Nedostatok bežného vitamínu zvyšuje riziko demencie. Vedci varujú pred skrytou hrozbou pre mozog

Nový výskum amerických vedcov prináša nepríjemné, no dôležité upozornenie. Tím zo zdravotníckeho centra Mount Sinai ukázal, že nízka hladina folátu – prirodzenej formy vitamínu B9 – môže u starších ľudí znamenať citeľne vyššie riziko demencie aj úmrtia z akejkoľvek príčiny. Ide o zistenie, ktoré opäť otvára tému, ako presne vitamíny ovplyvňujú starnúci mozog a celkové zdravie.

Informuje o tom web Knowridge a štúdia uverejnená na portáli BMJ Journals. 

Folát ako základná stavebná látka buniek

Folát patrí medzi vitamíny, na ktoré sa ľahko zabúda, hoci v tele plní kľúčové funkcie. Je nevyhnutný pri tvorbe DNA a RNA, podporuje metabolizmus bielkovín a pomáha odbúravať homocysteín. Práve táto aminokyselina môže vo vysokých hladinách poškodzovať tkanivá, preto jej regulácia patrí medzi významné ochranné mechanizmy nášho organizmu.

Folát hrá aj zásadnú úlohu pri tvorbe zdravých červených krviniek. V období rýchleho rastu – najmä v tehotenstve alebo počas vývoja plodu – sa z jeho dostatku stáva kritická podmienka normálneho vývoja. V bežnom stravovaní sa vyskytuje v zelenine, strukovinách či celozrnných produktoch. Doplnkami obohatené potraviny používajú jeho syntetickú formu, kyselinu listovú, ktorá sa vstrebáva ešte účinnejšie než prirodzený folát.

Práve preto v mnohých krajinách existuje odporúčanie alebo priamo povinnosť pridávať kyselinu listovú do niektorých potravín – jednoduchý krok, ktorý môže významne zlepšiť príjem vitamínu B9 v populácii. Napriek tomu však výskumníci upozorňujú, že u starších ľudí pretrvávajú medzery a nízka hladina folátu nie je nijako zriedkavá.

Prepojenie s demenciou ostávalo nejasné

Už dlhšie sa vedelo, že folát súvisí s fungovaním nervovej sústavy. Otázka, či jeho nedostatok dokáže zvýšiť pravdepodobnosť demencie v neskoršom veku, však ostávala nezodpovedaná. Odhady sa líšili, mechanizmy boli nejasné a doterajšie štúdie prinášali protichodné výsledky.

Vedci z Mount Sinai sa preto rozhodli pozrieť na problém systematicky. Využili rozsiahle dáta viac než 27-tisíc ľudí vo veku 60 až 75 rokov, ktorí nemali diagnostikovanú demenciu minimálne desať rokov. U všetkých bola známa aj hladina folátu v krvi, čo umožnilo sledovať možné súvislosti s dlhodobým zdravotným vývojom.

Účastníci výskumu boli následne sledovaní, či sa u nich v priebehu rokov rozvinie demencia, alebo či zomrú z inej príčiny. Vďaka veľkému súboru údajov dokázali výskumníci zachytiť aj jemnejšie rozdiely a overiť, ako sa riziko mení pri rôznych hladinách folátu.

Výsledky, ktoré vedci označili za výrazné

Zistenia boli jednoznačné: starší ľudia s nedostatkom folátu mali podstatne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich neskôr rozvinie demencia. Riziko bolo o 68 percent vyššie než u tých, ktorí mali folátu dostatok. Ešte výraznejší bol rozdiel v celkovej úmrtnosti – ľudia s nízkou hladinou vitamínu B9 zomierali takmer trikrát častejšie.

Aj keď výskum nezodpovedal otázku, prečo presne sa tento vzťah objavuje, naznačil, že folát môže byť dôležitým ukazovateľom celkového stavu organizmu. Vedci preto hovoria o možnosti využívať hladiny folátu ako biomarker – teda ako signál, ktorý upozorní na zvýšené riziko kognitívneho úpadku či skrátenej dĺžky života.

Zároveň však upozorňujú, že nejde o definitívny záver. Na to, aby sa presne popísal mechanizmus, ktorý spája nedostatok folátu s demenciou, budú potrebné ďalšie štúdie. Folát môže zohrávať priamu úlohu v mozgu, ale rovnako môže odrážať celkové stravovacie návyky, chronické ochorenia či biologické procesy, ktoré sa aktivujú so starnutím.

Čo z toho vyplýva pre starších dospelých

Napriek otvoreným otázkam sa výskumníci zhodujú v jednom: hladiny folátu by sa mali u starších ľudí kontrolovať a v prípade potreby dopĺňať. Ide o jednoduché opatrenie, ktoré môže podľa zistení zlepšiť dlhodobé vyhliadky v oblasti mentálneho zdravia aj celkovej mortality.

Odporúčaná denná dávka folátu sa uvádza ako tzv. ekvivalenty potravinového folátu. Dospelí od 19 rokov by mali prijímať 400 mikrogramov denne. Tehotné ženy potrebujú 600 mikrogramov, dojčiace 500 mikrogramov. Ľudia, ktorí pravidelne pijú alkohol, by mali siahnuť po vyššom príjme – minimálne 600 mikrogramov denne. Alkohol totiž zhoršuje vstrebávanie folátu, čo môže jeho hladinu v tele rýchlo znížiť.

Folát sa dá doplniť prirodzene – cez listovú zeleninu, strukoviny či celozrnné produkty. Kyselina listová v doplnkoch výživy však ponúka ešte vyššiu vstrebateľnosť, čo môže byť pre starších dospelých praktické, najmä ak sa objavia tráviace ťažkosti alebo obmedzená chuť do jedla.

Monitoring ako preventívny nástroj

Vedecký tím vidí v monitorovaní folátu jednoduchý spôsob, ako odhaliť ľudí, ktorí môžu byť v riziku skôr, než sa objavia prvé symptómy kognitívneho úpadku. Takýto prístup môže zlepšiť rozhodovanie v klinickej praxi a umožniť rýchle zásahy, ktoré by riziko demencie znížili.

Dôležité pritom je, že výskum nehovorí len o demencii ako izolovanom probléme. Súvislosť s celkovou úmrtnosťou naznačuje, že nedostatok vitamínu B9 môže byť signálom širších zdravotných komplikácií. Pravidelné laboratórne kontroly tak môžu slúžiť ako včasné varovanie, ktoré lekárom aj pacientom umožní konať skôr.

Otvorená kapitola v prevencii demencie

Demencia ostáva jednou z najväčších výziev starnúcej populácie. Neexistuje jediná príčina ani jediné riešenie – ide o komplexný stav, v ktorom sa stretávajú genetika, životný štýl, chronické ochorenia a biochemické procesy v mozgu. Práve preto je každý spoľahlivý ukazovateľ rizika cenný.

Nová štúdia naznačuje, že folát môže byť jedným z nich. Nie ako zázračná látka, ale ako citlivý indikátor toho, čo sa v organizme deje. Otázky zostávajú, no smer je jasný: kontrolovať, dopĺňať, predchádzať.

Najmä preto, že ide o vitamín, ktorého hladinu možno ovplyvniť jednoducho a účinne.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti