Na hraniciach s Ruskom rastie nová železná opona. NATO zvažuje kroky, ktoré boli dlhé roky tabu

26. júna 2025 o 08:40

Niektoré európske krajiny opúšťajú Ottawský dohovor
Míny sa vracajú do Európy ako obranný nástroj

X/reprofoto/Visegrád 24

Niektoré európske krajiny opúšťajú Ottawský dohovor
Míny sa vracajú do Európy ako obranný nástroj

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

„Od Laponska na vysokom severe Fínska až po Lublinskú provinciu vo východnom Poľsku sa nad Európou chystá zostúpiť nová a výbušná železná opona,“ píše sa v reportáži The Telegraph.

Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko sa rozhodli, že odrazenie ruskej invázie si vyžaduje silné obranné opatrenia, ktoré boli predtým „nemysliteľné“. Oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru z roku 1997, ktorý zakazuje protipechotné míny. Neskôr v júni sa očakáva, že všetkých päť štátov oficiálne oznámi OSN svoj odchod, čo im umožní vyrábať, skladovať a nasadzovať takúto muníciu od konca roka. Spoločne strážia 2 150 míľ (takmer 3 500 km) hranice NATO s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom.

Najohrozenejšia je Litva

Tento názor sa ale zmenil po tom, čo ruský vodca začal plnohodnotnú agresívnu vojnu proti Ukrajine v roku 2022. Teraz sa nasadenie protipechotných mín stalo nevyhnutným nástrojom na odstrašenie ruskej hrozby.

„Zo všetkých krajín, ktoré sa teraz vybavia nášľapnými mínami, je pozícia Litvy azda najcitlivejšia,“ konštatuje denník.

Ako najväčší z pobaltských štátov musí brániť dve nepriateľské hranice s celkovou dĺžkou 720 kilometrov: s Bieloruskom na východe a s ruskou enklávou Kaliningrad na západe.

Finland, Estonia, Latvia, Lithuania, and Poland are planning to mine areas along the border with Russia, creating a new ‚Iron Curtain,‘ – the Telegraph.

All of them have already announced plans to withdraw from the Ottawa Convention, which bans the use of anti-personnel… pic.twitter.com/SpTogoaBO1

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) June 24, 2025

Suwalský koridor

Medzi nimi leží dôležitý územný koridor známy ako Suwalský koridor, ktorý pretína jedinú pozemnú trasu, ktorou sa posily NATO dostanú do pobaltských štátov. Vojenskí plánovači už pracujú na tom, ktoré časti európskych lesov a jazerných oblastí by boli osadené týmito smrtiacimi zbraňami naloženými trhavinami a šrapnelmi, ak by Vladimir Putin zaútočil na Alianciu.

Úzky pás územia na hranici Poľska a Litvy je považovaný za jedno z najzraniteľnejších území NATO z viacerých strategických, geografických a politických dôvodov, ktoré zvyšujú riziko konfliktu v tejto oblasti.

„Putin príde. Nič iné nečakám." Tretina obyvateľov najnebezpečnejšieho územia NATO sa chce odsťahovať

Ide o približne 65 kilometrov dlhý pruh zovretý z jednej strany ruskou Kaliningradskou oblasťou a z druhej Bieloruskom.

V prípade núdze by Putin mohol zaútočiť na územie NATO z dvoch strán. Delostrelectvo s dostrelom 30 kilometrov mohlo pokryť takmer celú oblasť. V Suwalskom koridore by sa potom rozpútalo peklo: Ak by sa ruským jednotkám podarilo dobyť túto oblasť, pobaltské štáty by boli po súši izolované od svojich spojencov. Scenár ako z nočnej mory, píše Bild.

Litva obnovuje výrobu nášľapných mín

Litovská vláda nespochybňuje závažnosť svojho rozhodnutia vyrábať nášľapné míny 22 rokov po tom, čo krajina podpísala Ottawský dohovor, ktorý kedysi podporoval každý člen EÚ.

Ministerka obrany Dovile Šakalienė však podľa The Telegprah presadzuje argument založený na jednoduchej nevyhnutnosti. „Naše bezpečnostné prostredie sa od nášho vstupu [k Dohovoru] v roku 2003 zásadne zhoršilo,“ hovorí.

„Nezákonná ruská agresia proti Ukrajine, systematické porušovanie medzinárodného práva a vojenské provokácie na našich hraniciach s Ruskom aj Bieloruskom predstavujú existenčnú hrozbu.“

Šakalienė zdôrazňuje, že Rusko si nikdy nezviazalo ruky podpísaním Ottawského dohovoru. Naopak, aj keď európske štáty ničili svoje vlastné zásoby, Rusko usilovne vyrábalo viac nášľapných mín ako ktorákoľvek iná krajina na svete, pričom do roku 2024 ich nahromadilo viac ako 26 miliónov, z ktorých mnohé teraz zabíjajú alebo mrzačia Ukrajincov.

Guterres vyzval štáty, aby neodstúpili od dohovoru

Slovensko podpísalo Ottawský dohovor (Dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín) 3. decembra 1997. Ratifikovalo ho následne 25. februára 1999, čím sa zmluva stala pre Slovensko záväznou.

Generálny tajomník OSN António Guterres nedávno vyjadril znepokojenie „nedávnymi oznámeniami a krokmi, ktoré podniklo niekoľko členských štátov s cieľom odstúpiť od dohovoru o zákaze protipechotných mín“. Štáty vyzval, aby „okamžite zastavili všetky kroky smerujúce k odstúpeniu“. Takéto rozhodnutie podľa jeho vyhlásenia ohrozuje ochranu civilistov o podkopáva dve desaťročia normatívneho rámca, ktorý zachránil množstvo životov, informovala TASR.

K júnu 25. 6. 2025 žiadna krajina ešte formálne neodstúpila od Ottawského dohovoru (Dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín), spomínaná pätica to však plánuje v dohľadnej dobe spraviť.

Krajiny, ktoré oznámili zámer odstúpiť od dohovoru

Litva: Litovský parlament hlasoval za odstúpenie od Ottawského dohovoru 8. mája 2025. Odstúpenie nadobudne účinnosť šesť mesiacov po oficiálnom oznámení Organizácii Spojených národov, čo znamená, že proces ešte nie je dokončený.
Lotyšsko: Lotyšský parlament schválil odstúpenie od dohovoru 16. apríla 2025. Podobne ako v prípade Litvy, odstúpenie ešte nie je právne dokončené, pretože čaká na uplynutie šesťmesačnej lehoty.
Estónsko: Estónsky parlament hlasoval za odstúpenie 4. júna 2025. Proces odstúpenia je v priebehu, s účinnosťou po šesťmesačnom oznámení.
Poľsko: Poľsko oznámilo zámer odstúpiť od dohovoru 18. marca 2025 spoločne s pobaltskými štátmi. 24. 6. poľský Sejm začal rokovanie, počas ktorého prerokuje vládny návrh zákona o vypovedaní Ottawského dohovoru zakazujúceho použitie protipechotných mín.
Fínsko: Fínsky parlament schválil odstúpenie od Ottawského dohovoru 19. júna 2025. Fínsko uviedlo, že tento krok je motivovaný obavami z ruskej hrozby, a odstúpenie nadobudne účinnosť po šesťmesačnom oznámení.

Kampaň princeznej Diany

Kampaň za zákaz týchto mín viedla okrem iného britská princezná Diana, ktorá v januári roku 1997 v Angole prešla úzkou cestou medzi mínovými poľami. Ich použitie na konci 90. rokov odsúdil aj bývalý britský minister obrany a tiež budúci extajomník Severoatlantickej aliancie George Robertston. „Musíme využiť morálnu autoritu Británie na to, aby sa náš postoj stal medzinárodným štandardom,“ povedal v roku 1998 s tým, že míny odsúdil ako „nemorálne a vojensky neužitočné“.

Zákopy a ostatné ploty

Hoci denník The Telegraph hovorí výhradne o nasadení protipechotných mín, pobaltské štáty v rámci projektu The Baltic Defense Line na hraniciach s Ruskom budujú aj protitankové zákopy. Estónsko s výstavbou zákopov začalo minulý týždeň, Litva vlani v lete a Lotyšsko potom 2. mája 2024. Všetky krajiny sa potom tiež zaviazali, že na hraniciach s Ruskom vybudujú 600 bunkrov, píšu Novinky.cz.

Nezaostáva však ani Fínsko, ktoré na hraniciach stavia ploty s ostnatými drôtmi, ktoré majú slúžiť ako spomalenie ruskej pechoty.

BREAKING:

Today, Finland started construction of the first section of its border fence with Russia.

The fence will be 3 meters high and equipped with cameras and barbed wire on the top.

?? pic.twitter.com/r6LdU2p8z9

— Visegrád 24 (@visegrad24) April 15, 2023