Nemecký kancelár Merz sa chystá na Slovensko. „Chce prísť čo najskôr,“ potvrdil Blanár

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár reagoval na kritické vyjadrenia holandských poslancov, ktorí spochybnili slovenskú novelu ústavy. Označil ich postoj za neakceptovateľný a zasahujúci do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

„Je pre nás neprijateľné, aby holandskí poslanci komentovali, čo je vo zvrchovanej možnosti a povinnosti Slovenskej republiky obhajovať naše záujmy aj v eticko-morálnych otázkach,“ uviedol Blanár v relácii Sobotné dialógy. Podľa ministra ide o súčasť predvolebného boja v Holandsku a nie o oficiálnu politickú iniciatívu.

Blanár zdôraznil, že Slovensko sa nevyjadruje k vnútorným otázkam iných krajín. „My sa nestaráme do Holandska, či tam majú eutanáziu alebo legalizované dro*y,“ povedal. Dodal, že debata o prípadných právnych krokoch voči Slovensku bola len súčasťou parlamentnej diskusie v Holandsku a nie oficiálnym krokom vlády.

Mier na Ukrajine podľa Blanára bez Trumpa neexistuje

V relácii sa minister vyjadril aj k vojne na Ukrajine. Tvrdí, že Európska únia nemá konkrétny mierový plán a diskusie o mieri sa rozbehli až po iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Ak by nedošiel Donald Trump, dodnes sa o mieri na Ukrajine nehovorí,“ vyhlásil Blanár.

Podľa ministra je nepravdepodobné, že sa podarí dosiahnuť mier bez ústupkov zo strany Kyjeva. „Som presvedčený, že k nemu nedôjde bez toho, aby sa Ukrajina vzdala časti svojich území,“ dodal.

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) reagoval, že Spojené štáty budú pravdepodobne stupňovať tlak na vyriešenie konfliktu, no upozornil aj na rozdiel medzi slovami slovenskej vlády a postojmi západných spojencov. „Trump už má toho plné zuby, preto zrušil budapeštiansky samit,“ uviedol Krúpa a dodal, že slovenskí predstavitelia podľa neho „šíria ruskú propagandu“.

Zároveň zdôraznil, že cieľom všetkých strán je ukončenie bojov. „Všetci chceme prímerie. Európa je pripravená poskytovať bezpečnostné garancie a podporovať Ukrajinu, aby zvládla prechod krajiny z vojny do mieru.“

Požiadanie o dôveru vlády zostáva otvorené

Diskusia sa dotkla aj otázky, kedy vláda požiada o vyslovenie dôvery v parlamente. Juraj Blanár priznal, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti kabinet k tomu zaväzuje, no bez určeného termínu. „Nie je termín, kedy to musíme urobiť,“ povedal s tým, že vláda zváži všetky možnosti.

Na otázku, či sa tak stane ešte do konca roka, reagoval vyhýbavo. „Máme takú väčšinu, že hocikedy môžeme zahlasovať. Netreba sa obávať, že vláda padne,“ zdôraznil Blanár.

Opozícia však tvrdí, že ak kabinet nepožiada o dôveru, obráti sa na Ústavný súd. „Musíme konať,“ uviedol Juraj Krúpa zo SaS. Opoziční poslanci podľa neho považujú dlhé otáľanie vlády za porušenie zákona a nerešpektovanie základných demokratických princípov.

Slovensko medzi kritikou a vnútornou stabilitou

Vystúpenie Juraja Blanára ukázalo, že slovenská diplomacia sa aktuálne pohybuje medzi dvoma pólmi – obhajobou suverenity v etických a legislatívnych otázkach a snahou o realistické riešenia v zahraničnej politike.

Kritika zo zahraničia, napätie okolo ústavných zmien aj téma vojny na Ukrajine sa stali súčasťou širšej diskusie o postavení Slovenska v Európe.

Minister Blanár zdôraznil, že Slovensko bude „naďalej obhajovať svoje záujmy v súlade s princípmi suverenity a zodpovednosti“. Opozícia však varuje, že práve tento postoj môže viesť k izolácii v rámci EÚ a k strate dôvery medzi spojencami.

Debata o ústavných zmenách, zahraničnej politike a dôvere vlády tak odhaľuje hlboké rozdiely medzi vládou a opozíciou – rozdiely, ktoré presahujú rámec jednej politickej relácie a zrkadlia súčasný stav slovenskej politiky.

Príchod nemeckého kancelára

Pri zahraničnej politike Blanár potvrdil aj informáciu, že nemecký kancelár Friedrich Merz sa chystá navštíviť Slovensko. Zdôraznil, že termín návštevy by mal byť stanovený v blízkej budúcnosti. „Nemecký kancelár chce prísť na Slovensko čo najskôr,“ uviedol Blanár.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie ide o prejav záujmu Nemecka o užšie vzťahy so Slovenskou republikou a pokračovanie dialógu na úrovni premiérov. Návšteva má potvrdiť strategické partnerstvo oboch krajín, ktoré spája nielen členstvo v Európskej únii a NATO, ale aj silné ekonomické väzby.

Jednou z hlavných tém, ktoré spájajú Slovensko a Nemecko, je postoj k pripravovanému zákazu výroby áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Nemecký kancelár Merz aj slovenský premiér Robert Fico považujú rozhodnutie Európskej únie za predčasné a ekonomicky riskantné.

Obe krajiny patria medzi najviac závislé od automobilového priemyslu, ktorý tvorí významnú časť ich hospodárstva a zamestnanosti. Slovensko je dlhodobo najväčším výrobcom automobilov na obyvateľa na svete, zatiaľ čo Nemecko je domovom veľkých automobilových značiek ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz.

Podľa Blanára sa Bratislava a Berlín zhodujú na tom, že úplný zákaz spaľovacích motorov by mohol ohroziť tisíce pracovných miest a oslabiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Obe vlády preto presadzujú flexibilnejší prístup a dlhší prechod na ekologickejšie technológie.

Smer sa postavil za riaditeľa SIS Pavla Gašpara

Na záver relácie Juraj Blanár reagoval aj na otázky týkajúce sa vedenia Slovenskej informačnej služby. Vyhlásil, že Smer stojí za riaditeľom SIS Pavlom Gašparom a považuje ho za dôveryhodného.

„Pán Gašpar dostal predsa dôveru od voličov. Bol zvolený do Národnej rady tak ako otec, tak aj jeho syn,“ uviedol minister v relácii Sobotné dialógy.

Hoci Pavol Gašpar v parlamentných voľbách 2023 nekandidoval, Blanár odmietol, že by išlo o problém. Poukázal na prípady z minulosti. „Či niekto kritizoval, keď v minulom volebnom období boli zvolení bratia alebo švagriné?“

Minister zdôraznil, že „Gašpar robí svoju prácu veľmi dobre a má aj dôveru od prezidenta“. Na kritiku tetovania riaditeľa SIS, ktorý má na predlaktí portrét postavy z filmu Krstný otec, reagoval slovami, že ide o osobnú vec každého človeka. Dodal, že „progresívci a liberáli značkujú ľudí a snažia sa ich ostrakizovať a dehumanizovať“.

Čítaj viac z kategórie: Politika