Najdlhší tunel na Slovensku po 27 rokoch otvorili. Nový úsek D1 odľahčí dopravu v regióne

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v nedeľu predstavila verejnosti tunel Višňové, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Pre návštevníkov Dňa otvoreného tunela pripravila okrem komentovaných prehliadok i kultúrny program.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Filip Macháček podotkol, že tunel Višňové je neustále skloňovanou stavbou, ktorá sa priblížila k svojmu cieľu a k tomu, aby ju mohli v pondelok (22. 12.) sprístupniť motoristom.

Deň otvorených dverí

„Urobili sme v nedeľu Deň otvoreného tunela pre verejnosť i pre tých, ktorí sa ním neprevezú autom, aby si mohli ohmatať a obzrieť to, čo dokázali naši zhotovitelia postaviť,“ ozrejmil Macháček.

Verejnosť si v rámci podujatia podľa neho mohla prezrieť tunel po prvé priečne prepojenie. „Išlo o komentované prehliadky s vysvetlením technologických celkov, ktoré sú tam,“ doplnil s tým, že súčasťou podujatia bol i kultúrny program a vysvätenie novej hasičskej stanice.

Otvorenie pre motoristov

Nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline plánujú diaľničiari oficiálne otvoriť v pondelok.

Celý úsek má dĺžku 13,5 kilometra, z toho samotný tunel 7,5 kilometra, po otvorení sa tak stane najdlhším domácim cestným tunelom. Diaľničný úsek bude súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc na D1 a po sprevádzkovaní odľahčí cestu prvej triedy I/18 v okolí Strečna.

Výberová chronológia výstavby tunela Višňové

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) predstaví v nedeľu tunel Višňové verejnosti. Pre návštevníkov Dňa otvoreného tunela pripravila okrem komentovaných prehliadok aj kultúrny program.

Nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline plánujú diaľničiari oficiálne otvoriť v pondelok (22. 12.). Úsek má výrazne pomôcť plynulosti dopravy a odbremeniť cestu pod Strečnom.

TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu výstavby tunela Višňové, ktorý je súčasťou diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Meria 7,5 kilometra a stal sa najdlhším slovenským cestným tunelom. Diaľničný úsek je súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc.

Prvé poklepanie kameňa: rok 1998

22. mája 1998 – Začala sa výstavba tunela Višňové poklepaním základného kameňa v lome Dubná Skala a razením prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže boli Doprastav Bratislava a spoločnosť INGEO Žilina. Razenie sa malo ukončiť v roku 2000 s nákladmi vo výške približne 12,6 milióna eur.

21. júna 1999 – Doprastav vyrazil 878 metrov z plánovaných 7473 metrov prieskumnej štôlne.

20. septembra 2000 – Slovenská správa ciest informovala, že prieskumné práce komplikovalo rozvoľnené horninové podložie a vysoká hladina vody. „Razenie štôlne musíme odložiť na december 2001,“ uviedli zástupcovia SSC.

Geologické problémy a predraženie

19. apríla 2001 – Doteraz bolo vyrazených 5361 metrov. Pôvodné náklady 12,6 milióna eur sa zvýšili na približne 16,6 milióna eur.

27. júna 2001 – Doprastav narazil na vážnu geologickú poruchu. Z martinskej strany sa vyrazilo 3500 metrov, z druhej strany 2380 metrov.

17. októbra 2001 – Objavila sa najvážnejšia porucha v histórii stavby, spôsobená tlakovou vodou v ílovitých zónach. Prerazenie štôlne sa opäť posunulo.

3. septembra 2002 – Prieskumnú štôlňu s dĺžkou 7480 metrov konečne prerazili. Celkové náklady dosiahli 23,2 milióna eur.

Výberové konania a zmeny plánov

28. februára 2006 – NDS zverejnila výberové konanie na stavbu tunela.

31. januára 2007 – Generálny riaditeľ NDS Igor Choma uviedol, že stavba sa začne v roku 2008.

21. októbra 2009 – Vláda SR pridala na projekt PPP ďalších 11,56 milióna eur. V rámci tretieho balíka bol aj tunel Višňové.

Zmena vlády a zrušenie PPP projektu

13. decembra 2010 – Minister Ján Figeľ oznámil, že tretí balík cez PPP nebude. „Projekt je neudržateľný,“ vyhlásil.

15. decembra 2010 – Vláda Ivety Radičovej ukončila koncesnú zmluvu. Konzorciu plánovala vyplatiť 50 miliónov eur za vykonané práce.

Zmeny zhotoviteľa a spory

23. novembra 2012 – Výstavbu mala zrealizovať Skanska a Strabag.

24. júna 2013 – Konzorcium podalo námietku voči vylúčeniu zo súťaže.

10. apríla 2014 – Skanska bola definitívne vyradená.

11. júna 2014 – Zmluvu na výstavbu podpísali Salini Impregilo a Dúha.

17. júna 2014 – Poklepaním základného kameňa sa oficiálne začala výstavba.

Razenie a tragická nehoda

9. júna 2015 – Začalo sa razenie tunela.

20. marca 2017 – Voči spoločnosti Dúha sa začalo konkurzné konanie.

11. apríla 2017 – Tragická nehoda si vyžiadala jeden ľudský život.

12. apríla 2017 – Súd konkurz zrušil.

4. mája 2017 – Firma A.G.P. sa odvolala voči zastaveniu konania.

Meškanie a prerazenie tunela

25. septembra 2017 – NDS oznámila, že stavba mešká. Nestihol sa míľnik prerazenia tunela do decembra 2017.

28. augusta 2018 – Prerazili prvú tunelovú rúru.

13. septembra 2018 – Prerazili aj druhú tunelovú rúru.

18. septembra 2018 – Minister Árpád Érsek vyjadril nespokojnosť: „Tento postup prác je neakceptovateľný.“

5. decembra 2018 – Premiér Pellegrini ostro kritizoval stavbu: „Pohár trpezlivosti pretiekol. Ak sa zhotoviteľ nespamätá, začne konať štát.“

Ukončenie zmluvy a nový tender

6. marca 2019 – Vláda oficiálne ukončila zmluvu so Salini Impregilo a Dúha. Uzavretie dohody odobrila aj Európska komisia.

16. decembra 2019 – NAKA zasahovala v troch krajoch v rámci akcie „Tunel“.

31. januára 2020 – NDS vyhlásila novú súťaž na hlavnú trasu. Predpokladaná hodnota bola 260,9 milióna eur.

Nový zhotoviteľ a záverečné práce

23. apríla 2021 – NDS podpísala zmluvu so spoločnosťou Skanska. Cena bola 255 miliónov eur za celý úsek aj tunel.

28. júla 2022 – NDS vyhlásila tender na technologické vybavenie tunela v hodnote 71,5 milióna eur.

2. októbra 2023 – Zmluvu na technológie získala spoločnosť PPA Controll. Hodnota kontraktu bola 54,4 milióna eur.

Otvorenie pre verejnosť

29. októbra 2025 – Minister dopravy Jozef Ráž uviedol: „Tunel Višňové by mal byť otvorený pre vodičov 22. decembra 2025.“

Čítaj viac z kategórie: Auto