(Ne)ovplyvňovanie volieb z Ruska. Hlúposť, ktorá klope na dvere, diplomacia alebo tichá dohoda? (KOMENTÁR)

Pozastavené financie z Fondu na podporu umenia, ceny pohonných hmôt, šuštiaca hotovosť v garáži Jána Ferenčáka či preverovanie Roberta Fica políciou. To všetko sú témy, ktoré posledné dni hýbali slovenskou politikou. Aby som bola úprimná, nevedela som, čo si mám skôr vybrať, čo chcem vlastne komentovať a či mi prináleží o tom písať.

Jedna téma však nakoniec vytŕčala viac ako tie iné. Téma, ktorú vládna koalícia rada často považuje za fabuláciu či výmysel opozície. Zázračne sa zástupná téma netýka ani Šimečkovej mamy, ani Sorosa, ani LGBTI, ani dvoch pohlaví.

Týka sa Smeru. Ale týka sa aj volieb. A týka sa aj Ruska. Po posledných zverejnených informáciách už totiž vplyv ruských síl na Slovensku zrazu nevyzerá až ako taký výmysel. Že by sa chcel Peter Pellegrini vybrať do Moskvy pred parlamentnými voľbami? To snáď nie je pravda, však? Však?

Diplomacia verzus ovplvňovanie

Keď sa začali pred pár dňami šíriť informácie o údajnom ovplyvňovaní slovenských parlamentných volieb v roku 2020 z ruskej strany, Smer ochutnal svoju vlastnú medicínu. Nie je to až tak dávno, keď Robert Fico trval na tom, že Británia v roku 2023 platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb. Aj napriek tomu, že súčasný premiér tieto voľby vyhral, bol presvedčený o tom, že influenceri z Veľkej Británie napomáhali PS.

Dôležité je poznamenať, že nič takéto sa nikdy nepreukázalo a zostalo to len v slovnej rovine. Trochu inak je to ale v súčasnosti, keď sa karta obrátila. Aj napriek tomu, že sa na Slovensku stále (asi úspešne) snažíme ignorovať pojmy ako „hybridné hrozby“ a „hybridná vojna“, prekvapím vás, tieto slovné spojenia fakt existujú. A aj v našich končinách. Ignorovaním nezmiznú ako napríklad Vietnamci, keď ich posadíte do vládnej letky. Ale to je už úplne iná kauza…

Kľúčový telefonát

Aby som sa vrátila do súčasnosti, alebo aspoň nie tak dávnej minulosti. Maďarský novinár Szabolcs Panyi zverejnil prepis telefonátu medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm a ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. Hovorili spolu krátko pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 29. februára 2020.

Áno, na diplomatických rozhovoroch nie je nič neštandardné, to musím dať koalícii aj jej podporovateľom za pravdu. Čo ma ale zaráža, je, že nikoho nevyrušuje, že tam zaznela napríklad takáto veta: „Na Slovensku sú 29.02. voľby a pre nás je veľmi dôležité, aby tamojšia koalícia pokračovala“.

Zároveň padlo, že maďarská strana dúfa v úspech sociálnych demokratov, ktorých označil za „jedinú racionálnu silu na slovenskej politickej scéne“. V hovore zaznelo aj to, že pre pokračovanie vtedajšieho usporiadania by bolo dôležité, aby Slovenská národná strana prekročila päťpercentnú hranicu.

Pýtam sa, keby sa takýto telefonát odohral a spomínala by sa tam SaS, Demokrati alebo nebodaj Progresívne Slovensko, ako by voliči Smeru reagovali? Tiež by to označovali za diplomaciu? Takú diplomaciu, akú robil napríklad aj Miroslav Lajčák opakovane zmieňovaný v Epstein Files?

Rusko a jeho vplyv kdekoľvek na svete je vysoká hra. Presne v tomto bode by sa mala opozícia spojiť, odložiť všetky ideologické nezhody a snažiť sa bojovať proti hybridnej vojne. Nie so sebou navzájom.

Karafiát pre voličku: Ako vládny Smer v čase konsolidácie rozdáva úsmevy po celom Slovensku (KOMENTÁR)

Hlúposť, ktorá trieska dverami, odkazuje prezident

Zaujímavejšia časť telefonátu ale bola o Petrovi Pellegrinim, ktorý bol v tom čase premiérom. Szijjártó v hovore s Lavrovom povedal, že Pellegrini ich požiadal o pomoc pri sprostredkovaní návštevy v Moskve. Konkrétne to povedal v zmysle, že „ak by jeho premiér zorganizoval preňho na pol hodiny návštevu v Moskve, veľmi by mu to pomohlo vyhrať voľby“. Lavrov hovorí, že je to síce celkom prosba, ale premiérovi ju odovzdá.

Szijjártó nijako túto komunikáciu nepoprel, ide podľa neho (tak ako podľa voličov Smeru či Hlasu) o obyčajnú diplomaciu. „Áno, o týchto otázkach treba diskutovať s našimi partnermi mimo Európskej únie. Pred zasadnutiami Rady EÚ a po nich hovorím nielen s ruským ministrom zahraničia, ale aj s americkým, tureckým, izraelským, srbským a ďalšími,“ povedal Szijjártó. 

„To, čo hovorím, môže znieť drsne, ale diplomacia je o rozhovoroch s lídrami iných krajín,“ dodal. Je to nepopierateľne. Ale každá „diplomacia“ má nejaký podtón. Takže nech si spraví každý názor sám.

Ku kauze sa vyjadril aj Peter Pellegrini. V reakčnom videu povedal, že dávať do súvisu oficiálnu pracovnú návštevu Ruskej federácie (RF) a rozhovor s ruským premiérom o dodávkach energií so špekuláciami o ovplyvňovaní volieb je „hlúposť, ktorá trieska dverami“.

Ovplyvňovanie volieb rázne odmietol. „Myšlienka, že nastupujúci a na Slovensku úplne neznámy premiér RF mohol v priebehu pár dní ovplyvniť voľby, je natoľko absurdná, že ju môžu šíriť len ľudia, zbavení akýchkoľvek zábran klamať,“ dodal.

Aká je potom absurdná myšlienka, že by influenceri platení z Britských ostrovov v roku 2023 podporovali súčasnú opozičnú stranu? Alebo naopak takáto forma obhajovania nefunguje? Musím sa opakovať, ale nech si spraví názor každý sám.

Prečo by sa niekto, preboha, chcel podobať na Rusko?

Keď som bola v stredu na študentskom proteste (dodávam pracovne, ešte predtým, ako niekto po ťažkom obede bude spájať nespojiteľné), pristavila sa pri mne skupinka mladých anglicky hovoriacich ľudí. Prechádzali okolo a pýtali sa ma, prečo je tam toľko ľudí a čo sa tam vlastne deje.

Vražda, ktorá zmenila Slovensko, a vojna, z ktorej sme „unavení“: Február nám opäť nastavuje kruté zrkadlo (KOMENTÁR)

Vysvetlila som, že máme na Slovensku protesty proti vláde, do ulíc mladých dostala aj obava z ruského vplyvu na našu krajinu. Chlapec, ktorý mohol mať maximálne okolo 20 rokov, bez váhania vytiahol z vrecka svoj pas a pasy svojich kamarátov a rázne mi hovorí, že oni sú na našej strane. Sú Srbi žijúci v zahraničí a nerozumejú, prečo by sa (preboha) niekto chcel podobať na Rusko.

Krútim hlavou a hovorím mu, že to by sa musel opýtať tých, ktorých sa to týka. Možno si myslia, že ak príde vojna, tak nám to nepomôže. Na to krúti hlavou on. Nepomôže, myslí si. Obaja sme sa rozlúčili, ja som pokračovala v práci a oni na svojej dovolenke aspoň malým kúskom prispeli k nádeji, že protestovať má zmysel.

Uzavriem preto tento komentár slovami tohto mladého muža, len v trochu upravenej verzii. Prečo by sa, preboha, niekto chcel páčiť Rusku? Do tretice píšem to isté – nech si každý urobí názor sám.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Komentár