Mladí Slováci sú finančne menej gramotní ako seniori. Nechytáme sa ani na priemer EÚ

Finančná gramotnosť na Slovensku sa dlhodobo drží pod priemerom Európskej únie. Podľa najnovšej analýzy spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko sa situácia v našej krajine nezlepšuje. Obyvatelia Slovenska v oblasti financií dosahujú len základné znalosti a iba približne pätina populácie má skutočne dobrú orientáciu vo svete peňazí. Najväčším prekvapením posledného merania je porovnanie vekových skupín – mladí ľudia do 24 rokov z porovnania vyšli horšie ako samotní seniori.

Každý piaty Slovák nemá finančnú rezervu

Agentúra 2muse meria finančnú gramotnosť pravidelne na reprezentatívnej vzorke obyvateľov nad 18 rokov. Hodnotenie prebieha v škále od 0 do 100 bodov a už tri kvartály po sebe sa výsledok pohybuje na úrovni okolo 50 bodov. To potvrdzuje, že Slováci sa v správe svojich financií vôbec neposúvajú vpred.

Výrazným problémom je aj sporenie. Kým ešte koncom minulého roka nemalo žiadne úspory len 9 % Slovákov, dnes je bez finančnej rezervy už dvojnásobok. Vysoké životné náklady spôsobili, že ľudia svoje úspory míňajú a darí sa im odkladať bokom čoraz menej peňazí.

Mladí pod priemerom, dôchodcovia ich predbehli

Hoci mladí ľudia do 24 rokov zaznamenali medziročné zlepšenie takmer o štvrtinu, stále zostávajú na chvoste generačného rebríčka Slovákov. So skóre 47,6 bodu nedosiahli ani celoslovenský priemer a prekonali ich dokonca aj najstarší respondenti nad 65 rokov. Táto veková skupina získala 48,8 bodu a oproti predchádzajúcim meraniam si polepšila.

„Znalosti mladých ľudí v oblasti financií nie sú dobré. To so sebou nesie väčšie riziko finančných strát, keďže mladí ľudia sa snažia pri investovaní dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas, a teda majú tendenciu viac riskovať. Pozitívnou správou sú znalosti seniorov, osobitne pri základných otázkach týkajúcich sa osobných financií. Ich skóre pri investovaní je však takisto slabšie, čo ukazuje na nedostatok skúseností,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

zdroj: Archív Marián Búlik/ Pexels.com

Najlepšie znalosti preukázali respondenti vo veku 55 až 64 rokov so skóre nad 56 bodov, zatiaľ čo najslabšie výsledky, okrem mladých, zaznamenali ľudia vo veku od 45 do 54 rokov.

Nízke hodnotenie v rebríčku nevrhá na Slovákov priaznivé svetlo. „To znamená, že väčšina obyvateľov Slovenska má len základné znalosti v oblasti finančnej gramotnosti a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná. Týmito výsledkami zaostávame za priemerom krajín EÚ,“ komentuje výsledky finančný analytik.  

Za 100 eur mesačne môžeš svojmu dieťaťu našetriť až pol milióna eur. Expert radí rodičom, ako správne sporiť (ROZHOVOR)

Finančná gramotnosť u investorov

Najväčšou slabinou Slovákov zostáva oblasť investovania. Zatiaľ čo základné otázky o úveroch či úrokových sadzbách zvládajú lepšie, pri investičných témach dosiahli priemerné skóre iba 45 bodov. To je ešte o päť bodov menej, než je aj tak nízka priemerná úroveň finančnej gramotnosti. Najslabšie výsledky sa ukázali u dvoch odlišných skupín – u mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov a u seniorov nad 65 rokov.

Paradoxne práve tieto vekové kategórie patria medzi tie, ktoré častejšie siahajú po rizikových aktívach, ako sú kryptomeny alebo drahé kovy. Podľa prieskumu investuje do kryptomien 9 % Slovákov. Do zlata či striebra investuje 13 % Slovákov, čo pri nedostatočných znalostiach ešte viac zvyšuje pravdepodobnosť finančných strát.

Najlepšia finančná gramotnosť je v Bratislave

V rámci regiónov dosahujú najlepšie výsledky obyvatelia Bratislavského kraja, kde index v najnovšom meraní finančnej gramotnosti ukázal 61 bodov. Na opačnom konci rebríčka sa dlhodobo nachádzajú Nitriansky a Banskobystrický kraj, ktoré vykazujú podpriemerné znalosti. Vo všetkých ostatných krajoch sa výsledky pohybujú veľmi blízko celoslovenskému priemeru, s rozdielom maximálne päť bodov.

„Fakt, že sa výsledky vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského držia veľmi tesne okolo priemeru, svedčí o celoplošne slabých vedomostiach v oblasti financií. Ani veľké krajské mestá s lepšou úrovňou všeobecnej vzdelanosti nedokázali výraznejšie pohnúť výsledkami jednotlivých krajov,“ hovorí Búlik.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny