Mladí Slováci si postavili na Bali dizajnovú vilu: „Generuje nám pekný pasívny príjem, oplatilo sa to“ (ROZHOVOR)
- Z plánu na papieri vznikla vila s pasívnym príjmom
- Slovenský pár zainvestoval v Indonézii a dnes má funkčný model, ktorý chce zopakovať
- Z plánu na papieri vznikla vila s pasívnym príjmom
- Slovenský pár zainvestoval v Indonézii a dnes má funkčný model, ktorý chce zopakovať
Kým mnohí si tropickú vilu radšej uložia medzi inšpirácie na Instagrame, nájdu sa aj takí, ktorí otvoria tabuľku s rozpočtom, vyhľadajú miestne zákony a pustia sa do výstavby na opačnom konci sveta. Šimon Stehlík a jeho partnerka Simona neodišli na Bali hľadať samých seba. Prišli s plánom, kalkulačkou a odhodlaním zrealizovať niečo vlastné.
Spája v sebe podnikateľský zámer, vzťahovú dynamiku aj osobný sen
Ich projekt nesie názov Simaya Villa a spája v sebe podnikateľský zámer, vzťahovú dynamiku aj osobný sen. V tomto rozhovore vysvetľujú, prečo sa rozhodli stavať od nuly, čo všetko museli podstúpiť, aby mohli podnikať legálne v Indonézii, a prečo sa na ich fotografiách nič nehrá na exotickú dokonalosť.
Toto nie je návod, ako zbohatnúť na dovolenke. Je to príbeh o dôvere, práci a schopnosti zorientovať sa v úplne cudzom systéme – s rešpektom, trpezlivosťou a otvorenými očami.
- Čo všetko obnáša výstavba vily v cudzej krajine?
- Ako sa mení vzťah, keď sa z partnerov stanú spolupodnikatelia?
- Prečo sa rozhodli pre výstavbu namiesto kúpy hotového domu?
- Čo ich prekvapilo pri jednaní s miestnymi úradmi?
- Aké chyby by už dnes neurobili?
- Čo stojí za „dokonalým“ Instagramom vily?
- Ako sa dá spojiť cestovanie s biznisom?
- Čo všetko museli absolvovať, aby mohli podnikať legálne?
- Kedy mali pocit, že ich plán nemusí vyjsť?
- Prečo by nešli do podobného projektu bez lokálnych kontaktov?
Na Bali ste nepricestovali ako digitálni nomádi, ale prišli ste tam s podnikateľským zámerom. Kedy nastal ten moment, keď ste si s partnerkou povedali – poďme postaviť vilu na ostrove, tisíce kilometrov od domova?
Víziu investovania do nehnuteľnosti v zahraničí sme mali už dlhšie. Dlhodobo sme hľadali, vymýšľali a porovnávali. Spočiatku nás lákali Kanárske ostrovy – najmä pre ich dostupnosť do 5,5 hodiny lietadlom a celoročné relatívne príjemné podnebie, hoci oceán tam býva studený.
Snažíme sa veľa cestovať a naša najväčšia láska je juhovýchodná Ázia. Keď sme minulý rok išli prvýkrát na dva mesiace do Indonézie, všetko sa nám to pospájalo a došlo nám, že práve toto je to správne miesto, kde by mohla vzniknúť naša prvá zahraničná nehnuteľnosť.

Mnohí o takejto zmene života len snívajú. Vy ste ten sen pretavili do reality. Čo vás osobne presvedčilo, že ide o realistický a uskutočniteľný plán?
Samotná túžba nestačila – museli sme si to najprv reálne overiť. Počas toho, ako sme strávili na Bali prvé dlhšie obdobie, sme začali zisťovať, ako tam veci fungujú, aké sú možnosti, prekážky aj výhody. Každým ďalším krokom sme si boli istejší, že to nie je len nejaký naivný sen, ale že sa to dá naozaj zrealizovať.
Veľkú rolu zohrali aj ľudia, ktorých sme tam spoznali – keď máš okolo seba lokálnych kamarátov, ktorým dôveruješ, aj tie najväčšie prekážky zrazu pôsobia zvládnuteľne. Samozrejme, keď ťa niečo volá, cítiš to. A my sme to cítili celým telom.
Váš projekt nie je len o biznise, ale aj o vzťahu. Ako sa vám darí spájať partnerský a pracovný život v jednom? Mali ste v tomto smere nejaké pravidlá od začiatku?
Myslíme si, že základ je v tom, že sme obaja prirodzene makači – keď si na niečo spoločne nastavíme víziu, vieme za tým ísť naplno. Pracovať spolu nám ide prirodzene, bez toho, aby sme si to museli zložito nastavovať. Každý z nás má trochu inú energiu, inú silnú stránku, ale práve to sa krásne dopĺňa.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Založiť firmu v Indonézii nie je pre Európana bežné. S akými administratívnymi alebo právnymi bariérami ste sa museli vysporiadať, aby ste na Bali mohli legálne podnikať?
Nie je to tak, že turista príde, kúpi si pozemok a o mesiac má biznis. Realita je oveľa zložitejšia – s podnikaním v Indonézii je spojená pomerne rozsiahla byrokracia. Potrebujete investorské víza, tzv. KITAS, založenie firmy typu PT PMA (čo je spoločnosť s cudzozemským kapitálom), vedenie účtovníctva cez lokálneho účtovníka, platenie daní, zriadenie miestnych bankových účtov a množstvo ďalších vecí.
Dokonca aj kúpa skútra má svoje pravidlá – bez konkrétneho dokumentu vám ho legálne nepredajú. A to je len jeden z mnohých malých, ale dôležitých detailov. Zároveň zamestnávame miestnych ľudí, takže sa snažíme fungovať transparentne a v súlade s ich systémom.
Je to komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lokálnych partnerov a pevnú vôľu. Ale keď sa vám to podarí zvládnuť, ten pocit, že ste to dali – v krajine s úplne inou kultúrou a systémom – je na nezaplatenie.
Simaya Villa má na Instagrame estetiku, ktorá presne zodpovedá predstavám o „ideálnom Bali zážitku“. Čo všetko sa skrýva za touto vizuálnou čistotou? Kto tvoril branding, interiérový dizajn a aké bolo vaše zadanie?
Názov Simaya vznikol spojením našich mien (Simon a Simonka) a indonézskeho slova maya, ktoré znamená sen alebo vízia. Tak vznikol brand, ktorý v sebe nesie kúsok nás aj toho, čo sme chceli vytvoriť – miesto, ktoré pôsobí ako splnený sen.
Interiérový dizajn vznikal najmä pod vedením Simonky, ktorá má skvelý cit pre detaily. Spolu s kamarátmi, ktorí nám pomáhali priamo na mieste, sme ladili každý prvok tak, aby vila pôsobila čisto, vzdušne, prírodne a zároveň útulne – s pravým „Bali vibom“.
Simonka má zároveň pod palcom aj vizuál brandingu – tvorbu loga, fotografií, videí aj sociálnych sietí. Chceli sme vytvoriť priestor, kde sa človek cíti dobre ešte skôr, než si vyzuje topánky. Nič gýčové, nič prehnané – len prirodzená krása, svetlo, kvalitné materiály a atmosféra, ktorá dovolí človeku naozaj vypnúť.
Prečo ste sa rozhodli pre vlastnú výstavbu namiesto kúpy už existujúceho objektu? Aké výhody a riziká ste v tom videli?
Lákala nás predstava prejsť si celým procesom od A po Z – od hľadania pozemku cez návrh architektúry až po samotnú výstavbu. Chceli sme túto skúsenosť získať aj do budúcnosti, s víziou rozširovania konceptu.
Obrovským faktorom boli aj naši priatelia na Bali – ľudia, ktorým dôverujeme a na ktorých sme sa mohli pri každom kroku spoľahnúť. Práve vďaka nim to celé dávalo zmysel. A, samozrejme, cena – postaviť si vilu vyjde výhodnejšie než kúpiť hotový objekt z ponuky.

Na druhej strane, Bali má aj svoje riziká. Je tam množstvo pochybných firiem, ktoré vezmú zálohu a zmiznú, alebo rozostavaný dom jednoducho nechajú nedokončený. Takéto prípady sú, žiaľ, veľmi bežné a človek si na to musí dať extrémny pozor.
Z pohľadu investície – s akým rozpočtom ste pracovali na začiatku a aká bola finálna suma? Umožnil vám tento projekt vytvoriť udržateľný cashflow alebo ide najmä o dlhodobú hodnotu?
Finálnu sumu sme prekročili možno o štyri tisíc eur – počas stavby a zariaďovania sme priebežne zisťovali, že niektoré veci chceme urobiť kvalitnejšie alebo vizuálne krajšie, a to zväčša znamená aj vyššiu cenu. Presnú sumu si necháme pre seba, ale pracovali sme s rozpočtom niekde medzi 100 až 200 tisíc eur.
Nehnuteľnosť máme v prenájme a odkedy sme ju spustili, mala len pár dní, kedy bola voľná – takže nám generuje pekný pasívny príjem. Zároveň stúpa na hodnote, čo je ďalšie plus. Bali je jeden z najnavštevovanejších ostrovov na svete, takže z investičného hľadiska to dáva veľký zmysel.
Čím sa na Bali momentálne živíte a odkiaľ pochádza počiatočný kapitál, ktorý ste do projektu vložili?
Tento rok sme stihli byť necelé štyri mesiace v juhovýchodnej Ázii, momentálne sme na Slovensku – ale keď tento článok vyjde, je dosť možné, že už budeme v Afrike, kam sa chystáme o pár dní.
Našťastie, naše profesie nám umožňujú cestovať podľa potreby – Simonka je profesionálna fotografka a ja podnikám v oblasti e-commerce a služieb. Práca nám teda dáva slobodu cestovať, tráviť viac času mimo Slovenska a žiť spôsobom, o akom sme snívali.
Čo sa týka kapitálu – časť sme si požičali z banky formou americkej hypotéky (keďže klasickú hypotéku na nehnuteľnosť v zahraničí nezískate) a časť sme pokryli z vlastných úspor. Tento mix nám umožnil projekt rozbehnúť. Aj ďalšiu výstavbu plánujeme financovať podobným spôsobom – s tým, že teraz už ideme do toho s oveľa väčšími skúsenosťami a sebavedomím.
Každý úspešný príbeh má aj svoju odvrátenú stranu. Kedy ste boli najbližšie k tomu, že to celé zabalíte? A čo vám pomohlo neprestať?
Úprimne, nebol moment, keď by sme mali chuť to celé zabaliť. Ale, samozrejme, počas výstavby sa vyskytli situácie, pri ktorých sme si povedali: „OK, toto bude ešte zaujímavé…“
Spomíname si na jednu vtipnú príhodu hneď z úvodu stavby – keď postavili prvý múr, robotníci umiestnili dieru na zárubňu a dvere úplne opačne, než mala byť. Vtedy sme len preglgli a pozreli sa na seba, ale zobrali sme to s humorom. Nakoniec sa všetko vyriešilo a našťastie sme nemali žiadnu vážnejšiu komplikáciu.
Mnoho ľudí si predstavuje Bali ako raj, ale realita života v cudzej krajine môže byť náročná. Aké kultúrne rozdiely alebo každodenné situácie vás najviac prekvapili?
Zatiaľ sa na Bali úplne nesťahujeme – Slovensko v lete máme radi a chceme tam stráviť určitý čas. Ale akonáhle príde zima a tma, my už balíme a plánujeme cestu na dlhšie preč zo Slovenska. Či sa tam jedného dňa presunieme natrvalo? Možno áno. Táto téma je u nás stále otvorená.
Čo sa týka kultúrnych rozdielov – tie sú výrazné, ale človek sa tam cíti bezpečne. Nie že by u nás hrozilo niečo konkrétne, ale ich mentalita je úplne iná – pokojnejšia, mäkšia, rešpektujúcejšia. Sme jednoducho o dosť výbušnejší národ.
A potom sú tu veci, ktoré si navždy zapamätáš. Napríklad sviatok Nyepi – deň ticha, keď sa na Bali úplne všetko zastaví. Nesmie sa vychádzať na ulicu, nelietajú lietadlá, nesvieti sa, nehrá hudba, celý ostrov sa stíši. Je to extrémne silný zážitok. A úprimne – takýto deň ticha a pokoja by si zaslúžil celý svet.
Ak by ste dnes začínali úplne odznova, čo by ste urobili inak – či už v plánovaní, v komunikácii s miestnymi, alebo v riadení projektu?
Asi by sme nič nemenili. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, ktorá nás veľa naučila. Sme vďační, že to prebehlo hladko – a skôr nás to len motivovalo pustiť sa do ďalších projektov.
Ako vyzerá váš typický deň na Bali – z hľadiska práce, pohybu, oddychu? Aký rytmus si držíte, aby ste si udržali energiu aj mentálne zdravie?
Tento rok bol hlavne v znamení dokončovania vily. Riešili sme posledné detaily, dolaďovali interiér, fotili priestory, testovali tím a vybavovali kopu administratívy – od kúpy skútra až po nastavenie prenájmu a prezentácie na platformách. Veľa času šlo aj do toho, ako to celé správne nastaviť, aby to reálne fungovalo a malo úspech.
Popritom sme sa ale snažili držať si rovnováhu – rána sme začínali vo fitku, občas sme vybehli na výlet alebo len tak trávili čas s kamarátmi. V tomto má Bali obrovskú výhodu – aj keď riešiš biznis, stále si v prostredí, ktoré ťa dobíja.
Čo vám pomáha zostať v strede – mentálne, emocionálne aj fyzicky – najmä v náročných obdobiach, keď sa veci nevyvíjajú podľa plánu?
Veľa robí nastavenie hlavy – uvedomiť si, že nie všetko musí ísť podľa plánu a že zmena či zdržanie sú často súčasťou cesty. Snažíme sa nepripúšťať si veci osobne, ale skôr ich brať ako výzvy, ktoré nás niečo naučia.

Pomáha nám aj vzájomná podpora – keď jeden z nás vypadne z rovnováhy, ten druhý ho často stiahne späť. A veľa robia aj úplne bežné veci ako pohyb, slnko, voda, fitko, dobré jedlo a pokojné prostredie. Bali je v tomto veľmi liečivé – keď ti niečo nevyjde, ideš si dať kokos, pozrieť západ slnka a zrazu máš pocit, že to vlastne vôbec nie je také zlé.
Čo by ste poradili mladému človeku na Slovensku, ktorý premýšľa, že by chcel žiť a podnikať mimo Európy, ale brzdí ho strach, neistota alebo chýbajúce know-how?
Určite by som do toho nešiel bezhlavo. Život a podnikanie mimo Európy – najmä v juhovýchodnej Ázii – je úplne iný svet. Ale ak niekto cíti, že ho to ťahá tým smerom, treba sa najprv ísť na to miesto pozrieť, nasať atmosféru, zistiť si veci, spoznať miestnu kultúru a premyslieť si, či mu to reálne vyhovuje.
Dôležitá fáza je potom nájsť spoľahlivých ľudí – bez toho to podľa nás nejde. Byť opatrný nie je slabosť, ale múdrosť.
Ak má niekto takýto sen a nevie, kde začať, pokojne nám môže napísať – radi poradíme alebo nasmerujeme. Ozvať sa môžu cez Instagram vily @simayavilla, alebo mňa nájdu ako @simonidaas a Simonku ako @shine_vision.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy


