NATO nie je hrozba, tvrdí Putin. So Zelenským sa stretne iba počas „záverečnej fázy“ rokovaní
- Putin je ochotný stretnúť sa so Zelenským, no až v záverečnej fáze rokovaní
- Zbrojenie NATO nie je hrozba pre Rusko, tvrdí
- Putin je ochotný stretnúť sa so Zelenským, no až v záverečnej fáze rokovaní
- Zbrojenie NATO nie je hrozba pre Rusko, tvrdí
Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený stretnúť sa so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, avšak iba počas „záverečnej fázy“ rokovaní o ukončení viac ako tri roky trvajúceho konfliktu. Povedal to vo štvrtok novinárom z popredných svetových agentúr vrátane DPA a AFP na stretnutí, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF) zorganizovala ruská štátna agentúra TASS.
„Povedal som, že som pripravený stretnúť sa s každým, vrátane Zelenského. To nie je problém – ak ukrajinský štát dôveruje niekomu konkrétnemu, že bude viesť rokovania, môže to byť, preboha, aj Zelenskyj,“ vyhlásil Putin.
„Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu,“ pokračoval Putin. Dodal však, že sa tak stane až v „nejakej záverečnej fáze, aby sme tam nesedeli a donekonečna niečo nerozdeľovali, ale aby sme to ukončili.“
Putin spochybňuje legitimitu Zelenského
Otázkou pre Rusko však podľa neho je to, kto nakoniec podpíše mierovú dohodu. „Podpísať to musia legitímne autority. Inak príde niekto ďalší … a všetko to vyhodí do koša. Ale to nie je možné, riešime vážne problémy,“ konštatoval šéf Kremľa.
Putin opakovanie spochybňuje Zelenského legitimitu, keďže jeho päťročné funkčné obdobie sa skončilo minulý rok. Ukrajinská vláda však zdôrazňuje, že pre stanné právo sa nemôžu konať voľby a Zelenskyj má naďalej všetky právomoci.
„Musíme nájsť riešenie, ktoré by nielen ukončilo súčasný konflikt, ale vytvorilo aj podmienky, aby sa zabránilo opakovaniu podobných situácií v dlhodobom horizonte,“ povedal Putin.
Podporil tiež pokračovanie priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Rozhovory, ktoré sa tento rok konali dvakrát v Istanbule vďaka sprostredkovaniu tureckej vlády, majú pokračovať po 22. júni. Nedávne stretnutia priniesli podľa Putin výsledky v humanitárnej oblasti vrátane výmeny väzňov a padlých vojakov.
Putin tiež povedal, že ruské sily majú na Ukrajine „strategickú výhodu“ a neustále postupujú pozdĺž celej línie kontaktu. Deje sa tak každý deň „a postup bude pokračovať“. Straty ukrajinských ozbrojených síl na bojisku podľa neho prevyšujú úroveň mobilizácie. Konštatoval tiež, že ak sa Rusku nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami.
Putin vyhlásil, že ak Nemecko poskytne Ukrajine svoje rakety dlhého doletu Taurus, „úplne“ to zničí bilaterálne vzťahy a nebude to mať žiadny vplyv na priebeh ruskej ofenzívy: „Každý vie, že ak sa to stane, neovplyvní to priebeh bojov. To neprichádza do úvahy. Ale úplne to zničí naše vzťahy“. Putin dodal, že tieto rakety nemožno použiť bez pomoci nemeckých vojakov, čo by znamenalo, že „nemecká armáda zasiahne ruské územie nemeckými raketami“.
Putin označil zbrojenie NATO za výzvu, nie hrozbu
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že snahy Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) zvýšiť výdavky na obranu nepredstavujú pre Rusko „hrozbu“. Uviedol to len niekoľko dní pred samitom aliancie v Haagu, kde sa bude rozhodovať o zvýšení vojenských kapacít v Európe.
„Nepovažujeme žiadne zbrojenie zo strany NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu, pretože sme sebestační, pokiaľ ide o zabezpečenie vlastnej bezpečnosti,“ povedal Putin na tlačovej konferencii v Petrohrade. Dodal, že Rusko „neustále modernizuje svoje ozbrojené sily a obranné kapacity“ a podľa neho „nedáva zmysel“, aby NATO míňalo viac peňazí na zbrane. Pripustil, že vyššie výdavky aliancie môžu predstavovať „špecifické“ výzvy, no odmietol ich ako zásadný problém: „Všetkým hrozbám, ktoré vzniknú, budeme čeliť. O tom niet pochýb.“
Putin zároveň vyhlásil, že ruské jednotky budú pokračovať v postupe na Ukrajine: „Naši vojaci postupujú po celej kontaktnej línii. Každý deň, viac či menej, ale každý deň idú vpred. A postup bude pokračovať.“ Ruský prezident tiež spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a odmietol, že by ruské sily cielene útočili na civilné objekty, hoci podľa Kyjeva pri stredajšom útoku na hlavné mesto zahynulo najmenej 28 ľudí.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie