„Nemá zmysel sedieť v cele.“ Ukrajina nasadzuje trestanecké prápory do vojny s Ruskom, podmienky sú však prísne

  • Ukrajina nasadzuje väzňov do armády od roku 2024
  • Väzni slúžia v špeciálnych jednotkách Škval
Ilustračná fotka – ukrajinskí vojaci
  • Ukrajina nasadzuje väzňov do armády od roku 2024
  • Väzni slúžia v špeciálnych jednotkách Škval

Do bojov na Ukrajine neposiela väzňov iba Rusko. Aj na strane Kyjeva pôsobia bývalí odsúdení, ktorí boli prepustení z väzenia a zaradení do špeciálnych jednotiek vytvorených v reakcii na dlhodobý nedostatok vojakov na fronte.

Podľa výpovedí, ktoré prinieslo ukrajinské Radio Svoboda, títo vojaci vnímajú službu v armáde ako príležitosť začať odznova, ale aj ako prejav vlastenectva.

„Dlho som sa snažila dostať do armády. Skúšala som to na rôznych miestach, no ani po tom, čo začali prijímať väzňov, ženy stále nebrali,“ hovorí mladá Ukrajinka v uniforme vystupujúca pod prezývkou Kupo.

Podľa jej slov ju odmietlo 46 jednotiek. Zlom prišiel, keď do jej väznice dorazili náborári práporu zvaného Škval, spadajúceho pod 58. brigádu ukrajinských ozbrojených síl.

Prepustenie pod podmienkou

„Kupo“ bola odsúdená vo veku 23 rokov za okolností, o ktorých odmieta hovoriť. Po piatich rokoch väzenia si sľúbila, že nepremárni ani jeden deň, hovorí.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

„Nemá zmysel sedieť vo väzení. Musíte byť užitoční. Myslím si, že môžem svojou malou mierou prispieť k veľkému víťazstvu. Všetko bude v poriadku, aj v najhoršom prípade,“ hovorí „Kupo“.

Podľa podmienok Kupinho prepustenia z väzenia bude prepustená pod podmienkou, že bude slúžiť v armáde „do konca vojny“ s Ruskom. 

Služba v armáde ako možnosť nového začiatku

Jednotky nazývané Škval, čo možno preložiť ako víchrica či smršť, predstavujú väzenské prápory začlenené do väčších brigád ukrajinskej armády. Vznikli v roku 2024 po tom, čo parlament umožnil nasadenie odsúdených do bojových operácií.

Jedným z netypických príkladov je väzenská jednotka pri 58. brigáde, ktorá sa vymyká bežnej štruktúre armády. Tvoria ju najmä ženy a starší muži, teda skupiny, ktoré iné brigády často odmietajú prijať.

Ani v tomto prípade však nejde o otvorený nábor bez obmedzení. Legislatíva vylučuje osoby odsúdené za závažné trestné činy, napríklad znásilnenie či opakované vraždy, rovnako ako aj ľudí so závislosťou od dr*g.

Pre mnohých odsúdených predstavuje služba v armáde možnosť nového začiatku. Za účasť v bojoch získavajú slobodu aj menší finančný príjem, no zároveň sa zaväzujú zostať v službe až do konca vojny s Ruskom. Reálne šance na prežitie sú však obmedzené, keďže jednotky Škval bývajú nasadzované na najrizikovejšie úseky frontu a do najnebezpečnejších operácií.

V jednotke 58. brigády slúži aj muž s prezývkou Francúz. Tvrdí, že ho k boju ženie túžba po odplate. „My sme k nim nešli, to oni prišli k nám,“ hovorí takmer šesťdesiatročný rodák z Ruskom okupovaného Luhansku.

Podobne hovorí aj ďalší z vojakov, vystupujúci ako Syava. Bývalý väzeň uvádza, že ho k odchodu na front viedla snaha získať späť dôstojnosť a zmysel života. „Nerobím si ale žiadne ilúzie. Žiadna ľahká prechádzka lesom to nebude,“ dodáva. 

Ruské väzenské jednotky

Rusko nasadzuje vo veľkom rozsahu väzňov do bojov na Ukrajine od roku 2022, keď zaútočilo na Ukrajinu. Ukrajina ich nasadzuje od roku 2024, a to regulovanejšie.
 
Moskva má špeciálne jednotky, napríklad Storm‑Z units či novšie oddiely označované ako „Storm Gladiator“, ktoré sú z veľkej časti tvorené odsúdenými. Títo muži sú často verbovaní priamo vo väzniciach výmenou za sľub slobody po odslúžení niekoľkých mesiacov.

Bývajú nasadzovaní ako útočné jednotky v najťažších bojoch, napríklad pri pokusoch prelomiť obranné línie. Výcvik je krátky a straty veľmi intenzívne. Podľa výpovedí ešte z roku 2024 pre Radio Free Europe/Radio Liberty sú títo vojaci vnímaní skôr ako spotrebná sila než plnohodnotné jednotky, pričom disciplína je často vynucovaná tvrdými trestami.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Radio svoboda, Radio Free Europe/Radio Liberty

Najnovšie videá

Trendové videá