Nepremeškaj toto vesmírne divadlo: Desiatky meteorov za hodinu rozžiaria nočnú oblohu už najbližšie dni

Každý rok na jeseň nás nebeská klenba obdaruje jedinečným javom – meteorickým rojom Orionidov. Tento fascinujúci úkaz láka milovníkov astronómie aj náhodných pozorovateľov, ktorí hľadia na nočnú oblohu.

Orionidy ponúkajú ohňostroj svetla, ktorý pripomína stopy po dávnej návšteve Halleyovej kométy. Ich čaro spočíva nielen v rýchlosti a jasnosti, ale aj v mystických stopách, ktoré po sebe zanechávajú.

Desiatky meteorov za hodinu a magické stopy na oblohe

Každý rok prinášajú Orionidy úžasný úkaz, ktorý možno sledovať na nočnej oblohe. Ich aktivita začína už 2. októbra a trvá až do 7. novembra, pričom najvýraznejší vrchol nastáva tradične okolo 21. októbra. Informoval o tom portál iMeteo. Počas týchto dní je možné zaznamenať desiatky meteorov za hodinu, čo robí pozorovanie ešte fascinujúcejším.

Medzi charakteristické znaky Orionidov patrí ich výrazná biela farba a jasné stopy, ktoré meteory zanechávajú na oblohe. Tieto stopy často pretrvávajú aj krátko po prelete, čím pridávajú celému javu jedinečné čaro a mystiku.

Astronómovia upozorňujú, že niektoré roky môžu byť obzvlášť bohaté na tento meteorický roj. Podľa ich pozorovaní môže k zvýšenej aktivite dochádzať približne každých 12 rokov. To znamená, že intenzita Orionidov ani presný čas ich vrcholu nie sú vždy rovnaké, čo len pridáva na atraktivite a zaujímavosti tohto ročného úkazu.

Orionidy: každoročný ohňostroj vesmíru, ktorý pripomína návrat Halleyovej kométy

Ako sme ťa informovali v minulom článku, orionidy vznikajú ako pozostatky kométy 1P/Halley, ktorá patrí medzi najznámejšie kométy v dejinách astronómie. Táto kométa prechádza slnečnou sústavou približne každých 76 rokov a za sebou zanecháva stopy z ľadu a kamenia. Keď Zem vstúpi do týchto stôp, vznikajú meteorické roje, ktoré môžeme sledovať na oblohe.

Ako poznamenali astronómovia pre portál Space.com, „Orionidy sú odkazom Halleyovej kométy.“ Hoci sa táto kométa k Zemi opäť priblíži až v roku 2061, jej úlomky nám každý rok poskytujú fascinujúce vesmírne predstavenie.

Meteory tohto roja sú známe svojou rýchlosťou aj jasom. Vstupujú do Zemskej atmosféry rýchlosťou až 66 kilometrov za sekundu, čo spôsobuje tvorbu dlhých svetelných stôp na oblohe.

Vedci upozorňujú, že „tieto meteory sú jedinečné v tom, že zanechávajú dlhšie trvajúce stopy ako iné meteory rovnakého jasu.“ Po ich prelete tak možno na nočnej oblohe sledovať jemné žiarivé čiary až niekoľko minút.

Meteorické roje ako Orionidy predstavujú fascinujúci jav. Pri vstupe drobných častíc z vesmíru do atmosféry vzniká trenie, ktoré spôsobuje ich rozžeravenie – vytvára sa efekt tzv. „padajúcich hviezd“. Väčšina týchto úlomkov zhorí ešte v atmosfére, no niektoré väčšie fragmenty môžu dopadnúť na Zem ako meteority.

Najslávnejšia kométa dejín fascinuje vedcov i laikov už celé stáročia

Halleyho kométa patrí medzi krátkoperiodické kométy, ktoré sa k Slnku vracajú približne raz za 75 rokov. Jej dráha je špecifická tým, že sa pohybuje opačne než planéty a k ekliptike je sklonená pod ostrým uhlom viac než 160 stupňov, informuje Veda na dosah.

Jadro má nepravidelný tvar a rozmery okolo 16 × 8 × 7 kilometrov. Názov nesie po astronómovi Edmundovi Halleym, ktorý začiatkom 18. storočia prvý ukázal, že niektoré jasné kométy sa v dejinách objavovali opakovane.

Pomocou Newtonových výpočtov predpovedal jej návrat na rok 1758 – ten však zažil už len posmrtne. Skutočné potvrdenie prinieslo pozorovanie nemeckého amatéra Palitzscha na Vianoce 1758. Halleyho kométa má zdokumentované návraty až do starovekej Číny, kde bola spomenutá už v roku 240 pred n. l.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír