Mladý Slovák zaplatí za štúdium na univerzite v našej krajine 13 500 eur. Kvalite neverí cez 67 % ľudí

Na Slovensku pretrváva silná ambícia mladých dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie. Zároveň však rastie nedôvera voči kvalite slovenského vysokého školstva. Podľa dát Eurostatu dosiahlo v roku 2024 vysokoškolské vzdelanie (v rozsahu od krátkych postsekundárnych programov až po doktoráty) 38,3 % Slovákov vo veku 25 až 29 rokov.

Priemer EÚ bol o päť percentuálnych bodov vyšší, kým v susednom Česku tento podiel nedosiahol ani 32 %. Hoci čísla ukazujú, že Slovensko nie je na chvoste, pozornosť si žiada iný trend: ambícia študovať v zahraničí a slabnúca dôvera vo vlastné školy.

„V tejto vekovej kategórii iba 21 % respondentov štúdium na vysokej škole neplánuje, ďalších 3,5 % odpovedať nevedelo. Ostatní buď vysokú školu ukončili, práve ju navštevujú, alebo to majú ešte v pláne. V Česku sú čísla podobné, hlavný rozdiel badáme v popularite zahraničných vysokých škôl,“ hovorí Marek Malina, analytik investičnej platformy Portu.

Zahraničné školy majú „lepší zvuk“

Väčšia časť mladých ľudí na Slovensku túži po štúdiu mimo domova. Celkovo 15 % respondentov uviedlo, že buď študujú, ukončili, alebo plánujú štúdium na zahraničnej vysokej škole. V Česku je tento podiel iba 5,6 %.

Malina upozorňuje, že záujem o zahraničné školy je výraznejší medzi mladšími ročníkmi. „Prieskum potvrdzuje, že v tradičnom študentskom veku je v zahraničí pomaly trojnásobne viac Slovákov ako u našich západných susedov,“ vysvetľuje.

Podľa dát až 15,8 % Slovákov vo veku 20 až 23 rokov momentálne navštevuje zahraničnú vysokú školu, v Česku je to len 5 %. Malina dodáva, že ďalších 16,7 % opýtaných vo veku 16 až 19 rokov uvažuje nad štúdiom mimo Slovenska a 3,3 % z nich už za hranice odišlo.

Za týmto vývojom je podľa neho kombinácia lepšej dostupnosti českých škôl pre Slovákov a všeobecne negatívneho vnímania domáceho vysokoškolského systému.

„Ak chceme odliv mozgov obmedziť, je potrebné na kvalite slovenského školstva neustále pracovať. Inak sa nezbavíme nálepky montážnej dielne Európy, ktorá navyše postupne trpí nedostatkom pracovnej sily a prílevom manuálnych pracovníkov zo zahraničia,“ konštatuje analytička spoločnosti Wood & Company a odborná garantka Indexu investičnej gramotnosti Eva Sadovská.

zdroj: Portu

Nedôvera voči slovenskému školstvu narastá

Dáta z prieskumu jasne ukazujú, že mladí Slováci neveria domácemu vysokoškolskému systému. Až 67,9 % opýtaných ho považuje za menej kvalitný než zahraničné školy. V Česku má tento názor len 33,1 % respondentov.

Zaujímavé pritom je, že čím vyššie vzdelanie človek má, tým je voči slovenským školám kritickejší. Ľudia s výučným listom považujú zahraničné školy za kvalitnejšie v 52,9 % prípadov. Medzi vysokoškolákmi už tento podiel presahuje 72 %.

„Keďže ide o vzorku mladých ľudí, môžeme predpokladať, že nízku mienku o slovenských vysokých školách majú v značnej miere tí, ktorí s nimi majú určitú skúsenosť,“ podotýka Sadovská.

Tisíce eur ročne za diplom

Aj keď sú verejné vysoké školy na Slovensku bez školného, štúdium zadarmo rozhodne nie je. Náklady sa totiž hromadia v iných oblastiach. Výdavky na vysokoškolské štúdium v domácich podmienkach sa podľa Malinu najčastejšie pohybujú v rozmedzí 300 až 600 eur mesačne.

„Závisí to predovšetkým od toho, kde študent býva, či sa stravuje v jedálni alebo v reštaurácii, aké má náklady na dopravu a podobne. Výsledkom je, že verejná vysoká škola vyjde v dnešných cenách na minimálne 13 500 eur pri päťročnom štúdiu, už po zohľadnení voľných mesiacov počas prázdnin,“ spresňuje Malina.

Štúdium v zahraničí je ešte nákladnejšie, najmä ak ide o platené školy. Ročné výdavky sa môžu vyšplhať do desaťtisícov eur. A aj keď niektoré školy školné nevyžadujú, upozorňujú na to, že životné náklady môžu presiahnuť tisíc eur mesačne. „Mladý človek sa tak iba veľmi ťažko zaobíde bez pomoci rodičov, a to aj vtedy, keď študuje doma,“ dopĺňa Malina.

zdroj: Portu

Investícia do budúcnosti

Ak chcú rodičia svojim deťom pomôcť zvládnuť finančne náročné štúdium, ideálne je začať myslieť na túto investíciu čo najskôr. Malina upozorňuje, že aj malé mesačné sumy môžu vďaka efektu zloženého úročenia narásť do významnej rezervy.

„Pri priemernom zhodnotení finančných trhov na úrovni 8,5 % stačí na našetrenie 15 000 eur odkladať 29,50 eura mesačne po dobu 18 rokov. Pri desaťročnom investovaní je to už 79,60 eura mesačne, pri päťročnom dokonca 201,30 eura každý mesiac,“ vysvetľuje.

Sadovská dodáva, že práve efekt zloženého úročenia je u nás stále veľkou neznámou. „Podľa Indexu investičnej gramotnosti je zložené úročenie pre veľkú časť Slovákov neznámym pojmom a rozumie mu iba 29 % populácie,“ hovorí.

Investovať treba rozumne

Na otázku, ako rozumie slovenská verejnosť základným investičným princípom, odpovedajú dáta pomerne jasne. „Index investičnej gramotnosti potvrdzuje, že Slováci si v investovaní často veria aj v prípadoch, keď mu v skutočnosti nerozumejú. Tým rastie priestor pre chyby,“ vysvetľuje Malina.

Pre rodičov, ktorí chcú deťom vytvoriť finančný vankúš na vzdelanie, preto odporúča zvoliť jednoduchý a dlhodobo udržateľný prístup. „Odporúčame, aby im založili detský účet. Prostredníctvom neho investujú do globálnych akciových indexov a dlhopisov, nevsádzajú tak všetko na jednu kartu a eliminujú riziko zlých finančných rozhodnutí,“ hovorí.

Po dovŕšení plnoletosti sa peniaze stanú majetkom dieťaťa. Malina dodáva, že vtedy je dôležité, aby deti chápali význam finančnej zodpovednosti. „Je vhodné deti viesť k finančnej zodpovednosti, aby našetrené peniaze minuli rozumne, napríklad na spomínané vzdelanie, prípadne na osamostatnenie sa od rodičov,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska