Nebezpečná baktéria v žalúdku: Má ju polovica ľudí, no väčšina o tom netuší, zvyšuje však riziko rakoviny

Infekcia, ktorú väčšina ľudí vôbec neregistruje, dokáže v ľudskom tele prežívať potichu celé roky, neraz aj desaťročia. Nevyvoláva dramatické príznaky, neupozorňuje na seba náhlymi bolesťami a mnohí ju preto považujú len za bežné tráviace nepríjemnosti.

Práve v tom však spočíva jej nebezpečenstvo. Nenápadne sa usadí v žalúdku, pomaly mení jeho prostredie a postupne vytvára podmienky pre vážne ochorenia. Táto tichá prítomnosť z nej robí jeden z najrozšírenejších a najpodceňovanejších zdravotných problémov súčasnosti, ktorý ovplyvňuje miliardy ľudí, často bez toho, aby o tom vôbec vedeli, upozorňuje denník Pravda.

Globálne rozšírený mikrób, o ktorom väčšina netuší

Infekcia, o ktorej hovoríme, je Helicobacter pylori – alebo H. pylori. Tento mikrób patrí medzi najrozšírenejšie infekcie na svete. Odhaduje sa, že 40 až 45 percent dospelej populácie je touto baktériou infikovaných, pričom mnohí o tom vôbec netušia.

Ide o mikrób, ktorý sa dokáže ukrývať v žalúdku celé roky bez výrazných príznakov. Práve táto nenápadnosť z neho robí „tichého zabijaka“, zodpovedného za vznik vredov aj rakoviny žalúdka.

H. pylori je špirálovitá gramnegatívna baktéria s niekoľkými bičíkmi, ktoré jej umožňujú pohybovať sa v kyslom prostredí žalúdka. To, že vôbec prežíva v tak drsnom prostredí, bolo dlho považované za nemožné. Až Nobelova cena pre Warrena a Marshalla v roku 2005 potvrdila, že táto baktéria nielen prežíva, ale významne sa podieľa na vzniku gastritídy a peptických vredov.

Baktéria si okolo seba vytvára „ochranný oblak“ z amoniaku, ktorý neutralizuje žalúdočnú kyselinu. U mnohých ľudí prebieha prítomnosť H. pylori bez komplikácií, no u iných vyvoláva chronický zápal sliznice. Nové analýzy ukazujú, že približne tri štvrtiny prípadov rakoviny žalúdka na svete súvisia práve s touto infekciou.

Od nenápadných príznakov až po vážne ochorenia

Infekcia H. pylori sa často prejavuje veľmi nenápadne. Príznaky bývajú ľahko zameniteľné s bežnými tráviacimi ťažkosťami, ako je pálenie záhy, tupá bolesť či tlak v nadbrušku, nadúvanie, skorý pocit plnosti, nevoľnosť alebo nevysvetliteľný úbytok hmotnosti. Viacerí pacienti zostávajú bez akýchkoľvek symptómov aj dlhé roky.

V niektorých prípadoch je prvým signálom až komplikácia, ako napríklad krvácanie z vredu či anémia. Lekári upozorňujú, že práve táto asymptomatickosť je problém. Baktéria môže dlho narúšať rovnováhu v žalúdku, postupne meniť sliznicu a zvyšovať riziko rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia radí H. pylori medzi karcinogény 1. triedy.

Rozmanité symptómy sa rozdeľujú na skoré a neskoré. Medzi skoré patrí nauzea, vracanie, meteorizmus, ranná chuť do jedla či hnačky. Medzi neskoré naopak zaradzujeme grganie, zápach zo žalúdka, kyslé šťavy vystupujúce nahor, pretrvávajúce pálenie záhy či horká pachuť v ústach. Tieto prejavy však nehovoria nič o závažnosti infekcie, ktorá môže byť pritom dlhodobo progresívna.

Vakcíny proti Covid-19 prekvapili vedcov. Môžu chrániť pred smrteľným jedom

Ako sa H. pylori prenáša a čo spôsobuje

Prenos infekcie prebieha dvoma hlavnými cestami: „ústa–ústa“ a „stolica–ústa“. V prvom prípade ide najmä o kontakt so slinami – napríklad bozkávaním či používaním neumytého riadu.

Baktéria sa môže dostať do úst aj cez kyslé šťavy pri grganí, no tu prežíva len krátko. Druhý spôsob prenosu sa spája s nedostatočnou hygienou po použití toalety a označuje sa aj ako „choroba špinavých rúk“. Obzvlášť náchylné sú deti a osoby so slabšou imunitou.

H. pylori spôsobuje v sto percentách prípadov zápal žalúdočnej sliznice. Z neho sa u 30 až 40 percent pacientov vyvinú dyspeptické ťažkosti a u 10 až 15 percent vredy. Súvis medzi infekciou a žalúdočným vredom dosahuje 50 až 75 percent, pri dvanástnikových vredoch až 95 percent.

Komplikácie zahŕňajú adenokarcinóm žalúdka, MALT lymfóm, niektoré formy rakoviny pažeráka či autoimunitné ochorenia ako idiopatická trombocytopenická purpura. Mechanizmus poškodenia sliznice je komplexný: toxíny VacA a CagA narúšajú bunkovú štruktúru, menia signálne dráhy a spôsobujú zápal, ktorý postupne ničí tkanivo.

Celková prevalencia infekcie na Slovensku je približne 35 percent. Výskyt rastie s vekom a klesajúcim socioekonomickým statusom. V niektorých regiónoch sveta sa úroveň infekcie pohybuje až okolo 90 percent, píše portál Unilabs.

Diagnostika, liečba a výzva modernej medicíny

Dobrou správou je, že infekcia sa dá pomerne jednoducho diagnostikovať. Najspoľahlivejšie metódy sú dychový test s močovinou a vyšetrenie stolice na antigén H. pylori, ktoré sú neinvazívne a dosahujú vysokú presnosť.

Krvné testy ustupujú do úzadia, keďže často nedokážu odlíšiť aktívnu infekciu od prekonanej. V prípadoch podozrenia na vred či nádor je nevyhnutná gastroskopia.

Liečba pozostáva z kombinácie antibiotík a liekov na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny. Najväčšou výzvou je však narastajúca antibiotická rezistencia.

Mnohé kmene H. pylori si vytvárajú odolnosť najmä voči klaritromycínu, metronidazolu a levofloxacínu, čo komplikuje liečbu. BMJ Journals upozorňuje, že štandardné režimy prestávajú byť univerzálne účinné. Preto sa čoraz častejšie volí liečba podľa miestnych rezistenčných dát.

Možnosti liečby

Indikácie liečby sa delia do troch kategórií: prípady, kde je liečba nevyhnutná, situácie, kde je odporúčaná individuálne, a prípady, kde nie je dostatok dôkazov o jasnej súvislosti infekcie s ochorením.

Aj keď je infekcia často asymptomatická, odborníci zdôrazňujú význam testovania u ľudí s dlhodobými tráviacimi ťažkosťami, fajčiarov, pacientov po vredovej chorobe či u tých, ktorí majú v rodine výskyt žalúdočnej rakoviny. Včasná eradikácia výrazne znižuje riziko komplikácií vrátane malignít.

H. pylori je pripomienkou, že aj mikroskopický organizmus môže mať masívny vplyv na ľudské zdravie. Nie je dôvod na paniku, no určite je dôvod neignorovať pretrvávajúce ťažkosti. Testovanie a liečba sú dostupné, účinné a môžu predísť závažným následkom, ktoré sa rozvíjajú potichu celé roky.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti