, ak premýšľaš nad canisterapiou?

Pamätáš si na moment, kedy si si prvýkrát uvedomil, že Amir nie je len pes, ale aj terapeutický partner?

Amira som si už vybral za týmto účelom. Podmienkou pre terapeutické psy je, že musia byť súčasťou rodiny a bývať vo vnútri. Keďže pracuje denne, musí byť čistý a pripravený. Vedel som, že chcem zlatého retrievera. 

Ak chceš vykonávať túto prácu, musíš hľadieť aj na výzor psíka. Na canisterapiu by boli vhodné aj plemená ako pitbull či stafford, ale nebudeš niekoho neustále presviedčať, že ten pes je úžasný, keď tomu neverí. Ľudia to v sebe majú zakorenené. Zlatý retriever sa tvári, akoby sa usmieval a vzbudzuje dôveru. 

Na canisterapiu som mal aj yorkshira, ktorý bol terapeut k seniorom na jemnú motoriku. Každé plemeno to môže vykonávať. Môže to byť border kólia, vlčiak, doga. Základom je výcvik, ktorý musí byť správne zvládnutý. Canisterapia totiž nie je len o hladkaní psa. 

Stáva sa mi, že mi ľudia hovoria – môj pes je úžasný, miluje ľudí, bol by skvelým canisterapeutom. Vždy sa pousmejem a poviem, nech mi ho dajú na dva dni, zoberiem ho do výkonu a ten pes vás predá aj s rodným listom (smiech). 

Psíky sa tomu musia venovať odmalička. Ak by ste chceli robiť canisterapiu tak, že by ste iba navštívili škôlku, deti vyhladkajú psa a išli domov, tak jasné, možno by bol aj pes, ktorý sa tomu od šteniatka nevenuje, vhodný.

zdroj: Startitup

Vedel by si opísať, ako canisterapia prebieha?

Je živelná a riadená, s klientom pracujeme cielene. Keď idem na hodinu, viem, s akou cieľovou skupinou budem pracovať, čiže sa môžem dopredu pripraviť. Prebieha to tak, že keď vojdem so psom do miestnosti, klienti sedia. Psíka medzi nich nepúšťam, ale odložím ho, s klientmi sa zvítame a v krátkosti zhrnú, aký mali deň alebo im poviem, čo budeme v rámci hodiny robiť. 

Potom ide psík medzi nich a začneme cielene pracovať – ideme na aktivity. Na konci hodiny si vyhodnocujeme, čo sme robili. Môžu to byť napríklad cvičenia na jemnú motoriku. Canisterapia funguje v skupinách, ale môže sa robiť aj individuálne. Pri individuálnej sa uplatňuje aj tzv. polohovanie, ľudovo sa tomu hovorí fyzioterapia. 

Aktivity, ktoré robí Miro prevažne s deťmi, sme si vyskúšali aj my. Pozri si video, ako to prebiehalo. 

Pre koho je canisterapia vhodná? 

Canisterapia je širokospektrálna a vhodná pre každého – či už má niekto zdravotný alebo psychický problém. 

Aké najčastejšie reakcie majú ľudia na Amira? Stáva sa, že sa psa boja?

Máme klientov, ktorí sa psíkov boja a mali sme klienta, ktorý mal panický strach. Vtedy hovorím, že netreba tlačiť na pílu, ale treba s nimi pomaličky začať pracovať. Po čase sa stane, že klient už psa objíma a na začiatku sa ho nesmierne bál. 

Stalo sa ti, že Amir počas terapie zareagoval inak, než si plánoval?

Nikdy. Ako som spomínal, extrémne dôležitá je príprava psíka na túto prácu. Psíky poznám na 100 % a viem, kedy už majú dosť a ako budú reagovať. 

Ako vyzerá proces prípravy psa na túto prácu po fyzickej a mentálnej stránke? 

Psík musí byť psychicky zdatný jedinec. Na túto prácu sa vychovávajú od šteňaťa. Najskôr sa zoznamuje napríklad s hlukom. Čiže – dám mu jesť, zoberiem si hrniec, lyžicu, sadnem si k nemu a robím hrmot s tým hrncom pri tom, ako žerie. To je len príklad. Ale sú to veci, na ktoré si pes zvyká. 

Takisto hladkanie. Nehladkám ho pekne, ako si každý predstavuje, ale začnem po ňom jemne búchať ako po bubne, občas ho chytím za bok alebo za chvost a on si zvyká, že toto správanie je úplne normálne. Ak ho niekto potiahne alebo pobúcha, nič sa nedeje. 

zdroj: Archív/Canisterapia Slovensko

Podľa čoho vieš, že Amir má „dosť“ a terapia by mala skončiť, aj keď klient by chcel pokračovať?

Treba sledovať signály psíka. Vie dať totiž najavo, že už má dosť, chce pokoj a vtedy to musím rešpektovať a odstaviť ho. Ak sa to deje v rámci hodiny, dám psa na bok oddýchnuť a prevezmem iniciatívu s klientmi ja. Ak psa preťažíš, dokáže rovnako ako my ľudia vyhorieť. 

Vtedy začne odmietať chodiť do práce. Ak už však psík vyhorí, ide na dôchodok. Znamená to len to, že už nechodí do práce, ale vedie rovnaký život, aký viedol dovtedy. Pes môže takúto prácu vykonávať do svojich desiatich rokov, pričom v deviatich ho už začnem pripravovať na dôchodok.

Nemôžem ho totiž zo dňa na deň len tak odstrihnúť, nechápal by, čo sa deje. V deviatom roku života ho začnem pomaly pripravovať, napríklad nepracuje tak často. S našimi psami totiž pracujeme 5 dní v týždni. 

Canisterapia s Mirom Sujom

GALÉRIA+ 9

Zažil si niekedy situáciu, kde canisterapia otvorila niečo, čo klasická terapia nedokázala?

Veľmi rád spomínam na nášho klienta Juraja. Doviedli nám ho na vozíku. Pán mal už viac rokov, sklonenú hlavu a ruky zaťaté do pästí. Nekomunikoval ani verbálne, ani neverbálne. Už po tretej hodine návštevy pán Juraj začal opakovať niektoré slová. S canisterapiou sa krásne rozhovoril, všetci až tlieskali. 

Ako sa buduje dôvera medzi terapeutom, psom a klientom – a čo ju môže najrýchlejšie narušiť?

Jedným slovom – úprimnosť. Úprimnosť dôveru najlepšie vybuduje, nesmieš nič hrať. Autisti ťa napríklad najrýchlejšie odhalia. Musíš byť úprimný, spontánny, brať klientov takých, akí sú. Nesnaž sa ich hodnotiť. Vhodnosť slov je veľmi dôležitá. Ak nie si úprimný, zablokujú sa voči tebe a nebudú s tebou spolupracovať. 

Čo všetko musí terapeut „čítať“ naraz – u klienta aj u psa – počas jednej terapie?

U psa to je jednoduchšie. Poznám ho dokonale, viem, ako reaguje, viem, čo mi chce povedať. S klientom sa musím najprv spoznať. Bez dôvery to nejde. Znova spomeniem vhodnosť slov. Mal som klientku Terezku, ktorá v rámci hodín úžasne spolupracovala. Raz som jej povedal, že je o nej aj pesnička. A začal som spievať: Tereza, jedine Tereza…

V tej sekunde sa zablokovala. Povedala mi, že ona nie je Tereza a zvyšné minúty mi dalo zabrať, aby som napravil svoju chybu a začala so mnou opäť komunikovať. 

zdroj: Archív/Canisterapia Slovensko

Existujú diagnózy alebo situácie, kde by si canisterapiu neodporučil?

Ak nejde o alergiu na psiu srsť, dá sa vyriešiť všetko. Vlastne aj tá alergia – mám aj goldendoodla, ktorý nemá srsť, ale vlasy, čiže pre alergikov je kompletne vhodný. Nemyslím si, že existuje niečo, pri čom by som canisterapiu neodporučil. 

V škole nás napríklad učili, že pes by mal byť aj súčasťou manželskej poradne, pretože ak sa medzi sebou pár nevie zhodnúť alebo porozprávať sa, pes príde najprv k jednému, ten ho pohladká, potom k druhému a aj ten ho pohladká. Zrazu sa medzi nimi začne búrať pomyselná stena, lebo urobili niečo spoločné – pohladkali toho psa. A aj toto málo vie pomôcť. 

Čo by si odkázal rodičom alebo vedeniu zariadení, ktorí váhajú, či má canisterapia reálny prínos?

Kedysi ľudia brali psy tak, že ich úlohou je byť na reťazi a strážiť dom. Nikdy sme sa nezamýšľali nad tým, čo nám zvieratá môžu priniesť. Canisterapia odbúrava stres, uvoľňuje atmosféru aj emócie. Nezáleží, či to je pre deti alebo seniorov. Je to úžasná vec, ktorú by malo absolvovať každé zariadenie s klientmi.

Ako sa mení vzťah medzi tebou a Amirom mimo práce – doma, bez „terapeutickej role“?

Náš vzťah sa mení len trochu. Máme voči sebe úctu a vzájomne sa rešpektujeme stále. Ale doma sa do svojich psov nestarám. Majú voľno a nemusia robiť nič. V práci ma musí na slovo počúvať. Nehovorím, že doma nie, ale má tam väčšiu voľnosť a čas pre seba. 

zdroj: Startitup

Aký bol pre teba emocionálne najsilnejší moment, ktorý ti canisterapia priniesla?

Pre mňa bola najťažšia chvíľa, keď som prišiel za svojím, môžem povedať kamarátom, bol to trojročný chlapec, ktorý bol onkologickým pacientom. Zoznámili sme sa počas canisterapie. Miloval moje psy, vždy sme hodinu skončili objatím a keď sme mali prísť, vždy sa na nás veľmi tešil. 

Bohužiaľ však zomrel. Bol som mu aj na pohrebe, znášal som to veľmi zle. V rámci terapie ale zažívam stále silné príbehy. Dá sa povedať, že táto práca ma zmenila, minimálne môj hodnotový rebríček. Ak niekto narieka, že nemá luxusné auto a niekto iný má, poviem mu: „Máš zdravé deti, ty si zdravý, čo viac v živote chceš?“

Čo by si si prial, aby ľudia pochopili skôr, než si canisterapiu objednajú?

Aby si skutočne dobre preverili, koho si volajú. Canisterapiu teraz robí takmer každý. Niekedy to prinesie viac škody ako úžitku. Odporučil by som im, aby si dobre preverili, koho si volajú – či má dotyčný vzdelanie a psík certifikáciu. Už aj na Slovensku sa deje, že sa vydá certifikácia psíka bez toho, aby bol pes reálne na skúškach. 

Koľko priemerne stojí takáto terapia a ako často sa ju odporúča vykonávať?

Moja cena je 50 eur na hodinu, no je to veľmi individuálne. Napríklad, bývam vo Zvolene a idem do Banskej Bystrice alebo do Ždiaru či Handlovej, tak sa cena bude líšiť, pretože vzdialenosť hrá svoju rolu. Vo Zvolene bude iná cena ako napríklad v Handlovej. 

Do Banskej Bystrice chodíme dvakrát do týždňa, výsledky sú tam úžasné. Ak sú návštevy „na potešenie“, napríklad raz do mesiaca, netreba tam očakávať nejaký extra efekt. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. 

Spomínaš si na nejaké najnezvyčajnejšie miesto, kde canisterapia prebiehala?

Canisterapiu sme robili asi všade. V špeciálnych škôlkach či školách, no jednoducho na rôznych miestach. Taký nezvyčajný prípad bol napríklad vo Vysokých Tatrách alebo v Taliansku, kde sme boli na dovolenke. Psy chodia s nami. Boli sme na pláži, zhŕkli sa okolo nich Taliani a canisterapia už prebiehala (smiech). 

zdroj: Archív/Canisterapia Slovensko

Keby mal Amir možnosť povedať jednu vetu o canisterapii ľuďom, ktorí ju nepoznajú, čo by to podľa teba bolo?

Ľudia, milujem vás.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci