Mladí Slováci dnes vyjdú do ulíc v 4 mestách. Varujú pred posunom „k ruskému vplyvu“

Na Slovensku sa črtá ďalšia vlna občianskych nepokojov. Študenti na sociálnej sieti ohlásili protesty v štyroch mestách, ktorými chcú upozorniť na obavy z posunu smerom k ruskému vplyvu. Tvrdia, že Slovensko smeruje k „plazivej normalizácii“ alebo k „normalizačným tendenciám“ a apelujú na verejnosť, aby nezostala ticho.

Organizátori zdôrazňujú, že nejde o politickú akciu jednej skupiny, ale o širší občiansky postoj. Do protestov sa majú zapojiť študenti z viacerých univerzít a miest.

Protesty vo viacerých mestách

Demonštrácie sú naplánované v štyroch slovenských mestách. Konkrétne v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Žiline. Cieľom je podľa organizátorov mobilizovať verejnosť naprieč regiónmi a ukázať, že nespokojnosť sa netýka len hlavného mesta.

Študenti chcú poukázať najmä na kroky vlády, ktoré podľa nich vyvolávajú obavy o fungovanie demokracie v štáte.

Normalizačné tendencie v spoločnosti

Pojem „normalizačné tendencie“ odkazuje na historické obdobie po roku 1968, keď došlo k postupnému obmedzovaniu slobody a upevňovaniu moci po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.

Študenti tvrdia, že podobné procesy vidia aj dnes. Nejedná sa však o náhly zlom, ale o sériu krokov, ktoré menia fungovanie štátu. Podľa nich ide napríklad o zásahy do fungovania médií, bezpečnostných zložiek či právneho systému.

Na platformách sa objavili aj pozvánky pre študentstvo a aj celú verejnosť. Údajne prvá vlna protestov sa bude konať dnes, 25. marca o 18:00 v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí, v Žiline pred Novou synagógou, v Banskej Bystrici na Námestí SNP a v Košiciach pred Immaculatou na adrese Hlavná 68.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Študentská Klubovňa (@studentska_klubovna_za)

Protesty sú prirodzenou súčasťou demokracie

Politologička Silvia Porubänová v relácii TA3 povedala, že trend protestov je dlhodobejším politickým prebúdzaním sa mladých ľudí. Ako uvádza napríklad Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejné zhromaždenia zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole moci a vyjadrovaní nesúhlasu.

Podľa Porubänovej je aktivizácia mladých ľudí signálom, že vnímajú spoločenské dianie a chcú sa na ňom podieľať. Podľa Univerzity Karlovej sa však interpretácia situácie môže líšiť v závislosti od politického postoja.

Politický konflikt sa prehlbuje

Politické protesty sa preliali aj do politiky. Zatiaľ čo opozícia upozorňuje na ohrozenie demokracie, predstavitelia vlády podobné tvrdenia odmietajú a označujú ich za prehnané alebo účelové.

Napätie medzi jednotlivými tábormi sa tak ešte viac prehlbuje, čo môže viesť k ďalšej polarizácii spoločnosti. Podľa analytikov z Hospodárskych novín ide o trend, ktorý je viditeľný nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách.

Jedným z najvýraznejších aspektov celej situácie je aktivita študentov. Generácia mladých ľudí, ktorá vyrastala v demokratickom prostredí, dnes otvorene vyjadruje svoje názory. Podľa Porubänovej jedným z hlavných aspektov môže byť aj napredovanie technológií.

 Veľký protest koncom marca

Koncom marca sa bude konať taktiež masívny protest. Platforma Otvorená kultúra! organizuje Veľký kultúrny protest, akcia je naplánovaná na 31. marca o 17:30 a začne sa na Námestí Slobody v Bratislave.

„Bubeníčky rozkladajte zostavy, folkloristi mažte pražce, kultúrne centrá, inštitúcie, festivaly chystajte svoje zástavy. Umelkyne a umelci, pracovníci v kultúre, mobilizujte sa. Pripravte transparenty, berte píšťalky, hudobné nástroje a svoje hlasy. Bude to krízová cesta so zastaveniami pred tými, ktorí sú za túto krízu zodpovední,“ píšu na sociálnej sieti.

Čítaj viac z kategórie: Politika