Nenápadný zlozvyk s mobilom ticho ničí tvoje vzťahy. Týchto 5 krokov ho okamžite zastaví

Sedíte s partnerom pri večeri, kolegom na porade alebo kamarátkou na káve. Rozhovor plynie pomerne bežne a zrazu druhá strana sklopí zrak k mobilu. Zaznie veta: „Len rýchlo odpíšem“. O pár sekúnd sa z nej stávajú minúty a človek na druhej strane stola má pocit, že je v miestnosti navyše. Presne tento jav má svoje meno – ⁠⁠⁠⁠⁠phubbing.  

Pojem vznikol spojením anglických slov phone a snubbing (telefón a ignorovanie). V praxi ide o situáciu, keď počas osobného kontaktu dá niekto prednosť displeju pred človekom, ktorý sedí oproti nemu. A hoci to pre niekoho môže znieť ako banalita, psychológovia upozorňujú, že práve tento zdanlivo nevinný zlozvyk môže mať veľký dopad na kvalitu vzťahov, sebaúctu aj dôveru.  

Prečo to pôsobí tak nevinne, no zanecháva silný efekt

Najväčším problémom phubbingu je, že nevyzerá ako otvorená neúcta. Nikto nezvýši hlas, nikto neodíde od stola, nikto sa neháda. Napriek tomu druhá strana dokáže vycítiť, že nie je prioritou.

Psychológovia upozorňujú, že práve pocit toho, že „som menej dôležitý ako notifikácia“ zhoršuje medziľudské väzby. V partnerstvách môže vytvárať frustráciu, pri priateľoch pocit nezáujmu a v práci zasa dojem, že niečí názor nemá váhu.  

Z dlhodobého hľadiska sa z toho môže stať návyk, ktorý mení spôsob, akým komunikujeme. Rozhovory sú plytšie, prerušovanejšie a menej empatické, pretože mozog ostáva jednou časťou stále pripojený k online svetu a druhou sa odpája od skutočného sveta.

Vedci ho spájajú s osamelosťou aj úzkosťou

Podľa odborných zistení nie je phubbing len spoločenský priestupok, ale jav, ktorý sa spája s viacerými nepriaznivými psychologickými dôsledkami. Výskumy hovoria o nižšej kvalite komunikácie, vyššej miere osamelosti a dokonca o prepojení s úzkosťami či depresiou.  

Paradox je v tom, že telefón človeka často spája s niekým vzdialeným a to cez chat, sociálne siete alebo notifikácie. Zároveň však dokáže oslabiť väzbu s človekom, ktorý je práve vedľa neho.

Práve tento rozpor robí z phubbingu fenomén dneška. Technológia mala zlepšiť spojenie medzi ľuďmi, no v mnohých situáciách ho naopak mení na malé úseky prerušovanej pozornosti. Ešte zaujímavejšie je, že väčší sklon k tomuto správaniu majú ľudia so sociálnou úzkosťou. Online priestor im totiž poskytuje komfort, kontrolu a možnosť okamžite uniknúť z nepríjemného ticha alebo neznámej emócie.  

Koho phubbing zabolí najviac? 

Zatiaľ čo mnohí považujú občasné kontrolovanie telefónu počas rozhovoru za neškodný zlozvyk, nový výskum z University of Southampton potvrdzuje, že pre určitú skupinu ľudí ide o vážny zásah do duševnej pohody. Vedci zistili, že phubbing  najviac zasahuje ľudí s emocionálnou neistotou.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Personality sa zamerala na to, ako na tento moderný fenomén reagujú rôzne osobnostné typy. Výsledky ukázali, že ľudia s takzvanou úzkostnou väzbou, ktorí prirodzene pociťujú väčší strach z opustenia a potrebujú neustále uisťovanie, prežívajú phubbing omnoho bolestivejšie než ostatní.

Výskumníci sledovali takmer 200 dospelých osôb počas desiatich dní. Účastníci s vysokou mierou úzkosti vo vzťahoch uvádzali v dňoch, keď ich partner ignoroval kvôli mobilu, výrazne horšiu náladu, nižšie sebavedomie a silnejší pocit zatrpknutosti. Zaujímavým zistením je aj forma „odplaty“.

Emocionálne neistí ľudia v reakcii na ignorovanie často sami siahli po svojom telefóne. Nerobili to však z nudy, ale s cieľom hľadať podporu a uznanie u iných ľudí v online priestore, čím sa spúšťa nebezpečný kolobeh konfliktov a vzájomného odcudzovania.

Najviac to bolí doma, kde si to často ani neuvedomujeme

Phubbing sa často spája s kaviarňami a pármi na rande, no jeho najvýraznejší dopad býva v rodine. Ak dieťa rozpráva rodičovi o dôležitom zážitku a ten len „napoly“ počúva popri mobile, vzniká pocit, že jeho emócie nie sú hodné plnej pozornosti.  Rovnako to však platí aj naopak.

Podobne to funguje aj medzi partnermi. Jedno neustále kontrolovanie displeja počas večera možno nič neznamená, no ak sa z toho stane rutina, druhá strana si z nej veľmi rýchlo vyloží nezáujem alebo niečo iné.

Boj proti nemu je jednoduchší, než sa zdá

Dobrá správa je, že nejde o zlozvyk, s ktorým sa nedá nič robiť. Psychologička Emma Seppälä odporúča jednoduché pravidlá. Mobil by sa počas rozhovoru mal odložiť mimo dohľadu, vypnúť notifikácie pri večeri alebo ho vôbec nebrať na krátke stretnutia.  

Znie to banálne, no už samotný fakt, že telefón nie je na stole, výrazne znižuje nutkanie po ňom siahnuť. Mozog tak prestáva čakať na ďalší dopamínový impulz z notifikácie. Niekedy nám totiž stačí len malý digitálny krok, aby sa kvalita rozhovorov, vzťahov aj pracovných stretnutí citeľne zlepšila.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti