Najobľúbenejší systém pod paľbou kritiky. Robí prácu za vodičov, firmy ho zakazujú

Napriek tomu, že adaptívny tempomat patrí medzi mimoriadne obľúbené asistenčné systémy, ktoré dokážu udržať rýchlosť a prispôsobovať sa rýchlosti vozidiel vpredu, čím znižujú únavu vodiča pri dlhých cestách, v niektorých spoločnostiach platí na jeho používanie striktný zákaz.

Tento zákaz sa niekedy uplatňuje len pri jazde v meste, zatiaľ čo iné firmy ho vzťahujú na akúkoľvek jazdu bez výnimky, ako upozornil web Autoviny.sk.

Falošná istota pri riadení

Spoločnosti s rozsiahlymi flotilami firemných áut dôkladne monitorujú jazdné návyky s cieľom optimalizovať bezpečnosť a zároveň znížiť náklady. Z tohto dôvodu zavádzajú obmedzenia, ktorými chcú znížiť riziká a zvýšiť kontrolu vodičov nad vozidlom. Adaptívny tempomat má totiž aj isté nevýhody, ktoré sa firmám nepáčia. U vodičov môže vyvolať pocit falošnej istoty, čo vedie k menšej pozornosti.

Niektorí správcovia vozových parkov zaznamenali, že vodiči s týmto pokročilým tempomatom rýchlejšie strácajú bdelosť. Keďže technika robí väčšinu práce za nás, vodiči sú náchylní sledovať dianie menej intenzívne a v núdzových situáciách reagujú s oneskorením.

Tempomat a mestská premávka

Ďalším problémom je hustota dopravy v mestách, kde je mnoho chodcov, cyklistov a kde dochádza k častým a nečakaným situáciám. Tempomat sa nedokáže vždy pohotovo vyrovnať so všetkými týmito výzvami. Pritom v meste stačí len sekunda a jedno zlé rozhodnutie, aby vznikla dopravná nehoda.

Z tohto dôvodu môžu manažéri vozových parkov vydať nariadenie, ktorým stanovia všeobecný zákaz tempomatu. V niektorých prípadoch to robia za každých okolností, aby predišli nejasnostiam a zložitému vysvetľovaniu výnimiek.

Neefektívnosť a opotrebovanie

Aj napriek tomu, že ide o moderný a užitočný systém, zostáva adaptívny tempomat stále nedokonalým asistenčným systémom. Práve jeho nedostatky motivujú niektoré firmy k zavedeniu obmedzení. Systém napríklad môže v kolónach zareagovať príliš pomaly alebo zrýchliť v nesprávnom momente. Inokedy môže mať tempomat obmedzenú schopnosť rozlišovať prekážky.

Ide najmä o stojace vozidlá, úzke objekty, ako je bicykel či motocykel, alebo prekážky vzdialené od stredu jazdného pruhu. Nesprávne meranie vzdialenosti môže spôsobiť aj dážď, sneh, námraza alebo znečistené senzory.

Medzi ďalšie nevýhody, ktoré spoločnosti často spomínajú, patrí aj možnosť vyššej spotreby paliva. Časté striedanie brzdenia a zrýchľovania je pre motor energeticky náročnejšie. Agresívne prispôsobovanie rýchlosti podľa premávky vedie aj k rýchlejšiemu opotrebovaniu bŕzd.

Zákaz tempomatu však nie je univerzálny, závisí od interných pravidiel spoločností. Prísnejšie pravidlá zavádzajú hlavne spoločnosti s veľkým objemom služobných kilometrov a tie, ktoré majú striktnú firemnú kultúru. Hoci je adaptívny tempomat výborný asistent, jeho zákaz vo firemných autách pôsobí ako tvrdé bezpečnostné opatrenie.

Firmy však veria, že týmto dosiahnu zníženie rizika nehôd, zabránia nesprávnemu používaniu asistenčných systémov a zvýšia pozornosť vodičov. Bolo by zteda aujímavé sledovať, či takýto zákaz skutočne dlhodobo zvyšuje bezpečnosť na cestách.

Automobilky sa nevedia zhodnúť

V posledných mesiacoch obletela médiá správa o možnom konci predaja nových vozidiel so spaľovacími motormi v Európe do roku 2035, čo predstavuje obrovskú historickú výzvu pre samotné automobilky aj pre vodičov. Informovali sme o tom v predchádzajúcom článku.

Európska únia (EÚ) totiž plánuje od tohto roku povoliť výhradne predaj elektromobilov, pričom emisie z vozových parkov musia klesnúť na nulovú hodnotu. Už v roku 2025 musia automobilky splniť limit 93,6 g CO₂/km, v roku 2030 to bude len 49,5 g/km a od roku 2035 je cieľom nulová produkcia emisií.

Rozkol medzi gigantmi

Tieto nulové emisné ciele však vyvolávajú značné obavy, o ktorých sme už písali. Napríklad generálny riaditeľ Mercedes-Benz, Ola Källenius, varuje, že absolútny zákaz predaja benzínových a naftových áut nie je prakticky uskutočniteľný. Podľa neho by to mohlo ohroziť celý európsky automobilový priemysel.

Källenius sa domnieva, že výrobcovia automobilov by mali dostať väčšiu flexibilitu a pravidlá by sa mali prispôsobiť aktuálnym trhovým podmienkam. Na druhej strane stoja automobilky, ktoré už do elektromobility investovali miliardy, napríklad Kia.

Šéf jej európskej divízie, Marc Hedrich, zdôrazňuje, že akékoľvek spomalenie prechodu na elektrické vozidlá by ohrozilo ziskovosť ich spoločnosti a návratnosť investícií do nových elektrických modelov. Hedrich tvrdí: „Máme pripravenú doslova lavínu nových elektromobilov. Spomalenie prechodu by ohrozilo našu ziskovosť.“

Tlak na elektrifikáciu dopravy je nevyhnutný a súvisí s klimatickými cieľmi EÚ, ktorými chce Európa zabrániť zvýšeniu globálneho oteplenia nad 1,5 °C. Alternatívne možnosti, ako sú syntetické palivá, sa totiž nestihnú včas rozvinúť v potrebnom rozsahu.

Čítaj viac z kategórie: Auto