Mozog ľudí s dyslexiou sa vyvíja inak už pred narodením. Nové objavy menia pohľad na túto odlišnosť

Predstav si, že čítaš túto vetu a písmená ti skáču po stránke. Pre niekoho s dyslexiou nie je tento zážitok len metafora. Teraz však vedci urobili obrovský krok vpred v pochopení tejto neurologickej odlišnosti. Analyzovali genetické údaje od 1,2 milióna ľudí a výsledky môžu zmeniť to, ako na dyslexiu nazeráme.

„Vytvorili sme najväčšiu genetickú štúdiu dyslexie v histórii,“ píše tím výskumníkov vedený molekulárnou genetičkou Hayley Mountfordovou z University of Edinburgh. A výsledky za to rozhodne stoja. Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Čo vlastne dyslexia znamená

Dyslexia nie je choroba. Je to jednoducho iný spôsob, akým tvoj mozog spracováva informácie. Ľudia s dyslexiou majú často problémy s čítaním alebo písaním, no to neplatí úplne všade. Niektorí sa trápia viac s pravopisom a gramatikou. Iní zase nedokážu tak ľahko sledovať ústne pokyny ako ich rovesníci. Každý prípad je trochu iný.

Čo je však dôležité pochopiť: dyslexia prináša aj výhody. Ľudia s touto neurologickou odlišnosťou často vynikajú v neverbálnej kreativite. Ich mozog funguje inak, nie horšie. Podobne ako pri autizme či ADHD ide skôr o neurodivergentnosť než deficit.

V súčasnej štúdii vedci pracovali s účastníkmi, ktorí mali práve tie ťažkosti s čítaním a písaním. Výsledky však môžu pomôcť pochopiť dyslexiu vo všetkých jej formách.

Gény majú v dyslexii hlavné slovo

Už predchádzajúce výskumy na dvojčatách naznačovali, že gény hrajú v dyslexii kľúčovú úlohu. Mountfordová so svojím tímom sa preto rozhodla zistiť, o ktoré gény presne ide. Použili metódu nazývanú genomická analýza, ktorá dokáže prehľadať celú ľudskú DNA a hľadať špecifické oblasti spojené s určitou vlastnosťou.

Výsledok? Našli 80 oblastí v ľudskom genóme, ktoré súvisia s dyslexiou. Z toho 36 oblastí doteraz vedci nepovažovali za významné. A trinásť z nich bolo pre vedu úplne nových – žiadny predchádzajúci výskum ich nespájal s dyslexiou.

To je skutočne prevratné číslo. Vedci teraz majú k dispozícii úplne nové stopy, ktoré môžu sledovať. Každá nová oblasť génov otvára dvere k lepšiemu pochopeniu toho, ako dyslexia vzniká a ako funguje.

Mozog sa vyvíja už pred narodením

Mnohé z novoobjavených génov majú spoločnú vec. Zúčastňujú sa na ranom vývoji mozgu. To znamená, že neurologické rozdiely spojené s dyslexiou sa formujú už dávno predtým, než dieťa vôbec začne čítať. Mozog sa organizuje inak už od počiatku.

Vedci tiež našli, čo očakávali – niektoré z týchto génov sa prekrývajú s génmi spojenými s ADHD. To má zmysel, pretože dyslexia a ADHD sa často vyskytujú spoločne. Nie je nezvyčajné, že niekto má oboje. Tento genetický prekryv naznačuje, že za oboma stavmi môže byť čiastočne rovnaká biologická príčina.

Genetické súvislosti nám pomáhajú pochopiť, prečo určité neurologické odlišnosti chodia ruka v ruke. Nie je to náhoda či zlá diagnóza. Tvoj mozog jednoducho zdieľa niektoré základné rozdiely, ktoré ovplyvňujú viacero oblastí.

Nečakané spojenie s bolesťou

Jedna vec však vedcov prekvapila. V obrovskom množstve dát objavili koreláciu medzi dyslexiou a rozsahom chronickej bolesti. Na prvý pohľad to vyzerá čudne – čo má čítanie spoločné s bolesťou? Vedci to ešte nevedia presne vysvetliť.

„Základný mechanizmus zostáva nevysvetlený, avšak genetické prekrývanie medzi vlastnosťami spojenými s bolesťou a neurovývinových črtami môže naznačovať spoločný biologický základ,“ píšu Mountfordová a jej kolegovia v štúdii.

Možno to súvisí s tým, ako nervový systém spracováva signály. Alebo možno majú ľudia s dyslexiou odlišnejší nervový systém v celej jeho šírke, nielen v častiach zodpovedných za jazyk. To sú zatiaľ len hypotézy, ale práve vďaka týmto novým genetickým objavom môžu vedci konečne začať hľadať odpovede.

Chronická bolesť postihuje milióny ľudí na celom svete. Ak by sme pochopili jej genetické prepojenie s dyslexiou, mohlo by to pomôcť obom skupinám pacientov.

Čo to všetko znamená pre budúcnosť

Táto štúdia otvára úplne nové možnosti výskumu. S trinástimi novými génmi, ktoré doteraz nikto nespájal s dyslexiou, majú vedci pred sebou roky práce. Môžu skúmať, ako presne tieto gény ovplyvňujú vývoj mozgu. Môžu hľadať spôsoby, ako ľuďom s dyslexiou lepšie pomôcť už v ranom veku.

Dôležité je však pamätať na jednu vec. Dyslexia nie je problém, ktorý treba „vyliečiť“. Je to prirodzená variácia ľudského mozgu. Lepšie pochopenie genetických základov nám pomôže vytvoriť efektívnejšie učebné metódy a prispôsobiť svet tak, aby v ňom ľudia s dyslexiou mohli využiť svoj potenciál naplno.

Vďaka tejto štúdii sme o krok bližšie k pochopeniu komplexnosti ľudského mozgu. A to je vždy dobrá správa.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti