Nechcený „čierny Peter“ na mape sveta: Existuje miesto, ktorého sa zriekol každý štát, hoci má ukrývať ložiská zlata
- Územie nikoho si nikto nenárokuje
- Je však lákadlom pre dobrodruhov a hľadačov zlata
- Územie nikoho si nikto nenárokuje
- Je však lákadlom pre dobrodruhov a hľadačov zlata
V dobe, keď sa štáty sporia o každý meter štvorcový územia, pôsobí takmer neuveriteľne, že na planéte stále existuje miesto, ktoré oficiálne nepatrí nikomu. Presne takým územím je Bir Tawil, vyprahnutý kus púšte medzi Egyptom a Sudánom, ktorý sa stal geografickou raritou aj internetovou legendou.
Na prvý pohľad ide o bezcennú, nehostinnú pustatinu plnú skál, piesku a extrémnych teplôt. No práve to, že si ju nechce nárokovať ani Egypt, ani Sudán, robí z Bir Tawilu jedno z najzaujímavejších miest súčasného sveta.
Bizarná chyba v mapách vytvorila zem nikoho
Za celým príbehom stojí koloniálna história a dve rôzne verzie hraníc, ktoré v minulosti nakreslili Briti. Informuje o tom portál Young Pioneers Tour. V roku 1899 stanovili priamu hranicu po 22. rovnobežke. O pár rokov neskôr však vznikla nová administratívna verzia, ktorá sa prispôsobila pohybu miestnych nomádskych kmeňov. A práve tu vznikol problém.
Kým Egypt dodnes uznáva pôvodnú priamku, Sudán sa drží neskoršej administratívnej línie. Výsledkom je tak diplomatický paradox, pri ktorom ak by si jedna krajina nárokovala Bir Tawil, automaticky by tým priznala druhému štátu, podľa Grey Dynamics, oveľa hodnotnejší Halaibský trojuholník. Ide o územie, ktoré leží pri Červenom mori a jeho poloha je nielen strategická, ale aj ekonomická.
Nehostinná púšť, ktorá napriek tomu žije
Aj keď mapy vykresľujú Bir Tawil ako prázdne miesto, realita je trošku iná. Územie síce nemá oficiálne úrady, cesty ani infraštruktúru, no už celé generácie sa v ňom pohybujú nomádske kmene Ababdov, pre ktoré moderné hranice nikdy nehrali podstatnú úlohu.
V posledných rokoch sa navyše ukázalo, že pod povrchom sa môžu nachádzať ložiská zlata. Práve to do oblasti pritiahlo lovcov pokladov, baníkov a provizórne osady, ktoré fungujú takmer ako improvizované púštne mestečká.
Vznikli tu jednoduché prístrešky z plechu, malé obchody, miesta na výmenu peňazí či zázemie pre robotníkov. Celý tento mikrosvet funguje bez vlády, polície a často len podľa nepísaných pravidiel miestnych komunít.
Miesto, kde si ľudia chceli založiť vlastný štát
Najväčšiu popularitu získal Bir Tawil v roku 2014, keď doň dorazil Američan Jeremiah Heaton. Do piesku zapichol vlastnoručne vyrobenú vlajku a vyhlásil vznik „Kráľovstva Severného Sudánu“. Dôvod bol takmer ako z románu. Chcel totiž splniť želanie svojej dcéry, ktorá túžila byť princeznou.
Jeho gesto obletelo svetové médiá, ale v medzinárodnom práve bolo úplne bezvýznamné. Organizácia Spojených národov ani žiadny štát tento „nárok“ nikdy neuznali.
Odvtedy sa podľa informácií z The Guardian stal Bir Tawil magnetom aj pre ďalších dobrodruhov, internetových trollov alebo priaznivcov mikronárodov, ktorí si na mape chcú vytvoriť vlastný štát.
Fascinujúce memento modernej geografie
Príbeh Bir Tawilu nám krásne ukazuje, ako veľmi dnešný svet stále ovplyvňujú rozhodnutia z koloniálnej éry. Jedna zdanlivo nevinná zmena hranice pred viac ako sto rokmi vytvorila miesto, ktoré dnes v právnej otázke nikomu nepatrí.
V dobe satelitov, GPS a digitálnych máp pôsobí až absurdne, že stále existuje územie bez jasného vlastníka. O to fascinujúcejšie je, že nejde o zabudnutý ostrov v oceáne, ale o reálny kus zeme medzi dvoma štátmi.
Bir Tawil tak zostáva jedným z posledných dôkazov, že aj v 21. storočí môže na mape existovať miesto, ktoré je oficiálne nikoho, no zároveň láka každého, kto túži po dobrodružstve, zlate alebo vlastnom kúsku histórie.
Čítaj viac z kategórie: Cestovanie
Zdroje: Grey dynamics, The Guardian, Young Pioneer Tours