Muži sú naučení, že emócie sú slabosť. Mužnosť môže rozdrviť na prach aj malá poznámka, varuje psychológ

Slovenská spoločnosť vychováva mužov v presvedčení, že emócie sú slabosťou a problémy si treba riešiť sám. Stereotypy o „mužskej sile“ ničia duševné zdravie chlapcov a mužov, ktorí však o pomoc žiadajú až v kritických momentoch a mnohé faktory im bránia byť zraniteľnými vo vzťahoch.

Od detstva počúvajú, že „chlapi neplačú“, že majú byť silní, odolní a všetko zvládnuť sami. Výsledkom sú muži, ktorí svoje emócie potláčajú roky, až kým sa neocitnú na dne psychickej krízy. Podľa odborníkov sa situácia postupne zlepšuje, mladšie generácie sú otvorenejšie, no stále je pred nami dlhá cesta k tomu, aby sa duševné zdravie mužov prestalo považovať za tabu.

• Prečo tlak na „mužnosť“ a tvrdosť vedie k depresiám, závislostiam a samovražedným myšlienkam?
• Prečo muži prichádzajú na terapiu až neskoro?
• Aký vplyv má výchova na schopnosť mužov hovoriť o emóciách a vyhľadávať pomoc?
• Ako nerealistické predstavy o se*e ovplyvňujú sebavedomie a partnerské vzťahy?
• Ako vytvoriť bezpečný priestor pre mužov, aby sa mohli otvoriť bez strachu z odsudzovania?

zdroj: FB/IPčko

Mužské emócie sú stále tabu 

Duševné zdravie mužov na Slovensku je stále silne ovplyvnené tradičnými stereotypmi o mužskej sile, odolnosti a nezávislosti. Ako vysvetľuje psychológ Marek Madro z IPčka, „mnohí muži vyrastajú v prostredí, kde sa od nich očakáva, že svoje emócie potlačia, ,nebudú sa ľutovať‘ a svoje ťažkosti si vyriešia sami“. Tento spoločenský tlak vedie k tomu, že muži často čelia psychickým problémom osamote a odbornú pomoc vyhľadávajú až vtedy, keď sú v pokročilom štádiu krízy.

V posledných rokoch sa však situácia začína meniť. Stúpa počet mužov, ktorí sa obracajú na Krízovú linku pomoci IPčko alebo navštevujú centrá krízovej intervencie Káčko a nízkoprahové kluby pre mladých do 30 rokov. Podľa Madra sa „záujem o duševné zdravie u mužov začína postupne odtabuizovávať“, čo súvisí s otvorenejšou verejnou debatou, preventívnymi aktivitami a najmä s tým, že „sa objavujú mužské vzory, ktoré hovoria o svojich emóciách a ťažkostiach bez hanby“.

Dôležitým posunom je aj to, že témy ako sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, úzkosti či depresie už nie sú výlučne spájané so ženami – čoraz častejšie sa objavujú aj u mužov. „Muži, ktorí sa na nás obracajú, často prichádzajú s pocitom osamelosti, nepochopenia, vyhorenia či zlyhania,“ približuje Madro. Tieto pocity sú často dôsledkom vysokých nárokov, ktoré si kladú v práci, rodine či partnerských vzťahoch.

Z praxe vyplýva, že mnohí muži majú problém zvládať alebo vôbec pomenovať svoje emócie, pretože k tomu neboli vedení – často hovoria, že to „sa nenosilo“. Objavujú sa u nich úzkosti, frustrácie, konflikty vo vzťahoch, závislosti či dokonca myšlienky na ukončenie života, pričom o týchto problémoch predtým s nikým nehovorili.

Muži prichádzajú po pomoc zvyčajne neskôr ako ženy – často až vtedy, keď je situácia vážna alebo pod tlakom okolia, napríklad partnerky, rodiny či lekára.

Ostrý pohľad na mužské duševné zdravie odhaľuje hlboko zakorenené vzorce, ktoré siahajú naprieč generáciami. Marek Madro upozorňuje, že ide o kombináciu kultúrnych, sociálnych a generačných faktorov. „Mnohí muži vyrastali v prostredí, kde sa emócie spájali so slabosťou. Boli vedení k tomu, aby ,boli silní‘, ,neprejavovali city‘, ,neplakali‘ – lebo ,chlapi to nerobia‘,“ hovorí.

Tieto stereotypy sa prenášajú z generácie na generáciu a sú stále prítomné v mnohých rodinách, školách či komunitách. Spoločnosť zároveň vytvára tlak prostredníctvom predstavy o „správnom mužovi“ – ktorý je výkonný, racionálny, emocionálne nezávislý a úspešný. V takomto nastavení ostáva pre zraniteľnosť a prežívanie málo priestoru.

Madro zdôrazňuje, že keď muži dostanú bezpečný, prijímajúci priestor, často dokážu hovoriť o veľmi hlbokých a osobných témach. „Často je to pre nich nová skúsenosť, rozprávať o svojich emóciách bez strachu, že budú znevážení.“

Mnohí muži prehliadajú príznaky úzkosti a nehovoria o nich

Tlak na „mužnosť“ a „tvrdosť“, ktorý je hlboko zakorenený v našej spoločnosti, môže mať vážne dôsledky na duševné zdravie chlapcov a mužov. Marek Madro upozorňuje, že už od útleho veku sú mnohí vedení k tomu, aby potláčali svoje emócie, nenechali si pomôcť a neprejavovali slabosť – pretože tieto prejavy „nie sú chlapské“. Takéto nastavenie však vytvára vnútorný konflikt: muži síce prežívajú strach, smútok či neistotu, no necítia sa bezpečne v tom, aby ich priznali.

Výsledkom je, že mnohí muži prehliadajú príznaky úzkosti, vyhorenia či depresie a nedokážu o nich hovoriť ani sami so sebou, ani s okolím. „Tlak na výkon, zodpovednosť, zabezpečenie rodiny či neustála potreba ,byť OK‘ vedie k chronickému stresu a emocionálnemu vyčerpaniu,“ dodáva Madro. V kombinácii s nedostatkom podpory to môže viesť až k sebanenávisti, závislostiam alebo samovražedným myšlienkam.

Denis Kendy z podcastu Se*uálna výchova dopĺňa, že sa často objavujú pocity izolácie, strachu a tzv. imposter syndróm – teda pocit, že nie som dosť dobrý a nikdy nebudem. „Z týchto pocitov prichádzajú myšlienky, že si nikoho nezaslúžim a nikdy si nikoho nenájdem, pretože kto by chcel takú trosku, ako som ja.“

Predstava „ideálneho muža“ – silného, samostatného, neochvejného živiteľa rodiny – je v našej kultúre stále hlboko zakorenená a výrazne ovplyvňuje duševné prežívanie mužov. Marek Madro upozorňuje, že takýto obraz vytvára obrovský vnútorný tlak, ktorý často vedie k potláčaniu vlastných potrieb a emócií. „Muž sa tak môže cítiť osamelý, nepochopený, preťažený a nedocenený,“ hovorí.

Zároveň však mnohí muži v sebe tieto pocity dusia celé roky, až kým situácia nevyústi do akútnej krízy. „Ich vnútorný monológ býva tvrdý: ,Mal by som to zvládnuť. Nemal by som sa takto cítiť. Nesmie ma to zlomiť‘,“ opisuje Madro.

Denis Kendy z podcastu Se*uálna výchova upozorňuje na fenomén „muža-stroja na výkon“. Hovorí o tom, že mnoho mužov sa identifikuje cez zabezpečenie rodiny: „Musím všetko zabezpečiť, aby sa moja rodina cítila OK. Keď sa moja rodina cíti OK, tak som OK aj ja.“ V prostredí neustáleho boja o prežitie, kde sa ráta každý cent, sa však tento postoj ľahko mení na vnútorný konflikt. „Nepodávam dostatočný výkon, takže nie som dostatočný chlap.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Denis Kendy | Sexuálna výchova (@denis_kendy)

Psychológ poukazuje na pozitívny trend: „Postupne vidíme pozitívny vývoj. Zatiaľ čo v minulosti bolo pre mnohých mužov nepredstaviteľné hovoriť o svojich pocitoch, najmä vo vzťahoch, dnes sa táto schopnosť, najmä u mladších generácií, postupne rozvíja.“

Vnútorný konflikt moderných mužov Madro opisuje nasledovne: „Vo vzťahoch, či už partnerských alebo priateľských, muži často zažívajú vnútorný konflikt. Na jednej strane túžia po blízkosti, porozumení a prijatí, no na druhej strane sa boja zraniteľnosti a obávajú sa, že keď svoje pocity prejavia, budú vnímaní ako slabí.“

Denis Kendy potvrdzuje generačné rozdiely: „Z môjho pohľadu sa to líši podľa generácií. Zatiaľ čo ‚Husákove deti‘, môj otec napríklad, sú absolútne neotvorení, mladí ľudia, ktorých stretávam trebárs na školách, sú v týchto témach oveľa otvorenejší.“

Vysvetľuje aj príčiny: „Veľký fokus na tvorenie rodiny, zabezpečenie obživy, hanba sprevádzaná s prejavovaním emócií našich otcov a iných mužov v ich veku oddelila od ich emočného prežívania. Vzťahy sa stali viac mechanické, filtrovanie a spracovávanie emócií sa posunulo na druhú koľaj, pretože vznikol tlak na výkon.“

Napriek týmto výzvam odborníci vidia nádej v postupnej zmene. Madro zdôrazňuje: „Zdravé vzťahy však stoja práve na schopnosti otvoriť sa, byť autentickým a prijať aj zraniteľnosť. A to je niečo, čo sa dá učiť postupne, cez bezpečné prostredie a podporujúce vzťahy. Vidíme, že mnohí muži túto cestu nachádzajú a to je veľmi nádejný trend.“

Buď silný a neprejavuj city, učia mužov už v detstve

Pre mnohých mužov je zraniteľnosť spojená so strachom, že budú vnímaní ako slabí, nekompetentní alebo že stratia rešpekt od svojho okolia, vrátane partnerky či partnera. Tento postoj je hlboko zakorenený už od detstva, keď ich často učia, že muž má byť silný a neprejavovať city.

Tieto vzorce sa prenášajú do dospelosti a ovplyvňujú ich správanie vo vzťahoch, kde by však bola potrebná otvorenosť, dôvera a emočná blízkosť. „Za zdanlivou tvrdosťou alebo odstupom často stojí hlboká neistota a obava, že ak sa otvoria, nebudú pochopení,“ hovorí Marek Madro.

V IPčku preto často zdôrazňujú, že zraniteľnosť nie je slabosť, ale odvaha. Učenie sa byť zraniteľným je proces, ktorý vyžaduje bezpečné prostredie, dôveru a niekedy aj odbornú podporu. Keď muži dokážu prijať svoju zraniteľnosť, ich vzťahy môžu byť oveľa hlbšie, autentickejšie a naplnenejšie.

Denis Kendy upozorňuje na systémový a historický kontext: „Zakazujeme, resp. zakazovali sme mužom plakať, keď sa im niečo stalo. Keď prejavili emóciu, boli okamžite považovaní za slabých.“ Tento prístup sprevádza mužov celý život a často vedie k tomu, že radšej svoje pocity potláčajú a spracovávajú ich vo vnútri, čo je psychicky veľmi náročné a môže viesť k vážnejším problémom.

Marek Madro vysvetľuje: „Detstvo a výchova zohrávajú zásadnú úlohu v tom, ako sú muži (aj ženy) v dospelosti schopní pracovať so svojimi emóciami, ako ich vyjadrujú a ako ich vôbec vnímajú.“

Problém vzniká už v ranom veku: „Ak sa chlapec vyrastajúci v prostredí, kde sa city neprejavovali, smútok či strach sa považovali za slabosť a od neho sa očakávala hlavne disciplína, výkon a ‚mužská‘ odolnosť, môže si tieto postoje preniesť aj do dospelosti.“

Madro zdôrazňuje, že emocionálna dostupnosť sa učí predovšetkým v rodine: „Emočná dostupnosť je niečo, čo sa učíme najmä cez vzťahy, v prvom rade cez vzťah s rodičmi. Ak dieťa zažíva prijatie aj vtedy, keď je smutné, nahnevané, bojí sa alebo niečo nezvláda, učí sa, že jeho emócie sú v poriadku a že sa za ne nemusí hanbiť.“

Denis Kendy dopĺňa pohľad na detskú vnímavosť: „Mali by sme hlavne vedieť, že deti sú oveľa viac vnímavé, ako si možno ich rodičia myslia. Vo veľkej väčšine svojím správaním vlastne len kopírujú okolie, v ktorom sa nachádzajú.“

„Psychické zdravie má veľmi úzky a priamy vplyv na mužskú se*ualitu. Depresia, úzkosť, chronický stres, ale aj dlhodobé preťaženie či nevyjadrené emócie môžu zásadne ovplyvniť libido, sebavedomie aj celkovú spokojnosť v se*uálnom živote,“ vysvetľuje Madro.

Pri depresii sú zmeny výrazné: „Pri depresii sa často stretávame s výrazným poklesom se*uálnej túžby. Telo a myseľ sú akoby v útlme, človek má málo energie, ťažko sa sústredí, prežíva prázdnotu alebo stratu záujmu o veci, ktoré ho predtým tešili.“

Denis Kendy potvrdzuje súvislosť medzi náladou a libidom: „Určite rôzne psychické problémy od nediagnostikovaných až po tie diagnostikované ovplyvňujú rôzne aspekty mužského života. Zo štatistík a skúseností viem povedať, že mužské libido je napojené na náladovosť a vice versa.“

„O tomto máme aj epizódu s klinickým psychológom. Presne v nej sme riešili rozdielne hladiny libida vo vzťahoch a ako s touto skutočnosťou pracovať. Rovnako sme prebrali túto tému v epizóde 96. Tam sa bavíme aj o depresii a antidepresívach a ich vplyvoch na se*uálne prežívanie,“ dodáva Denis Kendy. 

Mužnosť môže rozdrviť na prach aj malá poznámka

„Muž, ktorý sa cíti ‚nedostatočne mužný‘, môže vo svojom vnútri zápasiť s intenzívnym pocitom hanby, zlyhania a neistoty. Často prežíva silný tlak, že by mal v nejakej oblasti ‚dostať‘ ideálu mužnosti a byť silný, výkonný, sebavedomý, se*uálne zdatný, fyzicky atraktívny či emocionálne odolný,“ vysvetľuje Madro.

Denis Kendy prináša tvrdý obraz reality: „Začína to obrovskou dávkou hanby a seba nenávisti. Porovnávanie sa s inými vzťahmi, výkonmi, por*ohercami, kamarátmi či instagramovými profilmi môže viesť až k depresii či pokusom o siahnutie si na život.“

„Tým, že sme vychovávaní v tom, že nemôžeme ukázať slabosť, sa naša silná stránka stáva veľmi krehkou. Aj malá poznámka môže našu mužnosť rozdrviť na prach.“

Upozorňuje na systematický problém: „Už od malička deti rozdeľujeme na dievčenské a chlapčenské tábory. Chlapci sa hrajú výhradne s chlapcami, a tak to potom vyzerá aj v pracovných prostrediach.“

Kendy opisuje mechanizmus súťaživosti: „Ako chlapi máme v sebe zakódovanú určitú dávku súťaživosti, ktorá môže byť u niekoho menšia a u niekoho naopak, vyššia. Ak máme tendenciu ‚predbiehať sa‘, samozrejme, že sa v kolektíve objaví porovnávanie. A ak v rovnici vyjdem ako slabší článok, prichádza hanba, nenávisť, uzatváranie, izolácia či smútok.“

Najväčší problém vidí v neschopnosti spracovať emócie: „Čo je horšie, je to, že tieto emócie sú veľmi náročné na vnútorné spracovanie. Niekto to dokáže bravúrne, ale väčšina z nás nie. A keďže ako muži máme od mala v hlave, že tieto emócie cítiť nemôžeme, tak si nedovoľujeme prijať ich, aby mohli cez nás neškodne prejsť.“

Madro zdôrazňuje dôležitosť terapeutickej práce: „V psychologickej práci s mužmi je preto veľmi dôležité vytvoriť bezpečný priestor, kde môžu bez hodnotenia hovoriť o svojich pocitoch, zraneniach a pochybnostiach.“

Odborníci sa zhodujú, že por*ografia a mýty o se*ualite majú výrazný negatívny vplyv na psychické zdravie mužov aj ich informovanosť o samotnom akte. „Por*ografia a mýty o se*ualite môžu mať na psychické zdravie mužov veľmi výrazný vplyv, najmä ak sa stanú hlavným alebo jediným zdrojom informácií o intímnom živote a vzťahoch,“ hovorí Madro.

Terapeutická práca je podľa neho kľúčová: „Aj v terapeutickom priestore sa často stretávame s tým, že až keď muži zažijú prijatie a pochopenie, dokážu sa oslobodzovať od škodlivých stereotypov a nájsť zdravší a pravdivejší vzťah k vlastnej se*ualite.“

Ako dopĺňa Madro, problém vzniká, keď sa muži sa v období dospievania dostanú k por*ografickému obsahu skôr, než majú možnosť zažiť zdravú, otvorenú a rešpektujúcu konverzáciu o se*ualite.

Denis Kendy prináša osobné svedectvo: „Por*o je skutočne veľký problém, sám som si prešiel závislosťou, takže naozaj viem, o čom rozprávam. Chalani sa k týmto videám dostávajú podstatne skôr a častejšie ako ženy, ale máloktorý muž či chalan si uvedomí, že je to naozaj len fikcia.“

Odborná podpora je kľúčová

Marek Madro zdôrazňuje, že po prekonaní počiatočného strachu potrebujú muži špecifické podmienky na úspešné otvorenie sa: „Keď muži prekonajú strach a rozhodnú sa hovoriť o svojich problémoch, kľúčové je, aby zažili prijatie, rešpekt a pocit bezpečia. To, čo im najviac pomáha, je možnosť hovoriť bez odsudzovania a s vedomím, že ich niekto naozaj počúva a berie vážne.“

Vysvetľuje, prečo je tento prístup tak dôležitý: „Mnohí z nich totiž roky žili s presvedčením, že ‚by mali zvládať veci sami‘, ‚nezlyhať‘, ‚neotravovať‘ alebo že ‚rozprávať o emóciách je slabosť‘.“

Významným prvkom je validácia ich prežívania: „Pomáha im, keď vidia, že ich pocity majú zmysel, že nie sú ‚divní‘ alebo ‚slabí‘, ale že ich prežívanie je pochopiteľné vzhľadom na to, čím si prešli.“

Podpora odborníka alebo blízkeho človeka, ktorý im pomáha pomenovať, čo sa deje a nachádza s nimi cesty, ako situáciu zvládnuť, dokáže výrazne znížiť vnútorné napätie.

Madro vyzdvihuje hodnotu autenticity: „Silným prvkom je aj zažitie autenticity, teda keď si môžu dovoliť byť sami sebou, hovoriť o strachoch, hanbe, bolesti, bez toho, aby sa museli tváriť silní.“

Paradoxne táto zdanlivá „slabosť“ vedie k skutočnej sile, práve to im podľa odborníka pomáha budovať skutočnú vnútornú silu. „Mnohí muži po prvých rozhovoroch s úľavou hovoria: ‚Kiežby som to spravil skôr‘.“

„Preto je dôležité vytvárať prostredie, v ktorom je takéto rozhodnutie vítané a podporované – v partnerských vzťahoch, medzi priateľmi aj v spoločnosti ako takej.“

Skutočné vypočutie bez posudzovania

Marek Madro opisuje silný transformačný proces, ktorý nastáva, keď muži po prvýkrát zažijú skutočné vypočutie: „Keď muži prvýkrát zažijú skutočné vypočutie bez posudzovania, často to býva veľmi silný a prelomový moment. Pre mnohých z nich je to prvýkrát, čo si niekto naozaj vypočul ich prežívanie bez potreby okamžitého riešenia, bagatelizovania či rady typu ‚zabudni na to‘ alebo ‚chlapi neplačú‘.“

Tento bezpečný priestor umožňuje uvoľnenie dlhodobo potlačovaných emócií. V takomto bezpečnom priestore sa môžu uvoľniť emócie, ktoré boli dlho potláčané.

Reakcie mužov na túto skúsenosť sú podľa odborníka veľmi rozmanité: „Niekedy prekvapenie, inokedy uvoľnenie sprevádzané slzami či dokonca neveriacky úsmev, že niekto skutočne počúva bez výčitiek alebo nárokov. Často zaznieva: ‚Nikdy som o tom takto nerozprával‘ alebo ‚Ani som nevedel, že to vo mne tak je‘.“

Táto skúsenosť podľa Madra prináša hlbokú úľavu: „Zrazu už nie sú sami so svojím trápením. Pocit prijatia a pochopenia im dáva nádej a odvahu pokračovať, či už v rozhovoroch, alebo v práci na sebe.“

Kľúčová je zmena postoja k vlastnej zraniteľnosti: „Je to bod, kedy sa často mení ich postoj k vlastnej zraniteľnosti z niečoho, čo treba skrývať, na niečo, čo môže byť dôležitou súčasťou cesty k uzdraveniu.“

Marek Madro má jasnú správu pre mužov, ktorí bojujú s pochybnosťami o svojej sile: „Odkázali by sme mu, že cítiť smútok, úzkosť alebo potrebu pomoci nie je prejav slabosti, ale dôkaz toho, že je človekom. Emócie nie sú slabosťou, sú súčasťou nášho vnútra, signálmi, ktoré nám hovoria, že niečo prežívame, že na niečom záleží, že potrebujeme pozornosť alebo podporu.“

Prehodnocuje aj tradičné chápanie odvahy: „To, že má odvahu priznať si svoje prežívanie a hľadá pomoc, je v skutočnosti obrovská úľava. Vyžaduje si to viac odvahy, ako tváriť sa, že je všetko v poriadku.“

Madro redefinuje aj to, čo znamená byť mužom: „Byť mužom neznamená potlačiť svoje pocity alebo ich ignorovať. Znamená to starať sa o seba aj o svoje duševné zdravie. Každý z nás má nárok na oporu a podporu bez ohľadu na to, ako pôsobí navonok.“

Dodáva, že pomoc je stále dostupná: „Ak sa cítiš slabý, pretože niečo prežívaš, vedz, že v tom nie si sám. A že pomoc existuje. Ozvi sa. Aj my v IPčku sme tu pre teba – bez posudzovania, anonymne, bezplatne a nonstop Krízová linka pomoci IPčko (0800 500 333, www.ipcko.sk, poradna@ipcko.sk). Pretože o svoje duševné zdravie sa oplatí starať. A ty za to stojíš.“

Podľa Mareka Madra majú blízki ľudia kľúčovú úlohu pri podpore mužov, ktorí prechádzajú ťažkým obdobím. „Partnerky, kamaráti či rodina zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v tom, ako sa muž cíti, a aj v tom, či si nakoniec dovolí požiadať o pomoc,“ vysvetľuje odborník.

Základom účinnej podpory je vytvorenie bezpečného prostredia. Madro zdôrazňuje: „Najviac môžu pomôcť tým, že vytvoria bezpečný priestor, kde sa muž necíti súdený, pod tlakom alebo nepochopený. Namiesto konfrontácie či nátlaku často oveľa viac pomáha záujem, rešpekt a trpezlivosť.“

Kľúčové je aj to, akým spôsobom blízki komunikujú svoju starosť. „Namiesto výrokov ako ‚Máš problém, mal by si niečo robiť‘ môže byť účinnejšie povedať: ‚Všimol som si, že sa necítiš dobre a mám o teba obavy. Záleží mi na tebe. Som tu, keď budeš chcieť hovoriť‘.“ Takýto prístup podľa neho môže pomôcť prelomiť pocity hanby či obranný postoj.

Dôležitú úlohu zohráva aj normalizácia vyhľadania odbornej pomoci, napríklad zdieľaním vlastných skúseností, ak nejaké majú, alebo hľadaním informácií spolu s ním, uvádza Madro.

„Dôležité je nesnažiť sa byť za každú cenu ‚záchrancom‘, ale byť oporou. Ak sa muž necíti tlačený, ale počutý, je väčšia šanca, že sa otvorí.“

Pre prípad, že si blízki nevedia rady, Madro ponúka aj praktické riešenie: „Ak má blízky človek pocit, že si s tým už nevie dať rady, môže sa pokojne obrátiť aj na nás v IPčku – pomáhame aj ľuďom, ktorí majú starosť o niekoho iného. Pretože aj pomoc pri hľadaní pomoci je dôležitá.“

Podľa psychológa je rozhodnutie o vyhľadaní odbornej pomoci jednoduchšie, než si mnohí ľudia myslia. „Správny čas vyhľadať psychologickú pomoc je vždy vtedy, keď nad tým začnete premýšľať, aj keď si možno hovoríte, že ‚to ešte nie je také zlé‘,“ vysvetľuje odborník.

Madro zdôrazňuje, že psychologická podpora nie je výlučne určená pre najvážnejšie situácie: „Pomáha aj vtedy, keď cítite dlhodobý tlak, únavu, stratu motivácie, neistotu, pocity osamelosti, úzkosti, frustrácie alebo len jednoducho potrebujete bezpečný priestor, kde sa môžete porozprávať.“

Jednou z hlavných prekážok pri vyhľadávaní pomoci je podceňovanie vlastných problémov. „Veľa ľudí váha, pretože si myslí, že ich problémy ‚nie sú dosť vážne‘. No práve včasná podpora môže zabrániť tomu, aby sa ťažkosti prehĺbili,“ upozorňuje Madro na dôležitosť prevencie.

Výhody včasného riešenia sú podľa neho zrejmé: „Netreba čakať na ‚bod zlomu‘, čím skôr človek pomoc vyhľadá, tým väčšiu má šancu situáciu zvládnuť s menším vyčerpaním a s lepšou perspektívou.“

Madro sa snaží odbúrať stigmu spojenú s psychologickou pomocou: „Psychológ je tu na to, aby vás sprevádzal, nie preto, že ste zlyhali, ale preto, že ste človek, ktorý si zaslúži porozumenie, oporu a cestu k duševnej rovnováhe.“

Pre tých, ktorí váhajú, má praktickú radu: „Ak máte pochybnosti, pokojne sa ozvite. Už len samotný rozhovor môže byť prvým dôležitým krokom.“

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory