Najhorší scenár je zrazu reálny: Svet prišiel o milióny barelov denne, hrozí systémová energetická kríza

Mesiac po uzavretí Hormuzského prielivu sa svetová energetická kríza ďalej prehlbuje. Podľa agentúry Bloomberg už nejde len o zdražovanie ropy, ale o rozsiahly otras, ktorý zasahuje dopravu, priemysel aj zásobovanie plynom. Americkí predstavitelia a analytici z Wall Street pritom čoraz častejšie počítajú aj so scenárom, v ktorom cena ropy vystúpi až na 200 dolárov za barel.

Trh zatiaľ zostáva pod historickým maximom z roku 2008, no napätie rastie. Futures na ropu sa podľa Bloomberg minulý týždeň uzavreli nad úrovňou 112 dolárov za barel, čo je nárast o 55 percent od začiatku vojny. Ešte prudšie však rastú ceny nafty a leteckého paliva, ktoré už miestami prekročili hranicu 200 dolárov. Práve pri týchto produktoch sa začínajú ukazovať prvé známky oslabovania dopytu.

Svet prichádza o obrovské objemy ropy

Podľa výpočtov zverejnených Bloomberg uzavretie prielivu znižuje globálne toky ropy približne o 11 miliónov barelov denne, a to aj po započítaní zásahov, ktoré majú výpadok tlmiť. Po porovnaní s úrovňou dopytu pred vojnou to znamená deficit asi deviatich miliónov barelov denne. Takýto objem prevyšuje spoločnú spotrebu Británie, Francúzska, Nemecka, Španielska a Talianska.

Časť strát sa zatiaľ darí zmierňovať presmerovaním dodávok cez ropovody, uvoľňovaním núdzových zásob a dočasným uvoľnením sankcií na niektorú ruskú a iránsku ropu. Energetický sektor však upozorňuje, že tieto riešenia sú len dočasné.

Šéf spoločnosti TotalEnergies Patrick Pouyanné podľa Bloomberg varoval, že ak bude kríza trvať dlhšie než tri alebo štyri mesiace, stane sa systémovým problémom pre celý svet. „Nemôžeme mať 20 percent globálne exportovanej ropy uviaznutých v Perzskom zálive a 20 percent kapacity LNG odrezaných bez následkov.“

Ázia už cíti nedostatok, Európa sa pripravuje

Prvé vážne dosahy sa už prejavujú v Ázii. Bloomberg uvádza, že Pakistan vyzval obyvateľov, aby šetrili palivo, v Thajsku sa objavili nedostatky a v Austrálii hlásili stovky čerpacích staníc problémy so zásobovaním. Niektorí dopravcovia rušia lety a viaceré štáty obmedzujú vývoz palív a petrochemických výrobkov.

Obavy sa však presúvajú aj do Európy. Obchodníci a analytici oslovení Bloomberg upozorňujú najmä na riziko nedostatku nafty v najbližších týždňoch, ak sa prieliv znovu neotvorí. Nafta je pritom kľúčová pre nákladnú dopravu aj priemysel, takže jej zdraženie by mohlo mať rýchly dopad na ceny tovarov.

Napätie sa navyše netýka len ropy. Hormuzský prieliv zabezpečuje približne pätinu svetových dodávok skvapalneného zemného plynu a pri plyne chýbajú alternatívne trasy aj dostatočné zásoby.

Vojna ďalej zvyšuje neistotu

Podľa stanice CNN sa regionálni lídri síce snažia nájsť diplomatické riešenie, no Spojené štáty, Izrael aj Irán zároveň pritvrdzujú svoje postoje. Donald Trump tvrdí, že Irán súhlasil s väčšinou amerických požiadaviek, zatiaľ čo Teherán varuje, že v prípade americkej pozemnej invázie bude na americké jednotky „pršať oheň“.

CNN zároveň uvádza, že ropa zdražela po iránskom varovaní pred možným pozemným zásahom USA. Brent stúpol o 2,47 percenta na 107,92 dolára a ázijské akciové trhy oslabili.

Trh zatiaľ nepanikári, varovania sa však stupňujú

Časť obchodníkov stále verí, že Washington konflikt nepredĺži do bodu, keď sa ekonomické škody stanú neudržateľné. Stále viac expertov však upozorňuje, že súčasné ceny nemusia stačiť na obnovenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom.

Greg Sharenow z Pimco podľa Bloomberg pripomenul, že pri úvahách o cene, ktorá by prinútila trh obmedziť spotrebu, sa svet pohybuje v neznámom priestore. „Ak je to úprava, ktorú musí trh urobiť, bolesť príde tvrdým spôsobom.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie