Muž, ktorého odsúdili za mafiánske vraždy, mieri na slobodu. Báli sa ho najmocnejší
Na Orave pracujeme s robotmi a okolo nás sa pasú kravy. Ako Juraj Habovštiak vybudoval najodlišnejšiu firmu na Slovensku
Natália Stašíková
Matúš MajerKľukatá cesta z Oravského Podzámku na poľskú hranicu je dosť frekventovaná. Vlak do dediniek na západ od Tatier však chodí len každé dve hodiny a najbližšie mesto s aspoň 50-tisíc obyvateľmi je vyše hodiny autom.
Aj napriek tomu tu v dedinke Krivá s len 800 obyvateľmi dokázal dnes 60-ročný podnikateľ Juraj Habovštiak vybudovať jedného zo svetových technologických lídrov – firmu MTS, ktorá sa venuje výrobným technológiám, zamestnáva vyše 500 ľudí a v roku 2021 utŕžila 57 miliónov eur.
Habovštiak je v slovenskej podnikateľskej komunite známy tým, že firmu buduje na hodnotách a venuje sa jej už druhé desaťročie. Sám tvrdí, že na prvom mieste má svojich zamestnancov a nevšedný prístup má aj k číslam a tabuľkám – tržby a zisk sú podľa Habovštiaka len čísla a firma reálne nie je jeho majetok – je to spoločenstvo ľudí, čo jeden človek vlastniť nemôže.
Oravský podnikateľ firmu zakladal ešte v 90. rokoch a spomína, že doba bola vtedy skutočne divoká a nepodplácať či nevyužívať známosti bolo vtedy ako bežať maratón so zlomenou nohou. Juraj Habovštiak a MTS však aj napriek tomuto celú kariéru podnikajú férovo a poctivo, bez akýchkoľvek skratiek.
Čo vlastne MTS robí: MTS produkuje priamo hardvér a hmotné technológie a stroje, ktoré iné firmy nakupujú pre automatizáciu svojich výrobných liniek. Vyrábajú kompletné robotické pracoviská, komponenty a medzi ich partnerov patria firmy ako Bosch či Universal Robotics. Fascinujúce je, že toto je segment, ktorý je na Slovensku investične a znalostne náročný, aj napriek tomu v ňom Habovštiak dokázal preraziť.
O FAIRPLEY
Sériu veľkoformátových biznisových rozhovorov FAIRPLEY produkuje Startitup v spolupráci s prestížnou súťažou
EY Podnikateľ roka, ktorá oslavuje nielen brilantnosť domácich firiem, no kladie dôraz aj na férovosť a poctivosť podnikateľov. Vyzdvihuje tých, ktorí pri svojom raste nerobili žiadne skratky.
Vo videách a rozhovoroch FAIRPLEY budeme dávať priestor práve takýmto inšpiratívnym slovenským podnikateľom a upozorňovať aj na spoločensky udržateľný rozmer podnikania.
- Firma z Oravy spotrebúva kvantum elektroniky. Ako ich ovplyvnila polovodičová kríza?
- Prioritou je pre majiteľa zamestnanec a na čísla príliš nemyslí. Akou filozofiou sa firma riadi?
- Habovštiak sa riadi „otcovským prístupom“. Ako je možné byť otcom až 500 zamestnancom?
- Podľa štandardného Bratislavčana na dedine zaspal čas. Je to však skutočne tak?
Spotrebujete kvantum elektroniky. Ako sa vám darí v polovodičovej a čipovej kríze, ktorú tu máme už od roku 2020?
Skôr by som to pomenoval ako materiálovú krízu, teda nielen čipy, ale napríklad aj obyčajné káble. Práce máme stále dosť, ale niekedy ju nevieme odovzdať načas kvôli chýbajúcim komponentom.
To nám spôsobuje, že mnohé stroje a zariadenia, ktoré vyrábame, čakajú v našich halách na dokončenie. A hneď tu je efekt snehovej gule a následne máme aj problém s využitím priestorov a zmenšuje sa nám miesto, kde môžeme vyrábať.
Zrejme sa to tento rok prejaví aj na obrate firmy, keď budeme mať nedokončenú výrobu – a teda menší predaj. Nebude to také perfektné, ako v posledných rokoch. Beriem to však pozitívne, dobehneme to budúci rok, keď sa všetko odovzdá a vyfakturuje.
Tržby sú pre mňa iba čísla a firma nie je môj majetok. Je to spoločenstvo ľudí, a to nemôžem vlastniť.
V roku 2021 sa vám však tržby zvýšili zo 44 miliónov na 57 miliónov. Vtedy tieto problémy ešte neboli? Niektoré firmy mali problémy už od roku 2020.
Ale áno, cítili sme to. Aj minulý rok sme reflektovali problém s niektorými elektrotechnickými komponentami. Ale my ako firma prirodzeným spôsobom rastieme. Podarilo sa to aj tým, že sme rozbehli dva nové závody – v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši, ktoré začali naplno pracovať. Samozrejme, naďalej fungovala centrála v Krivej. A náš rast teda balansoval ťažkosti.
Pri nedostatku čohokoľvek veľmi zaváži vyjednávacia pozícia a veľkosť firmy. Je už MTS na takej úrovni, že má pri dodávateľoch silnú pozíciu?
Tieto problémy majú všetci, ktorí robia v tejto oblasti. Ale našou veľkou výhodou je, že máme už viac ako 500 zamestnancov a pomerne stabilný tím ľudí s veľkými skúsenosťami. Ako firma kladieme dôraz na to, aby sme vždy budovali dôveru – medzi zákazníkmi aj dodávateľmi.
Chcem ale dodať, že toto nie je len o veľkosti, ale aj o medziľudských vzťahoch vo firme, ktoré musia byť na vysokej úrovni. My vďaka tomu reagujeme, aj keď nám niekto volá s problémom v noci. Nerobíme to byrokraticky – vieme, že na druhej strane je človek, ktorý potrebuje pomôcť a nevnímame ho len ako fakturačné číslo.
Aká je vaša hlavná podnikateľská filozofia?
Základné veci pre zamestnanca aj pre mňa samotného sú, aby sme vedeli, že to, čo robíme, má zmysel. A zmysel to naozaj má, lebo výrobné technológie, ktoré dodávame, sú na Slovensku potrebné a ťahajú mnohé závody dopredu.
Spolu s našimi zákazníkmi dokážeme vytvárať najmodernejšie závody na svetovej úrovni. A to baví mojich kolegov, lebo vedia, že robia niečo hodnotné, čo nie každý dokáže.
Ako podnikateľ ste známy najmä vzťahmi so zamestnancami, ktoré máte v porovnaní s inými firmami veľmi odlišné.
Vzťahy medzi zamestnancami sú najdôležitejšie. Musia byť založené na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. V kolegovi chceme predovšetkým vidieť človeka, nie pracovnú silu. Je základom, aby sme sa ku kolegom správali slušne, úctivo a nie vulgárne. Nevystupovať ako diktátor, ale snažiť sa byť jeho priateľom, aby ten človek cítil, že ho mám rád a že mi na ňom záleží.
Zamestnancov beriem ako spolupodnikateľov či spolupracovníkov, ktorí stoja za úspechmi firmy.
Ďalšia vec je motivácia, aby mali ľudia pocit, že keď sa firme darí, aj ľuďom sa darí. Napríklad, keď firma vykazuje ekonomické výsledky a rastie, ľudia musia vedieť, že to je ich zásluha. A nemalo by to ostať len pri slovách, umožňujeme im rôzne pobyty, pomáhame aj rodinám a odmeňujeme ich finančne aj nefinančne.
Snažíme sa, aby sme ako firma navonok pôsobili ako spoločnosť, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka a životné prostredie. Chcem, aby boli zamestnanci hrdí na to, kde pracujú.
Do prihlášky na EY Podnikateľ roka ste napísali: „Ako manažér uplatňujem otcovský prístup. Aby cítili, že ich mám rád a že mi na každom záleží.“ Ako sa dá mať otcovský prístup k všetkým 500 zamestnancom?
My, ako firma, sme rástli od nuly a firemné hodnoty, ktoré žijeme, praktizujem od začiatku. Samozrejme, nie je to vždy jednoduché, musíme si to obnovovať a dôležité je, aby si to osvojil aj vrcholový manažment firmy.
MTS funguje ako malé firmy vo veľkej firme, kde sa snažíme vytvárať odborné a technické tímy, kde sú tie vzťahy medzi kolegami na vysokej úrovni.
Všetkým zamestnancom sa snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky. Chceme, aby každý vo firme naplno rozvíjal svoje znalosti a schopnosti. Dávame im zodpovednosť, aby sami mohli rozhodovať v rôznych výrobných procesoch.
Prezentujeme určité hodnoty a vízie, ktoré sú pre ľudí zaujímavé a chytia ich za srdce. Tržby sú pre mňa iba čísla a firma nie je môj majetok. Je to spoločenstvo ľudí, a to nemôžem vlastniť.
Ako sa iné firmy môžu dostať do tohto štádia zamestnaneckej harmónie? Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že ľudia k vám nechodia primárne kvôli výplate.
Každé povolanie môžete vykonávať s tým, že vás to baví, alebo aby ste si zarobili peniaze. Pokiaľ dávate na prvé miesto materiálne veci, neposuniete sa.
Ak investujete do človeka, výsledky vás prekvapia a materiálne veci prídu automaticky. Ľudia sú zdrojom firemnej ekonomiky, musíme im však dať kvalitné pracovné podmienky. Vo firme musia cítiť, že oni sú na prvom mieste. Netreba sa báť dať ľuďom dôveru vytvoriť si s nimi vzťah. Mne sa to osvedčilo. Snažím sa s každým vo firme si potykať a snažím sa mať dobrý vzťah.
Firmu som nebudoval ako centralizovanú, kde o všetkom rozhoduje jeden človek, ale do jej chodu som zapojil čo najviac ľudí. Len tak dokážeme vytvoriť nástupníctvo aj kontinuitu.
V rozhovore pre Trend ste povedali, že firmy ako MTS musia neustále investovať do výskumu a vývoja, pretože vaši klienti neustále vymýšľajú nové veci. Koľko % vašich tržieb reálne musíte investovať späť?
Oblasť, v ktorej pôsobíme, sa rýchlo vyvíja. Prichádzajú nové technologické komponenty, ktoré sú náročné na výrobu a bez vzdelávania nášho tímu to nejde. Sledujeme trendy a investujeme do vzdelávania a rozvoja ľudí. Ďalšou z vecí je investovanie do pracovných podmienok a technologických možností.
V priemere investujeme 5 % nášho obratu do nových riešení, v niektorých prípadoch aj 10 %. Do nových technológií a priestorov, ktoré stále rozširujeme, investujeme 20 % nášho obratu.
O tomto segmente však veľa ľudí ani nevie. Ako vyzerá, kto sú veľkí hráči, veľkí odberatelia a čo vyrábajú?
MTS má viac oblastí podnikania, hlavnou sú výrobné technológie. Naším potenciálnym zákazníkom je teda každý, kto niečo vyrába alebo montuje. Napríklad v automobilovom priemysle sú to subdodávatelia – výrobcovia spätných zrkadiel, sedadiel, svetiel, bŕzd, prístrojových dosiek, autobatérií a všetkých ďalších komponentov do auta.
V elektrotechnike sú to výrobcovia televíznych prijímačov, elektromotorov a ďalších vecí. Takisto máme projekty v potravinárskych a dopravných fabrikách.
Zákazky sme mali už s firmami v Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Rusku, Rumunsku, Litve, Turecku, Mexiku, Brazílii či Južnej Afrike.
Považujete sa za lídra?
Vo výrobných technológiách sme jeden z najväčších v strednej Európe. Na Slovensku sú to len poväčšine menšie firmy, do 50 ľudí, ktoré robia niečo podobné. Firiem, ako sme my, je pomenej.
Nestretávame sa na Slovensku ani s tým, že by sa tu presadzovali nemecké či francúzske firmy s podobným zameraním. A to z dôvodu, že zahraničné firmy majú svojich zákazníkov. Ak by sa rozhodli pôsobiť na Slovensku, nebolo by to pre nich výhodné.
V roku 2020 ste zamestnávali 464 zamestnancov. V Krivej žije 808 ľudí. Ako sa tam na vás pozerajú?
Myslím si, že väčšina nás berie pozitívne. Veľa z našich zamestnancov je z okolitých obcí. Výhodou pre mňa aj samotných obyvateľov je priemyselná história obce. Kedysi tu všetci pracovali na poli a nikdy v obci nepracovalo toľko ľudí, ktorí nemusia dlho cestovať za prácou.
To, čo dnes robíme my, nie je manuálna a jednotvárna práca. Ide o kreatívnu prácu s vyššou pridanou hodnotou. Je za tým množstvo vývoja a človek musí byť zručný.
Žijeme v rámci určitých hodnôt, ľudia tu majú priestor napredovať, dostať sa do sveta a spoznať veľa nových vecí. Snažíme sa niečo obci priniesť a pomôcť jej. Vytvárame tu spoločenstvo ľudí.
Zamestnancov beriem ako spolupodnikateľov či spolupracovníkov, ktorí stoja za úspechmi firmy.
Na webe tvrdíte, že ste technologickým lídrom a v určitých aspektoch máte navrch. Ale priemerný Bratislavčan by vám povedal, že v týchto menších polohorských dedinách zaspal čas a nič moc sa tam nedeje. Nie je to pravda?
Na Orave pôsobia mnohé úspešne firmy. Je tu tradícia elektrotechniky a strojárstva. Sídlila tu aj Tesla Orava, jeden z veľkých predajcov prijímačov.
My sa snažíme meniť Oravu na atraktívne miesto pre život, aby odtiaľ ľudia neodchádzali. Nie je to určite zabudnutý kút Slovenska. Pre život to tu máme dokonca ľahšie ako obyvatelia Bratislavy. Na dedine nie sú dopravné zápchy ani problémy s parkovaním. A keď už sú zápchy tak problém nerobia autá, ale niekedy dobytok – kravy
Ľudia tu môžu prežiť rovnako hodnotový život ako v meste. Slovensko má potenciál, aby vznikali moderné a inovatívne firmy aj na vidieku.
Za odstupné 1 000 eur žije dodnes
Juraj Habovštiak po revolúcii pracoval v Tesle Orava a pre hlavnú fabriku robil stroje a zariadenia. Neskôr odtiaľ odišiel a využil možnosť zobrať si odstupné, ktoré následne investoval do počiatočného kapitálu. „Bolo to 1 000 eur a z toho si žijem už 23 rokov,“ smeje sa.
V roku 1996 založil firmu MTS, s ktorou na trhu pôsobí aj dnes. Firma nadväzuje na to, čo Habovštiak robil od školy, a to oblasť automatizácie – čiže automatizuje výrobné procesy.
„Na zákazku dodávame rôzne výrobné technológie, či už malé alebo veľké, jednoduché alebo aj zložité. Naši zákazníci sú akoby všetci zahraniční investori, ktorí sú na Slovensku,“ vysvetľuje pre Startitup Habovštiak.
Zo spálne sa stala kancelária
V tejto oblasti videl budúcnosť. „Vedel som, že oblasť automatizácie a výrobných technológií, v ktorej sme, budú fabriky jednoznačne potrebovať. Mali sme dom v Krivej a tam som začal aj podnikať. V jednej miestnosti som si spravil kanceláriu, neskôr som vysťahoval spálňu aj s manželkou do podkrovia a potom sa to postupne rozširovalo,“ dopĺňa podnikateľ.
Hneď v začiatkoch sa firma dostala k dôležitému kontraktu s obrovskou firmou Bosch na seminári o automatizácii. „Bosch nevedel nájsť partnerov, ktorí by vedeli po nemecky, všetci vedeli len po anglicky. Tu som zužitkoval, že ma otec nútil učiť sa nemčinu,“ ozrejmil.
Firma postupne získala zákazky pre výrobné závody Faurecia, Johnson Controls či Sony. Po kríze v rokoch 2008 a 2009 sa firma priklonila čoraz viac k robotizácii a vybudovala výrobný areál.
V súčasnosti sa MTS venuje prechodu na druhú manažérsku generáciu a od roku 2009 zvyšuje svoje tržby kontinuálne. Keď v roku 2009 to boli približne 4 milióny eur, za rok 2021 sa tržby vyšplhali na viac ako 57 miliónov.
