Natália Homolová: Slovenská blogerka, ktorej talent dozrel v Londýne

Alexandra Dulaková / 23. novembra 2016 / Rozhovory

Na­tins­tab­log fun­guje za­tiaľ len dva roky, no za ten čas sa jeho au­torka stihla etab­lo­vať me­dzi slo­ven­skú blo­ger­skú špičku. Je vý­razná, ori­gi­nálna a od­vážna. Po­roz­prá­vala nám o tom, ako ria­diť úspešný blog na tej správ­nej do­méne aj na so­ciál­nych mé­diach, ako správne ko­mu­ni­ko­vať s fol­lo­wermi a fa­nú­šikmi, a či sa vô­bec dá zo slo­ven­ského blogu vy­tvo­riť full-time za­mest­na­nie.

Po­vedz mi na za­čia­tok, kto vlastne je Na­tá­lia Ho­mo­lová :) 

Meno už po­znáš, mám… po­čkaj, 26 ro­kov :) a pra­cu­jem viac-me­nej ako blo­gerka. Vy­štu­do­vala som fas­hion ma­na­ge­ment na Lon­don Col­lege of Fas­hion, pred­tým som cho­dila na Ob­chodnú aka­dé­miu v Mar­tine. Od­tiaľ aj po­chá­dzam. V Lon­dýne som už 8 ro­kov. A pop­ri­tom sa sama seba ob­čas pý­tam, čo chcem v ži­vote ro­biť. Ani po tých 8 ro­koch to stále ne­viem. :)

DSC_0778-2

Si známa vďaka svojmu blogu, Na­tins­tab­log, ktorý me­dzi slo­ven­skými patrí me­dzi tie naj­vý­raz­nej­šie. Ako si si ho vy­bu­do­vala?

Blog fun­guje už dva roky, no za­čí­nala som len s úč­tom na Ins­ta­grame – preto aj to meno, Na­tINS­TAb­log. Vždy som ako mlad­šia sní­vala o tom, že bu­dem mo­del­kou a na Ins­ta­grame som sa od­razu mohla fo­tiť, ako som chcela. Veľa ľu­ďom sa moje vý­tvory pá­čili a oko­lie ma za­čalo na­bá­dať k tomu, aby som si za­lo­žila vlastný blog. Je­den z dô­vo­dov bol aj ten, že ak by som si pro­stred­níc­tvom blogu vy­tvo­rila so­lídnu zá­kladňu, mohla by som na tom, čo ma tak ba­vilo, za­čať aj za­rá­bať. Stránku som si teda za­lo­žila, pri­čom spo­čiatku som na nej len pre­dá­vala svoje ob­le­če­nie a do­pl­nky. Až po­tom som za­čala sama fo­tiť, tvo­riť, jed­no­du­cho ro­biť to, čo sa na blo­goch bežne robí.

 

To bolo ob­do­bie plné vý­ziev, pre­tože som ni­kdy ne­pí­sala rada a pí­sa­nie k blo­gom akosi patrí. (Bola som skôr ma­te­ma­tický ta­lent.) Rov­nako som ani ne­o­vlá­dala tech­nické stránky blogu, čo je dô­vod, prečo som si stránku za­lo­žila na plat­forme Vixx. Tá sa na blogy až tak ne­hodí a stále mi cel­kom ne­vy­ho­vuje, no ne­viem si nájsť čas ani pe­niaze na úplné pre­ro­be­nie stránky. Raz. Dnes už by som si vy­brala WordP­ress, ktorý je na po­dobné účely naj­lepší.

 

asos sequin-2

Mala si pri za­kla­daní ne­jakú cen­trálnu ideu o tom, čo by mal blog ľu­ďom po­nú­kať? Na­pl­nila sa?

Nech­cela som si z blogu uro­biť svoj den­ní­ček a pí­sať tam o tom, ako sa dnes cí­tim, čo ma trápi, a po­dobne. To podľa mňa ľu­dia ne­pot­re­bujú čí­tať. Ja im chcem po­núk­nuť niečo pekné, ve­selé, možno ich in­špi­ro­vať – dať im niečo, čo zlepší ná­ladu a urobí deň kraj­ším. Zá­ro­veň sa nech­cem šty­li­zo­vať do nie­čoho, čo nie som – do roly ne­ja­kej per­fekt­nej bár­biny, ktorá je vždy do­ko­nalá, vy­smiata, jed­no­du­cho, celá fake. Veľa ľudí to tak robí (a iní ľu­dia im to žerú). Ja som si k odo­be­ra­te­ľom a ne­skôr aj fa­nú­ši­kom chcela vy­tvo­riť nor­málny vzťah a byť nie­kým, koho budú po­va­žo­vať za sku­toč­ného člo­veka. Preto sa pre­zen­tu­jem taká, aká som – je­den deň pekná, iný ška­redá (smiech). A sú­stre­ďu­jem sa na módu, ktorá vždy bý­vala a aj je mo­jou váš­ňou.

natinstablog-4

 Screen Shot 2016-03-22 at 20.14.12

Ap­ropo, móda ako vá­šeň. Nie všetci majú po­cho­pe­nie pre toto sme­ro­va­nie, čo je na Slo­ven­sku aj cel­kom opod­stat­nené. Ako re­a­go­vali vaši?

No, ne­boli úplne nad­šení. (smiech) Ocino je plas­tický chi­rurg, takže by bol ur­čite rad­šej, keby som bola do­ktorka. Ja som sa na­priek tomu roz­hodla pre módu – ale spo­jenú s eko­no­mic­kým sme­rom, ku kto­rému som mala na­šliap­nuté už vďaka stred­nej. Nech­cela som ale celé dni se­dieť za sto­lom a ro­biť úč­tov­níčku, na dru­hej strane, na Slo­ven­sku sa dá móda štu­do­vať len ako di­zajn. Takže keď tak, mu­selo to byť za­hra­ni­čie. V Lon­dýne som mala už brata a bolo to cel­kom blízko, tak bolo roz­hod­nuté.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.06.01 nati (28 of 37)

Ale ne­za­čala som štu­do­vať hneď. Aby som sa tro­chu oťu­kala, naj­skôr som dva roky pra­co­vala v rôz­nych ob­cho­doch: Mas­simo Dutti, Ar­mani a po­tom v Mat­ches Fas­hion, kde sa sú­stre­ďujú známe high-end značky. Tam sme má­vali rôzne ško­le­nia, stre­tá­vali sme sa s di­zaj­nérmi – jed­no­du­cho, pri­čuchla som k svetu módy a chcela doň pat­riť aj inak. (A v ob­chode som raz stretla Amy Wi­ne­house!) Celá táto skú­se­nosť sa mi veľmi za­pá­čila, lebo som zrazu mala vlastné pe­niaze, bý­vala som sama, v no­vom meste, bez ro­di­čov. Jed­no­du­cho, viac slo­body. A v Mats­ches som pra­co­vala aj ne­skôr popri štú­diu.

Vieš po­rov­nať sys­tém vzde­lá­va­nia u nás doma s tým an­glic­kým? Ako by si ho ty ohod­no­tila?

Mne naj­viac im­po­no­valo to, že za­tiaľ čo na Slo­ven­sku sa na výš­kach mu­sia štu­denti hlavne bif­liť, nás skôr učili, ako sa k in­for­má­ciám do­stať a ako s nimi pra­co­vať. Nie­len ich ve­dieť od­re­ci­to­vať a po­tom za­bud­núť a ni­kdy viac ne­pot­re­bo­vať. Mohli sme si po­má­hať kal­ku­lač­kami, kni­hami – čo viac od­ráža to, ako to fun­guje v sku­toč­nom ži­vote. Fun­gujú tu skôr eseje a po­jem úst­nej skúšky vô­bec ne­poz­najú.

nibshoes

Ty síd­liš v Lon­dýne, čo má na blog a jeho ob­sah iste veľký vplyv. Mys­líš si na­priek tomu, že sa dá úspešný a vý­nosný blog viesť aj u nás doma?

Podľa mňa ur­čite, po­kiaľ má ten člo­vek v sebe po­trebný cit a zau­jí­mavý štýl. Ma­mina mi ne­dávno po­sie­lala blog jed­nej čer­nošky, ktorá žije v ne­ja­kej chu­dob­nej af­ric­kej kra­jine (ne­pa­mä­tám si, bo­hu­žiaľ, jej meno) a vy­tvo­rila si blog s ob­le­če­ním, ktoré si sama vy­tvára z rôz­nych pes­tro­fa­reb­ných lá­tok so sku­točne níz­kymi ná­kladmi. A stala sa z nej známa blo­gerka. Takže si mys­lím, že keď člo­vek chce a snaží sa, dá sa to aj z Hor­nej Dol­nej. (smiech) Prob­lé­mom u nás môže byť aku­rát to, či sú značky za re­klamu ochotné pla­tiť. Ak si ale pop­ri­tom člo­vek vy­tvorí za­stú­pe­nie na rôz­nych so­ciál­nych sie­ťach (napr. You­tube), môže za­rá­bať aj tam.

_MG_8714

Ako to presne so zis­kami a nav­šte­vo­va­nos­ťou fun­guje u teba? Dá sa z blo­ger­stva vy­žiť?

Naj­viac pe­ňazí, z mo­jej osob­nej skú­se­nosti, sa dá zís­kať za ban­nery, ktoré sú umiest­nené na stránke. Pla­tia mi po­tom rôzne buď len za to, že tam tie ban­nery proste sú, alebo za klik­nu­tia. Naj­lepší je sa­moz­rejme prí­pad, v kto­rom mi pla­tia len za to, že tam je, no na dru­hej strany sú značky, ktoré za klik­nu­tia pla­tia na­ozaj dobre. A po­tom sa dá za­rá­bať aj tým, že znač­kám ro­bím re­klamu. Fo­tím sa v ich ob­le­čení, alebo o nej na­pí­šem, pop­rí­pade niečo po­viem, spo­me­niem. To treba ro­biť s roz­umom, pre­tože okaté re­klamy ľu­dia ne­majú radi (zato ale dobre vy­ná­šajú). Rad­šej mám, keď mi značky spon­zo­rujú také out­fity, s kto­rými sa viem zo­sob­niť. Akýsi pro­duct pla­ce­ment.

greyhair-23 copy

Čo sa týka vzhliad­nutí, uni­que vi­si­tors má môj blog asi 7,000 me­sačne, čo síce nie je ne­sku­točne veľa, no ho­vo­rím, toto číslo sa do­pĺňa s inými so­ciál­nymi sie­ťami. Na Ins­ta­grame mám vyše 25,000 fol­lo­we­rov a na You­tube, ktorý som roz­behla iba ne­dávno, skoro ti­síc. Oni tí sub­sc­ri­beri a fol­lo­weri pri­bú­dajú vo vl­nách, nie­kedy vo veľ­kom, ino­kedy to zase ide po­maly. Z blo­ger­stva sa ur­čite vy­žiť dá. Ja som sa do toho bodu ešte cel­kom ne­dos­tala, no som na naj­lep­šej ceste :)

IMG_0426

Spo­mí­naš You­tube – prečo si sa roz­hodla stať sa aj vlo­ger­kou?

No, pra­mení to hlavne z toho, že na You­tube si mô­žem byť vlast­ným pá­nom. Exis­tujú blogy, kde sa baby fakt len fo­tia. Za­pó­zujú a zvy­šok za ne urobí tím. Tam ja ale ešte nie som. Mu­sím si vždy buď zo­hnať fo­to­grafa – s kto­rým sa nie vždy zhod­neme na tom, čo má ako vy­ze­rať a ktorá fotka je naj­lep­šia – alebo k tomu pri­mäť pria­teľa, kto­rého as­poň mô­žem di­ri­go­vať. (smiech) Na You­tube si vi­deo na­to­čím sama v po­hodlí do­mova, zo­stri­hám ho cez Fi­nal Cut a mô­žem rovno uplo­ado­vať. V is­tom zmysle je to jed­no­duch­šie, aj keď sa stále ešte učím, a veľmi ma to baví. Sle­du­jem os­tat­ných You­tu­be­rov, aby som ve­dela, čo je po­pu­lárne, ob­ľú­bené, čo sa ľu­ďom páči. Nie­kedy sa ne­stí­ham ču­do­vať. :) Ja osobne zbož­ňu­jem Ca­se­yho Ne­stata a jeho denné vlogy.

DSC_2306

Ak by si mala po­ve­dať ľu­ďom, či sa do roz­bie­ha­nia blogu vô­bec púš­ťať, čo by si im po­ra­dila?

Iste, skú­siť to sa ur­čite oplatí. Mali by ale po­znať ľudí, ktorí im ve­dia po­môcť a byť tak tro­chu v tom správ­nom čase na správ­nom mieste. A mali by tiež ve­dieť, že ži­vot blo­gera je len z 10-tich per­cent stá­tie pred ob­jek­tí­vom a z 90-tich per­cent práca s fot­kami, ich upra­vo­va­nie, uplo­ado­va­nie, plá­no­va­nie toho, čo vô­bec idem ro­biť, zhá­ňa­nie fo­to­gra­fov, zna­čiek, a tak po­dobne. Podľa fo­tiek na Ins­ta­grame sa môže zdať, že aku­rát pó­zu­jem a pre­chá­dzam sa v out­fi­toch, ale je to o dosť kom­pli­ko­va­nej­šie.

nati (35 of )

Ja som sa mu­sela všetko učiť od zá­kla­dov – od za­chá­dza­nia s do­mé­nou až po prácu vo Pho­tos­hope. Go­og­lim, po­ze­rám tu­to­rialy na You­tube, pý­tam sa pria­teľa a trvá mi to asi šty­ri­krát viac ako pro­fe­si­oná­lom, ktorí to už ro­bia dlho. Jed­no­du­cho, ak to chce člo­vek ro­biť po­riadne, je to full-time práca. A ur­čite by to ne­mal ro­biť len preto, aby za­ro­bil. Nie je to úp­rimné už ani voči tým fa­nú­ši­kom a fol­lo­we­rom a na­viac, je to vidno. Pre mňa sú moji fol­lo­weri ka­ma­ráti, pre kto­rých to celé vlastne ro­bím a ku kto­rým sa sna­žím byť úp­rimná. Do­káže ich po­te­šiť na­prí­klad to, keď im od­po­viem na ich ko­ment, keď si ich všim­nem. Majú po­cit, že máme ne­jaké spo­je­nie, že sme ka­ma­ráti a po­tom ma chcú aj na­ďa­lej sle­do­vať. V pod­state ma ich po­zor­nosť živí a príde mi ne­slušné ju ig­no­ro­vať.

Čo vô­bec ho­vo­ríš na ne­dávny boom blo­ge­rov, ktorý za­sia­hol aj Slo­ven­sko?

Je to po­cho­pi­teľné, keďže blo­ger­stvo je re­la­tívne nové „po­vo­la­nie“, ktoré do­ne­dávna ne­exis­to­valo a ktoré k ži­votu pri­vie­dol až in­ter­net a so­ciálne siete. Jasné, že o to ľu­dia majú zá­u­jem, je to niečo nové a zau­jí­mavé. Blo­ge­rov je sku­točne veľa. A nie­kedy ne­treba ani svie­tiť v dave. Sú takí, ktorí sa ob­lie­kajú úplne oby­čajne – rifle, ko­šeľa, te­nisky – a sú aj tak po­pu­lárni. Zrejme sa v nich ľu­dia vi­dia.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.27.20

A ty sa v bu­dúc­nosti vi­díš kde? :)

No, ho­vo­rím, ešte stále som ne­uzav­rela tému toho, čo chcem vlastne v ži­vote ro­biť. Ale bola by som rada, keby ma blo­ger­stvo do­ká­zalo slušne ži­viť. Ro­bila by som to, čo ma baví, fo­tila, pí­sala, ces­to­vala, mala ro­dinu… Chcem mať štyri deti (mená ešte ne­mám), tri mačky (tie už máme) a dvoch psov, takže zvlád­nuť toto všetko po­hodl­ným spô­so­bom a môcť si do­vo­liť také bežné veci, to by bolo fajn. Ne­pot­re­bu­jem roz­ha­dzo­vať, len mať dosť na to, aby som mohla ro­biť to, čo ma baví. Zá­ro­veň by som ale nech­cela byť jed­nou z tých ul­tra sláv­nych blo­ge­riek, ktoré ne­majú žiadne sú­kro­mie a všade ich nie­kto pre­na­sle­duje. Zlatá stredná cesta by bola ide­álna. Ale dom­ček pri mori je ab­so­lútny ideál.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.12.02

Vieš si pred­sta­viť, že by si sa vrá­tila na Slo­ven­sko? Čo by tomu mu­selo pred­chá­dzať?

Je­dine ne­jaká dobrá a zau­jí­mavá pra­covná po­nuka, pre­tože byť fas­hion fre­e­lance blo­ger na Slo­ven­sku nie je zrovna jed­no­du­ché. Zrejme by som skon­čila na úrade práce. :) U nás je dosť málo po­zí­cií v móde a aj tie si ľu­dia skôr pre­dá­vajú me­dzi se­bou. Keď už, asi skôr Praha. Tá je mód­nemu prie­myslu viac na­klo­nená a zá­ro­veň viac me­dzi­ná­rodná. Lon­dýn je však na môj druh práce ide­álny – na ne­twor­king, spoz­ná­va­nie ľudí z bran­dže, po­zvánky na zau­jí­mavé eventy, pre­hliadky… No na dru­hej strane je strašne drahý, najmä čo sa týka bý­va­nia, a tiež veľmi veľký. Pre­sú­va­nie a stre­tá­va­nie sa s ľuďmi je tu cel­kom ná­ročné, v tom mi Slo­ven­sko cel­kom chýba.

IMG_2421

na Slo­ven­sku mi zase chý­bajú pekné parky, kto­rých je tu v Lon­dýne veľmi veľa. Na to, koľko máme u nás doma ze­lene a pek­nej prí­rody máme ža­lostne málo par­kov. Tu si uží­vam, keď si mô­žem do ne­ja­kého ísť sad­núť s ka­ma­rátmi a pi­vom, alebo len tak sama. Pri práci, ktorú ro­bím, som stále me­dzi ľuďmi – či už osobne alebo vir­tu­álne. Preto mi­lu­jem ti­cho – na­prí­klad v ne­ja­kom tom pek­nom parku, kde len čvi­ri­kajú vtá­čiky a ja mám po­koj. To zbož­ňu­jem.

portugal 14

Pridať komentár (0)