NATO by neprežilo, varujú experti. Po Venezuele prichádza Grónsko, Trump tlačí na anexiu

Zásah Washingtonu vo Venezuele znovu otvoril v Európe otázku, kam až je administratíva Donalda Trumpa ochotná ísť pri presadzovaní bezpečnostných a surovinových záujmov.

Portál Euronews píše, že práve vojenská operácia v Caracase „oživila obavy“ z Trumpových plánov na autonómne dánske územie Grónsko, ktoré má nevyužité ložiská vzácnych zemín a rastúci význam v Arktíde. Denník Politico zároveň upozorňuje, že reakcia Bruselu pôsobí opatrne a Únia len ťažko hľadá spôsob, ako amerického prezidenta odradiť.

Venezuela ako spúšťač nervozity

Euronews pripomína, že po dramatickom zásahu vo Venezuele Trump opäť posilnil rétoriku o tom, že Spojené štáty majú na Grónsko zásadný strategický záujem. V európskych vyjadreniach sa preto čoraz častejšie spája venezuelská operácia s otázkou, či by sa logika „sily“ mohla preniesť aj na územie spojenca v NATO.

Dánska premiérka Mette Frederiksen v tejto súvislosti varovala pred priamym rozbitím transatlantickej bezpečnostnej architektúry. V rozhovore pre TV2 vyhlásila: „Ak by sa Spojené štáty rozhodli vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, všetko by sa zastavilo, vrátane NATO, a tým aj povojnovej bezpečnosti.“

zdroj: TASR/Molly Riley/The White House via AP

Trumpov argument

Trump svoje požiadavky rámuje bezpečnostne a opiera ich o geostrategickú polohu Arktídy. Euronews cituje jeho slová: „Potrebujeme Grónsko z hľadiska národnej bezpečnosti a Dánsko to nebude schopné zvládnuť.“ V texte sa zároveň pripomína, že Grónsko leží na najkratšej raketovej trase medzi Ruskom a Spojenými štátmi a Washington tam už má vojenskú základňu.

Do diskusie vstupuje aj širší kontext topenia polárneho ľadu a otvárania nových námorných trás. Euronews upozorňuje, že práve tieto zmeny zvyšujú hodnotu území v Arktíde a tým aj intenzitu veľmocenskej súťaže.

Grónsko a Dánsko pritvrdzujú tón

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen reagoval verejne a odmietol tlak z Washingtonu. Na sociálnych sieťach odkázal: „Už stačilo. Žiadny ďalší tlak. Žiadne ďalšie narážky. Žiadne ďalšie fantázie o anexii.“ Zároveň zdôraznil, že dialóg je možný, ale len za jasných pravidiel: „Sme otvorení dialógu. Musí to však prebiehať správnymi kanálmi a s rešpektom k medzinárodnému právu.“

Euronews opisuje aj atmosféru v Kodani, kde časť verejnosti reagovala zmätene. Zaznelo napríklad, že je „bláznivé“, keď americký prezident takto hovorí, a tiež argument, že prítomnosť amerických síl na území je už dnes možná bez anexie.

„Vraciame sa k právu džungle“. Odborníčka Tabosa o Venezuele po zásahu USA a o tom, čo môže prísť ďalej (ROZHOVOR)

Brusel rozlišuje, no konkrétne nástroje nespresňuje

Politico upozorňuje, že Európska komisia sa pokúsila oddeliť venezuelskú operáciu od grónskej otázky, no zároveň nedokázala pomenovať konkrétny odstrašujúci postup. Hlavná hovorkyňa Komisie Paola Pinho vyhlásila: „Treba si pripomenúť, že Grónsko je spojencom USA a zároveň je kryté NATO. To je veľký rozdiel. Preto plne stojíme pri Grónsku a nevidíme priestor na porovnanie s tým, čo sa stalo vo Venezuele.“

Politico zároveň pripomína, že Grónsko nie je súčasťou EÚ, keďže z európskych štruktúr odišlo v roku 1985, no Grónčania sú občanmi EÚ vďaka Dánsku. Aj to komplikuje rámec reakcie Bruselu, ktorý deklaruje princípy suverenity, ale vyhýba sa pomenovaniu konkrétnych krokov.

„Čínska hrozba“, symboly a európska solidarita

Euronews píše, že Trump v posledných mesiacoch opakovane tvrdil, že pri pobreží Grónska sú ruské a čínske lode. Čínske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo výzvou, aby Washington „prestal používať takzvanú čínsku hrozbu ako výhovorku na osobný prospech“. Grónska poslankyňa v dánskom parlamente Aaja Chemnitz zároveň Trumpa obvinila zo šírenia nepravdivých tvrdení o ruských a čínskych vojnových lodiach.

Kontroverziu posilnili aj gestá v online priestore. Euronews spomína príspevok Katie Millerovej s obrázkom Grónska vo farbách americkej vlajky a nápisom „SOON“, ktorý Nielsen označil za neúctivý. Viaceré štáty aj EÚ podľa Euronews verejne podporili Dánsko a zdôraznili, že hranice nemožno meniť silou.

Millerova doktrína sily

Denník New York Times priniesol tvrdšiu líniu priamo z okruhu Bieleho domu. Stephen Miller podľa denníka vyhlásil, že Grónsko „právom patrí“ Spojeným štátom a naznačil, že Washington by ho mohol získať, ak by chcel. „Nikto nebude vojensky bojovať proti Spojeným štátom o budúcnosť Grónska,“ povedal v rozhovore.

Zároveň svet opísal ako priestor, kde rozhoduje sila: „Žijeme vo svete, ktorý sa riadi silou, mocou a vplyvom.“

V európskej debate sa pritom čoraz viac vracia otázka, čo by znamenal najtvrdší scenár, teda vojenský zásah USA proti územiu spojenca. Politico cituje bezpečnostného analytika Eda Arnolda z britského think-tanku RUSI, ktorý v takom prípade nehovorí o kríze, ale o zlome. „Takýto scenár by takmer určite znamenal koniec NATO, ako ho poznáme,“ povedal Arnold.

New York Times zároveň uvádza, že Miller nadviazal na Trumpove tvrdenia o tom, že USA budú „riadiť“ Venezuelu, a otvorene hovoril o ekonomickej kontrole cez embargo na ropu. Tieto vyjadrenia vyvolali aj vnútroamerickú kritiku, keď senátor Bernie Sanders označil Millerove slová za definíciu imperializmu.

V európskej perspektíve tak venezuelská operácia, arktická rétorika a tvrdé vyjadrenia z okolia prezidenta vytvárajú jeden problémový oblúk. Otázka už neznie len, či sa tlak na Grónsko skončí pri slovách, ale aj to, či sú NATO a EÚ pripravené udržať jednotu, ak by sa spor o územie spojenca stal skúškou samotných základov transatlantického poriadku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie