[Diskusný Klub] Novinár Boka: Cez východnú hranicu sa pašujú drogy aj orgány. Film Čiara je slabý odvar.

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

[Podcast s Romčom] Slovenská vakcína funguje na odlišnom princípe. Bude oveľa bezpečnejšia

Mladý vedec Juraj je chemik aj programátor. Vo svete dokazuje, že slovenská veda má obrovský potenciál

  • Juraj Oravec je mladý docent z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
  • Nemal ani 30, keď prednášal na univerzite v Šanghaji a vďaka automatizácií, ktorej sa venuje, už precestoval skoro celý svet
  • Juraj Oravec je inšpiratívny slovenský vedec, ktorí je dôkazom toho, že štúdium techniky má v dnešnej dobe obrovský zmysel
  • V rozhovore nám prezradil, prečo je slovenská veda uznávaná aj v zahraničí, ,ako vyzerá spolupráca so svetom ale aj to, ako vyzerá bežný deň vedca
Juraj Oravec
  • Juraj Oravec je mladý docent z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
  • Nemal ani 30, keď prednášal na univerzite v Šanghaji a vďaka automatizácií, ktorej sa venuje, už precestoval skoro celý svet
  • Juraj Oravec je inšpiratívny slovenský vedec, ktorí je dôkazom toho, že štúdium techniky má v dnešnej dobe obrovský zmysel
  • V rozhovore nám prezradil, prečo je slovenská veda uznávaná aj v zahraničí, ,ako vyzerá spolupráca so svetom ale aj to, ako vyzerá bežný deň vedca

Začnime tvojimi úspechmi a prácou, ktorej sa venuješ. Ako je možné, že je taký mladý vedec zo slovenskej univerzity pozvaný, aby spolupracoval na výskumoch na univerzitách svetového formátu?

Pracujem na ústave, kde dostávame veľa príležitostí prezentovať výsledky našej práce. Po automatizácii a robotizácii je stále väčší dopyt, a tak niet divu, že sa im vo veľkej miere venuje aj vedecký svet. My sme pomerne húževnaté oddelenie. Kto je ochotný venovať vede svoj čas a úsilie, tak môže dosiahnuť výsledky, ktoré budú akceptované aj v zahraničí. Ja som nemal ešte ani 30, keď som prednášal skoro po celom svete. Od Bostonu na západe až po Šanghai a Osaku na východe. A to nezdôrazňujem preto, aby som sa chválil, ale preto, aby bolo jasné, že aj slovenská veda má potenciál.

zdroj: Juraj Oravec

Precestoval si už kus sveta, vedel by si porovnať úroveň a kvalitu univerzít na Slovensku a v zahraničí? 

Samozrejme, že tie rozdiely sú. Ale z hľadiska vedomostí sme na tom veľmi dobre, naša fakulta skutočne vychováva expertov. Technické vzdelanie má obrovskú výhodu, lebo prírodné zákony sú univerzálne a majú globálnu platnosť. Kamkoľvek na svete som prišiel, dorozumievanie išlo ľahko. Máme spoločný jazyk – jazyk matematiky, rovníc, vzorcov, vďaka čomu je možné, aby sme sa dopĺňali, aby sme vytvárali medzinárodný tímy a pracovali na spoločných projektoch.  

Ako vnímaš  kultúrne alebo ekonomické odlišnosti? 

Iste, je úplne iné vstúpiť na pôdu európskej univerzity a celkom iné robiť výskum v Japonsku alebo Číne. Ale nejde len o architektúru alebo pompéznosť univerzity. Zaujímavé sú kultúrne rozdiely a špecifiká danej krajiny. Napríklad taký detail: V Japonsku je úplne bežné, že sa pred vstupom do každej triedy prezúvate do papúč a na chodbách sa prezúvate naspäť do topánok. Rozdiel je však aj vo vnútornej politike univerzít. 

zdroj: Juraj Oravec

Mám dojem, že v Japonsku a Číne je ešte stále dominantná hierarchia vzťahov profesor – študent. V USA a v Európe je tento vplyv menej výrazný. Na Nemeckých univerzitách je navyše iná štruktúra ústavov ako máme na Slovensku. Výskum je tam oveľa viac koncertovaný na takzvané výskumné skupiny orientované okolo osoby profesora. 

Na univerzite v Paríži bol prítomný veľmi silný komunitný duch – študenti sú tam združení v mnohých spolkoch, ktoré zastrešujú široké spektrom aktivít, okrem vzdelania aj kultúru a spoločenské akcie. To na Slovensku trochu chýba.

Spomínal si, že vaša fakulta spolupracuje aj so zahraničnými univerzitami. Ako je to v tvojom prípade?

Už dlhé roky máme výbornú spoluprácu s viacerými kvalitnými zahraničnými univerzitami a darí sa nám nadväzovať aj nové zaujímavé spolupráce. Spolupracujeme s univerzitami v Nemecku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, ale aj v USA, Číne a Japonsku. Na niektorých pracovali alebo dodnes pracujú naši absolventi. Iní sa úspešne zamestnali vo firmách v zahraničí.

zdroj: Juraj Oravec

Prejdime k tomu, čomu sa vlastne venuješ. Hovoríme o automatizácií, ale vzhľadom na fakultu možno povedať, že nie si len obyčajný „programátor“, ale si aj chemik. Dá sa to prepojiť?

Dá. Už ako chlapec som vedel, že nechcem byť klasický „IŤ-ák“, ktorý celú noc programuje. Veľmi som chcel programovanie prepojiť s praxou. Preto som si po maturite na gymnáziu poslal prihlášku práve na študijný program Automatizácia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie. A môžem povedať, že som sa vo svojom očakávaní nemýlil. Baví ma riešiť reálne problémy: teoreticky si navrhnúť riešenie, vedieť ho naprogramovať a potom aj „oživiť“ v laboratóriu. 

Názov vášho ústavu vyznieva pomerne komplikovane – Ústav informatizácie, automatizácie a matematiky. Čo si má pod týmto označením človek predstaviť?

Na našom ústave sa venujeme výskumu v oblasti, ktorá unikátnym spôsobom spája prírodnú vedu, akou je chémia, s abstraktným svetom počítačov a matematiky. To znamená – pochopím prírodné zákony, dám realitu do čísel a vzorcov a následne ju môžem naprogramovať v počítači. 

zdroj: Juraj Oravec

Napríklad, navrhnúť optimálne riadenie chemického reaktora tak, aby sa garantovala bezpečnosť prevádzky, maximalizovala sa produkcia a minimalizovali sa negatívne dopady na životné prostredie. Je to super, lebo tento proces automatizácie je využívaný všade. Vonkoncom nie len v chemickom či potravinárskom priemysle, ale aj vo farmaceutickom, automobilovom, vlastne všade, kde sa dnes využívajú počítače. 

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Je práca vedca stresujúca?

Môj život „pohodovo“ rozhodne nevyzerá. Ale nesťažujem sa – mám rád svoju prácu, baví ma, a preto jej venujem veľa času. Niekedy začínam pred siedmou ráno a končím až neskoro večer. Ale nie je to pravidlo, u mňa je to skôr vlastné rozhodnutie, veda ma jednoducho baví. 

Moje dni však nie sú rovnaké. Jednu časť tvorí pedagogická činnosť. S kolegami zabezpečujeme prednášky, cvičenia, individuálne semestrálne projekty a záverečné práce na široké spektrum tém. Vtedy priebeh dňa určujú naše osobné rozvrhy. 

zdroj: Juraj Oravec

Ďalšia časť práce má administratívny charakter,  tej sa musíme venovať najmä preto, aby sme získali finančné zdroje z rôznych grantových schém. Nuž a potom je tu samotný výskum, práca v laboratóriu a zapojenie vedeckej kreatívnej zvedavosti. Tá pracuje neustále. Takto som napríklad dostal nápad do mojej dizertačnej práce, keď som sledoval pohyb vlakov na perónoch slovenských železníc.

V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou aj robotizácia pracovných miest na Slovensku. Majú sa ľudia obávať, že ich v práci už o pár rokov možno nahradia roboti?

Rozumiem týmto obavám a zvlášť v súčasnej situácii. Ale chcel by som zdôrazniť,  že koncept Priemyslu 4.0 neznamená, že nebudeme potrebovať prácu ľudí. Je to naopak. Robotizácia neznamená stratu pracovných miest, ale zmenu úlohy človeka vo výrobe. Časť fyzicky náročnej práce a práce v nebezpečných podmienkach, ktorú dnes vykonávajú ľudia, delegujeme robotom. 

Ale to neznamená, že v blízkej dobe sa roboti stanú našimi kolegami. Zostanú „len“ užitočnými pracovnými nástrojmi. Budú za nás robiť náročné úkony v podmienkach, ktoré nie sú vhodné pre zdravie človeka. Prípadný zánik niektorých pracovných pozícií bude sprevádzaný vznikom nových.

zdroj: Juraj Oravec

Tie roboty musí niekto navrhnúť, vyrobiť, naladiť, udržiavať a efektívne recyklovať. A v tejto fáze je súčinnosť človeka stále potrebná. Takže čím viac robotov vo výrobe, tým viac nových pracovných miest. Preto odporúčam všetkým stredoškolákom, aby si zodpovedne vyberali svoju vysokú školu. Myslím si, že technika a prírodné vedy sú spoľahlivou voľbou, s ktorou si vždy nájdu svoje uplatnenie.

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

Najnovšie