Národná banka Slovenska varuje: Naše ekonomika je na hrane, prognóza je pesimistická

Národná banka Slovenska (NBS) vydala report o tom, čo môžeme očakávať v nasledujúcich mesiacoch. Varuje pred negatívnym vývojom, pozitív je len veľmi málo.

Slovenská ekonomika bude podľa nej v roku 2026 rásť iba veľmi pomaly. Podľa jarnej prognózy Národnej banky Slovenska by hrubý domáci produkt (HDP) mohol vzrásť približne o 0,5 %, čo je jeden z najslabších rastov za posledné roky. Za slabým výkonom stojí kombinácia geopolitickej neistoty, drahších energií, utlmeného domáceho dopytu a pokračujúcej konsolidácie verejných financií.

Analytici centrálnej banky upozorňujú, že rozhodujúcim faktorom ekonomického vývoja na Slovensku bude konflikt na Blízkom východe. Ten už teraz vyvolal výrazné napätie na energetických trhoch a zvýšil ceny ropy aj plynu. Pre Slovensko, ktoré je silne závislé od dovozu energií a od zahraničného dopytu, ide o významné riziko. Situácia môže byť ešte horšia v prípade dlhšieho konfliktu, upozorňuje NBS. 

Ekonomiku spomaľuje vojna, drahé energie aj slabý dopyt

Najväčšou hrozbou pre vývoj ekonomiky je podľa NBS geopolitická situácia. Vojna v Iráne spôsobila výpadky v dodávkach energií a prudký rast cien komodít na globálnych trhoch. Ceny ropy sa krátkodobo dostali nad hranicu 100 dolárov za barel a ceny plynu v Európe sa v priebehu niekoľkých týždňov takmer zdvojnásobili, upozorňuje Denník N. 

Takýto vývoj zvyšuje náklady podnikov a zároveň zhoršuje náladu investorov aj spotrebiteľov. Firmy preto odkladajú investície a domácnosti obmedzujú spotrebu. Práve slabnúci domáci dopyt je jedným z hlavných dôvodov pomalého rastu ekonomiky krajiny.

NBS zároveň upozorňuje, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika je výrazne závislé od vývoja v zahraničí. Hoci eurozóna zatiaľ vykazuje relatívnu odolnosť, prudký rast cien energií môže výrazne zasiahnuť najmä európsky priemysel. To by sa následne premietlo aj do slabšieho dopytu po slovenskom exporte.

NBS: Inflácia zostane zvýšená dlhšie

Ďalším negatívnym faktorom je inflácia. Tá by sa podľa prognózy centrálnej banky mala v roku 2026 pohybovať okolo 3,9 %, teda výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB).

Rast cien bude poháňať najmä zdražovanie energií, administratívne regulovaných cien a potravín. Aj keď domácnosti časť zvýšených cien energií nepocítia priamo vďaka vládnym kompenzačným opatreniam, vyššie náklady sa postupne premietnu do cien tovarov a služieb v celej ekonomike.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Analytici zároveň upozorňujú na riziko takzvaných sekundárnych inflačných efektov. Drahšie energie a suroviny zvyšujú výrobné náklady firiem, ktoré ich následne prenášajú na spotrebiteľov. Tento proces môže udržiavať infláciu zvýšenú aj v nasledujúcich rokoch.

Národná banka Slovenska vidí tlak na pracovnom trhu

Negatívny vývoj sa prejavuje aj v investičnej aktivite. Podľa predikcie by investície v roku 2026 mohli dokonca mierne klesnúť. Firmy odkladajú väčšie projekty pre slabý ekonomický výhľad, rast úrokových sadzieb aj vysokú mieru neistoty.

Podobné signály prichádzajú aj z trhu práce. Zamestnanosť by mala v najbližších rokoch mierne klesať a miera nezamestnanosti by mohla stúpnuť približne na 6 %. Slabší dopyt po pracovnej sile sa už prejavuje najmä v obchode a službách.

Zároveň sa zvyšuje počet ekonomicky neaktívnych ľudí a pokračuje aj pokles počtu živnostníkov.

Ako by mohol vyzerať naozaj nepriaznivý scenár

NBS upozorňuje, že prognóza počíta so scenárom relatívne krátkeho trvania konfliktu na Blízkom východe. Ak by sa vojna predĺžila alebo by došlo k väčšiemu poškodeniu energetickej infraštruktúry, ekonomický vývoj by mohol byť výrazne horší. V nepriaznivom scenári by slovenská ekonomika mohla v roku 2026 dokonca klesnúť približne o 0,3 % a inflácia by sa mohla postupne zvýšiť až nad 6 %. Takýto vývoj by zároveň znamenal stratu desiatok tisíc pracovných miest a výrazné zhoršenie verejných financií.

Koniec bezplatnej služby: Veľká banka spoplatní to, čo bolo roky zadarmo

Podľa Národnej banky Slovenska preto zostáva najväčším rizikom práve geopolitická neistota. Kombinácia drahých energií, slabého globálneho dopytu a pretrvávajúcej inflácie môže podľa analytikov výrazne spomaliť hospodársky rast nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy