Na Slovensku má vzniknúť nový trestný čin. Hrozí zaň až 6 rokov za mrežami

Zaviesť sa má nový trestný čin poškodzovania vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú parlament v stredu posunul do druhého čítania. Do Národnej rady (NR) SR ju predložila skupina koaličných poslancov. Informuje o tom TASR. 

Nový trestný čin pre ochranu vojnových pamiatok

„Konania, keď dochádza k systematickým poškodzovaniam vojnových hrobov, vojnových kultúrnych pamiatok, odkazu prvej a druhej svetovej vojny a de facto poškodzovaniu odkazu holokaustu, s ktorým víťazstvo nad fašizmom skoncovalo, je potrebné v dnešných časoch považovať za extrémistickejšie konania, ktoré je potrebné jednak spoločensky odsúdiť, ale aj prípadných páchateľov, ktorí majú v úmysle dopustiť sa obdobného konania, odradiť, respektíve udeliť im sankciu v podobe trestu pri dokonanom skutku,“ priblížila.

Predkladatelia upozornili na to, že polícia takéto prípady v súčasnosti rieši ako poškodzovanie cudzej veci či výtržníctvo. „S prihliadnutím na význam poškodených nehnuteľných alebo hnuteľných vecí je prinajmenšom z morálneho hľadiska potrebné nazerať na spáchanie uvedených skutkov ako na osobité skutky a odlišovať ich od poškodenia iných ‚bežných‘ vecí,“ dodali.

Prísnejšie tresty za závažné poškodzovanie

Za spôsobenie väčšej škody vojnového pamätníka by tak v prípade schválenia novely hrozil trest odňatia slobody až na dva roky. V prípade, ak by páchateľ spáchal čin z osobitného motívu, za krízovej situácie, ako verejný činiteľ, závažnejším spôsobom alebo by ním spôsobil značnú škodu, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok až päť rokov.

V prípade, ak by spáchal daný čin ako člen nebezpečného zoskupenia, spôsobil by ním škodu veľkého rozsahu alebo by ho spáchal na území požívajúcom ochranu, hrozil by mu trest odňatia slobody na dva až šesť rokov.

Zákon chráni aj kontroverzné diela 

Kontroverzný pamätník na košickom Námestí osloboditeľov, ozdobený symbolmi prekríženého kosáka a kladiva, nemožno podľa platnej legislatívy legálne odstrániť. Odborné hodnotenie pracovnej skupiny zriadené mestom Košice, ktorá zahrnula pamiatkarov, architektov a predstaviteľov štátnych inštitúcií, potvrdilo, že tieto symboly sú od vzniku pomníka v roku 1945 jeho autentickou súčasťou. Symboly, pôvodne súčasť štátneho znaku ZSSR a armádnej heraldiky, označovali príslušnosť padlých vojakov k Červenej armáde a vyjadrovali vojenskú odvahu a charakter. Ich prítomnosť tvorí dôležitú súčasť historického a kultúrneho kontextu, architektonickej a obsahovej hodnoty pamätníka a zároveň umožňuje čitateľnú interpretáciu vojnových udalostí a pamiatku padlých vojakov.

Z odborných podkladov vyplýva, že symboly nie sú propagáciou komunizmu, ale sú súčasťou vojnového hrobu a národnej kultúrnej pamiatky, na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa pamiatkového zákona. Pomník spadá pod kompetenciu Ministerstva vnútra SR a je chránený nielen slovenskou legislatívou, ale aj medzinárodnými normami, vrátane Ženevských dohovorov a Benátskej charty, ktoré upravujú ochranu vojnových hrobov a pamiatok. Historická symbolika, vrátane kovových reliéfov, nápisov s menami padlých a armádnych vyznamenaní, slúži ako prejav úcty k obetiam vojny a zaisťuje, že pamätník si zachováva autentický význam a funkciu.

Napriek tomu sa symboly stali predmetom verejnej kritiky. Časť občanov a aktivistov ich vníma ako pripomienku komunistickej nadvlády a nesúhlasí s ich prítomnosťou vo verejnom priestore. V roku 2024 sa dokonca objavili petície a videá poukazujúce na vandalizmus symbolov, pričom organizátori žiadali ich odstránenie. Mesto Košice tieto podania odmietlo z formálnych dôvodov, a zdôraznilo, že symboly sú chránené zákonom a ich odstránenie by bolo v rozpore s právnym a historickým kontextom. Reštaurovanie poškodených častí pamätníka, realizované pred 35. výročím Nežnej revolúcie, potvrdilo záväzok zachovať pôvodnú symboliku a pamätnú funkciu objektu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska