Nemecko môže ovplyvniť „bezpečnostnú architektúru“ Európy. Merz chce diskutovať o zdieľaní jadrových zbraní

Friedrich Merz, očakávaný budúci kancelár Nemecka, vyvolal vlnu diskusií svojimi vyjadreniami o potrebe posilnenia európskej jadrovej odstrašovacej schopnosti. „O zdieľaní jadrových zbraní sa musíme rozprávať,“ povedal v rozhovore pre Deutschlandfunk, informuje denník The Guardian.

Zdôraznil, že Nemecko by malo spolupracovať s Francúzskom a Veľkou Britániou na doplnení americkej jadrovej ochrany. Tento názor signalizuje možný obrat v nemeckej obrannej politike, ktorá bola historicky zakorenená v transatlantickej spolupráci.

Merzovo vyjadrenie prichádza v čase, keď Európa prehodnocuje svoju bezpečnostnú stratégiu v dôsledku neistoty okolo záväzkov Spojených štátov. Jeho slová reflektujú rastúcu obavu, že Európa sa nemôže spoliehať výlučne na americký nukleárny dáždnik, najmä v čase, keď Washington pod vedením Donalda Trumpa naznačuje ochotu redukovať svoju angažovanosť v NATO.

Nemecko a jeho historické obmedzenia

Nemecko je na základe povojnových medzinárodných zmlúv viazané k nešíreniu jadrových zbraní. Napriek tomu sa v rámci NATO podieľa na tzv. jadrovom zdieľaní, vďaka ktorému má prístup k americkým jadrovým hlaviciam umiestneným na jeho území.

Dôvera v americkú ochranu sa však v posledných rokoch oslabila, najmä v dôsledku nepredvídateľného správania Donalda Trumpa a jeho kritiky NATO. „Musíme sa pripraviť na možnosť, že USA už nebudú bezpodmienečne dodržiavať svoje záväzky v rámci NATO,“ upozornil Merz.

Tento vývoj vyvoláva otázky nielen o nemeckej obrane, ale aj o celkovej budúcnosti európskej bezpečnostnej politiky. Ak sa Nemecko rozhodne podporiť posilnenie európskeho jadrového odstrašovania, bude to znamenať významný posun od jeho doterajšej bezpečnostnej doktríny.

Macronova ponuka a britský postoj

Ako informuje portál Politico, francúzsky prezident Emmanuel Macron už v minulosti navrhoval, aby francúzsky jadrový arzenál zohrával väčšiu úlohu v obrane Európy. Tento návrh však v Berlíne nenašiel vážneho spojenca. Situácia sa však môže meniť, najmä ak Veľká Británia, ako ďalšia jadrová mocnosť v Európe, preukáže ochotu na spoluprácu. „Diskusie o jadrovej bezpečnosti s Veľkou Britániou a Francúzskom sú nevyhnutné,“ zdôraznil Merz.

Britský premiér Keir Starmer a Macron sa majú v najbližších týždňoch stretnúť vo Washingtone, aby rokovali o budúcnosti európskej obrany. Niektorí britskí politici už vyjadrili podporu myšlienke silnejšieho európskeho jadrového odstrašovania. „Naša krajina musí ukázať líderstvo, najmä v časoch, keď Rusko jasne prejavuje svoje imperialistické ambície,“ povedal britský poslanec Tan Dhesi.

Následky pre Európu a NATO

Debata o európskej jadrovej ochrane odzrkadľuje rastúci strach zo strategického oslabenia transatlantických vzťahov. V Bruseli prebiehajú rokovania o zvýšení obranných výdavkov a o vytvorení nového modelu vojenskej spolupráce.

Otázkou zostáva, ako sa k tomu postavia ďalšie členské krajiny EÚ a či bude ochota spoliehať sa viac na francúzske a britské záruky. „Ak o tom nebudeme hovoriť teraz, keď je Európa v nebezpečenstve, tak o tom nebudeme hovoriť nikdy,“ varuje odborníčka na jadrovú politiku Héloïse Fayet pre Politico.

Zároveň však existujú obavy, že nie všetky členské krajiny EÚ budú ochotné podporiť túto stratégiu. Poľsko, ktoré sa dlhodobo spolieha na USA, môže byť skeptické voči posilňovaniu francúzskej úlohy v európskej obrane. Podobné pochybnosti majú aj pobaltské štáty, ktoré vnímajú americkú vojenskú prítomnosť ako kľúčovú záruku svojej bezpečnosti.

Nemecko tak stojí pred rozhodnutím, ktoré môže ovplyvniť bezpečnostnú architektúru celej Európy. Bude pokračovať v tradičnej dôvere v USA, alebo sa definitívne prikloní k európskej obrane? Odpoveď na túto otázku určí budúca nemecká vláda a jej schopnosť dohodnúť sa so spojencami.

Ak sa Merzovi podarí presvedčiť Berlín o potrebe európskeho nukleárneho odstrašovania, môže to znamenať zásadnú zmenu v nemeckej zahraničnej politike – prvú od konca studenej vojny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie