Nástupný plat v Rakúsku 2 895 eur, na Slovensku 1 000 eur. Odborári hovoria o strate dôstojnosti v niekoľkých profesiách

Príslušníkom Policajného zboru, hasičom, horským záchranárom a príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže klesli po novom roku čisté mzdy. Dôvodom sú vyššie odvody, ktoré priniesla konsolidácia verejných financií.

Odborové zväzy všetkých troch bezpečnostných zborov koordinujú spoločný postup a nevylučujú protestné akcie. Koaličná SNS medzitým navrhuje obmedziť výsluhové dôchodky tým bývalým policajtom, ktorí dnes sedia v parlamente a poberajú poslanecký plat.

Pokles o 30 až 100 eur mesačne

Podľa tlačovej správy Odborového zväzu polície v SR sa vplyvy konsolidačných opatrení prejavili hneď v januárových výplatách. U policajtov na obvodných oddeleniach predstavuje pokles čistej mzdy spravidla 30 až 60 eur mesačne.

U vyšetrovateľov a príslušníkov centier podpory je to 38 až 70 eur. V špecializovaných útvaroch a na riadiacich pozíciách ide o desiatky až stovky eur, najmä v dôsledku vysokého objemu nadčasovej práce.

Civilní zamestnanci rezortu vnútra, teda referentky, zapisovateľky, administratívni pracovníci okresných riaditeľstiev, pracovníci klientskych pracovísk či upratovačky, evidujú pokles čistej mzdy v rozsahu 15 až 30 eur mesačne. U príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa pokles pohybuje v rozpätí od 16 do 30 eur.

„Volajú mi rozhorčení policajti aj hasiči. Ide o reálny úbytok čistej mzdy, ktorý sa prejavil už v prvých výplatách tohto roka, a to bez adekvátnej kompenzácie,“ uviedol predseda Odborového zväzu polície v SR Peter Jakubík.

Zníženie miezd sa týka 200-tisíc zamestnancov a ich rodín

Predseda policajných odborov upozorňuje, že problém presahuje silové zložky. Zníženie čistých miezd sa podľa neho týka približne 200-tisíc zamestnancov pôsobiacich v štátnej službe a vo verejnom záujme. V samotnom rezorte Ministerstva vnútra SR ide približne o 37-tisíc osôb.

„To znamená 200-tisíc rodín. Aj týmto spôsobom by sme chceli apelovať na Úrad vlády SR, aby obnovil kolektívne vyjednávanie tak, ako to ustanovuje aj zákon o štátnom rozpočte na rok 2026,“ povedal Jakubík pre STVR.

Odborové zväzy konštatujú, že v rámci kolektívneho vyjednávania nedošlo k dohode s Ministerstvom vnútra SR na mechanizme, ktorý by zmiernil dosah konsolidačných opatrení. Očakávaná valorizácia miezd sa podľa nich nepremietla do praxe.

Nástupný plat hasičov pod minimálnou mzdou

Odborári zároveň upozorňujú na rastúci nepomer medzi minimálnou mzdou a základnými tarifnými platmi v bezpečnostných zložkách. Minimálna mzda od 1. januára 2026 stúpla na 915 eur mesačne, čo predstavuje historicky najvyšší medziročný nárast o 99 eur.

V Hasičskom a záchrannom zbore sa nástupná tarifná mzda v najnižšej triede pri praxi do dvoch rokov pohybuje na úrovni 837,50 eura, resp. 886,50 eura. Časť príslušníkov HaZZ teda začína pod úrovňou zákonom garantovanej minimálnej mzdy. V Policajnom zbore predstavuje základná tarifná mzda v prvej triede pri praxi do dvoch rokov 1 000,50 eura, teda len tesne nad hranicou minima.

Viaceré platové triedy a stupne praxe civilných zamestnancov rezortu vnútra sa nachádzajú hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. Zákonné minimum dosahujú len vďaka príplatkom alebo doplatkom z kolektívnych zmlúv, ktoré však podľa odborov nemajú slúžiť na dorovnávanie základnej tarify.

Ministerstvo vnútra: Prostriedky na zvyšovanie platov nie sú

Rezort vnútra pripúšťa, že zamestnancom silových zložiek klesli čisté zárobky rovnako ako ostatným pracujúcim. Podľa stanoviska ministerstva však rozpočet na rok 2026 v rámci konsolidácie nevyčlenil prostriedky na zvyšovanie platov štátnych zamestnancov vrátane policajtov.

Ministerstvo pripomína, že policajti môžu získať náborové a stabilizačné príspevky, ako aj osobný príplatok až do 50 % platu. „Úpravu platových náležitostí policajtov v zákone o štátnej službe plánujeme riešiť v tomto roku,“ ubezpečil rezort vnútra.

SNS: Poslancom zobrať výsluhové dôchodky

Koaličná SNS reagovala na situáciu na dvoch frontoch. Na jednej strane kritizuje zníženie čistých miezd bezpečnostných zložiek. „Je nepredstaviteľné, aby bezpečnostné a záchranné zložky v rámci Slovenskej republiky boli zanedbávané z hľadiska finančného krytia,“ napísala strana na Facebooku.

Na druhej strane SNS navrhuje úsporné opatrenie: poslanec Národnej rady SR, ktorý poberá výsluhový dôchodok, by mohol počas výkonu mandátu poberať tento dôchodok najviac vo výške minimálneho dôchodku. V parlamente totiž sedia aj bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek, ktorí popri poslaneckom plate poberajú výsluhový dôchodok v tisícoch eur.

„Pri výške platov poslancov je nepredstaviteľné, aby boli súčasne vyplácané výsluhové dôchodky v tisícoch eur a zároveň aby bol uplatňovaný odlišný režim voči starostom a županom,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová pre TASR.

SNS sa odvoláva na ustanovenia zákona, podľa ktorých starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov nemôžu ako poslanci poberať viac ako minimálnu mzdu z titulu svojej funkcie.

„Je nedôstojné, aby niektorí policajti nemali v štáte zabezpečené ani slušné mzdy a aby niektorí, ktorí sú na výsluhových dôchodkoch a súčasne sú poslancami Národnej rady SR, mali príjem na úrovni 10 000 eur v čistom,“ doplnila Škopcová.

Predseda PS a poslanec Michal Šimečka vidí príčinu v samotnom spôsobe konsolidácie. „Zdvihli DPH, tým pádom ženú aj infláciu hore, znížili hospodársky rast a zároveň nezvýšili dostatočne platy policajtom,“ uviedol pre STVR.

Odborári nevylučujú protestné akcie

Odborové zväzy polície, hasičov a príslušníkov ZVJS deklarujú záujem pokračovať v sociálnom dialógu. Ak však nedôjde k riešeniu, sú podľa vlastného vyjadrenia pripravené využiť všetky zákonné prostriedky na ochranu práv príslušníkov vrátane protestných foriem.

Na spoločnom rokovaní v Bratislave sa predseda OZP v SR Peter Jakubík stretol s vedením Odborového zväzu hasičov a Odborového zväzu príslušníkov ZVJS. Cieľom bola koordinácia ďalších krokov, výmena informácií a príprava spoločných aktivít.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska