NAJNOVŠÍ PRIESKUM: Progresívci jasne vedú, vládna koalícia by nemala šancu zostaviť väčšinu

Ak by sa voľby do parlamentu konali v druhej polovici januára, zvíťazili by v nich progresívci. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu volebných preferencií agentúry SCIO.

Hnutie Progresívne Slovensko by do parlamentu poslalo 22,16 percenta voličov. S veľkým odstupom, takmer sedem percent, by na druhom mieste skončila strana Smer-SD (15,5 %). Tretím najsilnejším hráčom by bolo hnutie Republika, ktoré by volilo 11,67 percenta voličov.

Agentúra vykonávala prieskum od 20. do 27. januára na mimoriadnej vzorke 4 000 respondentov, a teda 500 respondentov z každého kraja na Slovensku.

Osadenstvo parlamentu

Do parlamentu by sa ďalej dostalo aj Hnutie Slovensko (7,82 %) a strana Sloboda a Solidarita (7,51 %). Koaličná strana Hlas-SD by sa do parlamentu dostala zo šiesteho miesta so 7,19 percentami voličských hlasov. Do Národnej rady SR prieskum poslal aj Kresťanskodemokratické hnutie (5,76 %) a stranu Demokrati (5,74 %).

Brány parlamentu sa zatvorili pred hnutím Sme rodina (3,82 %), Maďarskou alianciou (3,58 %) a tiež pred koaličnou Slovenskou národnou stranou, ktorú by volilo 3,37 percenta voličov.

Stále tak platí, že ak by voľby dopadli tak, ako ukazuje najnovší prieskum, strany vládnej koalície by nedokázali zostaviť väčšinu. Strana Smer-SD by získala v parlamente 28 kresiel, Hlas-SD 13, pričom Slovenská národná strana by sa do parlamentu už nedostala.

Hnutie Republika by obsadilo 21 kresiel. Strany súčasnej koalície by tak nedosiahli väčšinu ani s pomocou Republiky, keďže dokopy by mali iba 62 mandátov. Rovnako aj naďalej platí, že by bez pomoci Hnutia Slovensko nedokázali zostaviť väčšinu ani strany súčasnej opozície.

Progresívci by získali 41 mandátov, Sloboda a Solidarita 13, kresťanskí demokrati a strana Demokrati by obsadili zhodne po desať kresiel. Dokopy by tak mali 74 mandátov, čo na vytvorenie väčšiny nestačí. Ak by však spolupracovali s Hnutím Slovensko, získali by 14 kresiel navyše.

Odchýlky sú malé

Hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus podotkol, že aj napriek štvornásobne väčšej reprezentatívnej vzorke, než je slovenský štandard, sú odchýlky oproti decembrovému prieskumu takmer u všetkých strán len v rámci štatistických chýb.

„No i to po prepočte na mandáty a miernom poklese Hnutia Slovensko približuje nové alternatívy povolebného usporiadania”, dodal Klus. Podľa analytika sa dá predpokladať, že dôvodom poklesov mohlo byť práve ukončenie decembrovej schôdze parlamentu, ktoré sa nieslo v násilnom duchu.

Rovnako podľa neho zavážila aj návšteva premiéra Roberta Fica (Smer-SD) u Donalda Trumpa, počas ktorej sa diskutovalo o energetickom kontrakte.

„Nedá sa vylúčiť, že svoju rolu pri klesajúcich preferenciách Smeru (-0,81 % oproti decembru), Republiky (-1,16 %) či SNS (-0,49 %) zohralo aj nehumánne ostreľovanie kritickej infraštruktúry na Ukrajine v snahe vymrznúť jej civilné obyvateľstvo, zatiaľ čo sa tieto strany nijak netaja sympatiami k Putinovmu režimu,“ myslí si analytik. Ako však podotkol, s obnovením rokovania parlamentu môže byť vo februári opäť všetko inak.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska