Nenápadná ukrajinská firma BEAUTEX prerazila na Slovensku. Z tržieb 242-tisíc eur vystrelila na 7 miliónov eur

Na Slovensku podniká vyše 72-tisíc cudzincov. Ukrajinci však zakladajú firmy najmä v Česku, kde ich je vyše 30-tisíc. U nás ich je len 4 400. Slovensko tak prichádza o potenciál, ktorý by mohol podporiť ekonomiku i podnikateľské prostredie. Na nevyužitý priestor upozorňuje vo svojej analýze analytik spoločnosti FinStat, Martin Lindák.

Najviac zahraničných osôb pôsobiacich v slovenských firmách pochádza z Česka (17 240), nasleduje Maďarsko (11 000) a Rakúsko (5 000). Ukrajinci sa ocitli až na štvrtom mieste, Rusi nie sú ani v prvej desiatke.

„V Česku sú Ukrajinci najpočetnejšou skupinou zahraničných podnikateľov, na Slovensku sú až štvrtí,“ uvádza Lindák v analýze, ktorú má redakcia Startitup k dispozícii.

Zahraniční podnikatelia pôsobia v 63 650 firmách a obsadzujú spolu 135-tisíc pozícií. Jedna osoba môže byť štatutárom, spoločníkom alebo členom dozornej rady vo viacerých firmách naraz. Najčastejšie podnikajú v sektore služieb, veľkoobchode a poradenstve.

Počet ukrajinských štatutárov na Slovensku postupne rastie. Zásadný nárast nastal po roku 2015, keď Rusko anektovalo Krym. V roku 2025 vzniklo 600 nových pozícií obsadených Ukrajincami. Ruských štatutárov ubúda – v roku 2025 ich pribudlo len 24, čo je takmer štvornásobný pokles oproti roku 2018.

Výnosné firmy Ukrajincov, podozrivé štruktúry Rusov

Niektoré firmy s ukrajinským kapitálom dosahujú vynikajúce výsledky. Distribútor kórejskej kozmetiky BEAUTEX s. r. o. zvýšil od roku 2019 tržby z 242-tisíc na vyše 7 miliónov eur. V roku 2024 dosiahol čistý zisk takmer 1,2 milióna eur.

zdroj: Finstat

Rovnako úspešná je aj firma Ksisters s. r. o., ktorá predáva kórejskú kozmetiku a v roku 2024 zvýšila tržby na 11 miliónov eur. Čistý zisk narástol o viac než milión eur na 1,2 milióna.

Ešte výraznejší zisk dosiahla spoločnosť FL DISTRIBUTION, s. r. o., ktorá sa podľa vratiek DPH pravdepodobne venuje exportu liekov. Pri tržbách 14 miliónov eur mala zisk vyše 5 miliónov. Zaujímavosťou je, že ešte v máji 2025 bol konečným užívateľom výhod tejto firmy aj český premiér Andrej Babiš.

zdroj: Finstat

Na opačnej strane stoja firmy s ruskými štatutármi, ktoré vykazujú podozrivú aktivitu. Napríklad AIRCRAFT DIAGNOSTIK COMPANY, s. r. o. mala dlhé roky stratu vyše 2 miliónov eur, hoci každoročne utŕžila vyše milióna. V roku 2024 prvýkrát vykázala zisk vyše 937-tisíc eur, pričom nie je jasné, z čoho pochádzajú tzv. ostatné výnosy.

„V štruktúrach slovenských firiem sa objavujú aj osoby zo sankčných zoznamov,“ upozorňuje Lindák. Jedným z nich je ruský podnikateľ Leonid Lebedev, ktorý figuroval v spoločnosti M.S.C., spol. s r. o., kým prestali byť zverejňované údaje o konečných užívateľoch výhod. Firma má záporné imanie a nikdy nevykázala zisk. Ďalším je Alexey Chubarov, spoločník neaktívnej firmy SolChu solutions s. r. o., zaradený na americký sankčný zoznam.

Falošné firmy, virtuálne sídla a daňové úniky

Slovensko čelí aj rozšírenému zneužívaniu firiem s cudzincami na účely daňových podvodov. Až 388 firiem má sídlo na adrese, ktorú ponúkajú poskytovatelia virtuálnych sídiel, a vyše 19-tisíc firiem sídli na tzv. klastroch – teda adresách, kde je zapísaných viac ako 65 firiem.

Aktuálny dlh slovenských firiem presahuje 3,8 miliardy eur. Až tretinu – takmer 1,3 miliardy – tvoria dlhy spoločností, v ktorých je aspoň jeden zahraničný štatutár. Viac ako 1,2 miliardy eur z tohto objemu pripadá na daň z pridanej hodnoty.

„To naznačuje, že mnohé z týchto firiem boli založené výlučne za účelom vratiek DPH,“ vysvetľuje Lindák.

Najväčší podiel na týchto dlhoch majú firmy s maďarskými štatutármi. K najväčším dlžníkom patria Commodity Trade & Finance s. r. o., DMJ Invest Slovakia s. r. o. a WELAR s. r. o.

České firmy dlhujú štátu necelých 200 miliónov eur. Výnimkou je BUKOCEL, a. s., ktorej dlh na sociálnom poistení presahuje 3 milióny eur a environmentálny fond voči nej eviduje pohľadávku za viac ako 12 miliónov eur. Spoločnosť je aktuálne v konkurze.

Slovensko má priestor na zlepšenie

Napriek tomu, že počet zahraničných štatutárov a podnikateľov rastie, Slovensko zaostáva v kvalite. Chýbajúci záujem Ukrajincov o podnikanie na Slovensku je podľa Lindáka výpovedný: „Slovensko by mohlo byť pre Ukrajincov zaujímavým útočiskom, realita však ukazuje, že preferujú iný trh.“

Krajina tak namiesto zdravého podnikateľského rastu priťahuje schránkové firmy, sankcionované osoby a organizované daňové podvody. Bez zmeny systému sa tento trend pravdepodobne nezlomí.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy