Neslušné Slovensko: Mäkký je tento národ, v priamom prenose sa pozeráme na to, ako slušnosť prehráva (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

Štvrtkový večer v parlamente ukázal, že politická kultúra tejto krajiny má bližšie k rozvojovým demokraciám, akými sú Albánsko či Tongo. Dostali sme sa medzi ne vďaka fyzickým potýčkam medzi poslancami v parlamente, kde okrem osobných útokov a nadávok už došlo aj k strkaniciam či hádzaniu fľaše. Ešte sme nedobehli Kuvajt, kde sa ohadzovali sandálmi, ale sme už na úrovni Iraku, kde v parlamente tiež letela fľaša s vodou.

Mäkký je tento národ

Búchanie po laviciach či piskot pri schvaľovaní zákona, ktorý páchateľom trestných činov uľahčí vyvinenie sa – keďže sa nebudú musieť brať do úvahy ich kumpáni, ktorí môžu prípadne svedčiť proti nim – považujem za adekvátnu formu reakcie na obsah predloženej novely.

Je absurdné, že obžalovaný podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar predkladá a hlasuje za zákon, ktorý aj jemu samotnému teoreticky môže pomôcť uniknúť pred prípadným trestom. Oproti tomu je teda vypiskovanie v parlamente oveľa menšia hanba, všakže.

Prvýkrát som mal z aktuálnej opozície pocit, že sa naozaj veľmi dôrazne a nahlas postavila na odpor skupine lúpežníkov, ktorí sú súčasťou vládnej garnitúry. Väčšinou tieto prejavy prichádzali z „ulice“, teda od ľudí, ktorí zo svojich neustále sa zvyšujúcich daní platia za spravovanie štátu politikom.

Ani tieto protesty však podľa mňa nedosahujú adekvátnu údernosť, neobsadzujú a neblokujú sa budovy (ako napríklad vo Francúzsku či na ministerstve kultúry u nás v roku 1997) a ani sa nekydá pred ministerstvá hnoj ako metafora pre kvalitu práce ministrov či ministeriek.

Veď aj pri haciendách, ktoré sú postavené pravdepodobne z ukradnutých europeňazí, sa konal beh po ceste, ktorá nezmyselne vedie poľom, ale nikto nezablokoval vjazd či výjazd, ani neobsadil a „nevzal si späť“ majetok, ktorý mal azda patriť či aspoň slúžiť nám všetkým.

Mäkký je tento národ, Andrej Danko by márne hľadal jeho „gule“, ktoré tak rád spomína. Necháme si kydať hnoj na vlastné hlavy namiesto toho, aby sme sa rázne porátali s klamármi, zlodejmi a mafiou. Na hrubú dieru hrubá záplata, ako sa hovorí. Ale my sme národ poddaných, ktorý skloní hlavu pred pánom a ešte mu sám podá bičík, nech ho ešte viac vyšľahá po chrbte.

V priamom prenose sa pozeráme na to, ako slušnosť prehráva

Jeden z najsmutnejších pohľadov počas štvrtkového rokovania bol na poslancov Hlasu. Strany, ktorá začínala s premiérskymi ambíciami a zdá sa, že skončí mimo parlamentu, a ktorej čestný predseda, toho času v prezidentskom paláci, prehodil na svojich „straníckych kolegov“ zodpovednosť za ochranu zlodejov.

Jeho vetovanie v ultrakrátkom čase, ktoré tak pomohlo okamžite veto zlomiť, bola podpásovka voči vlastným. Tí sa nakoniec postavili na stranu Ficovho klanu a zmarili tak posledné zvyšky nádeje časti vlastných voličov, že oni nie sú smeráci, podržtašky či handry. Zdá sa, že signifikantná časť členov a členiek Hlasu, ktorá sa hanbí za politické supernovy ako Matúš Šutaj Eštok či Michal Bartek, má naozaj poslednú možnosť postaviť sa za demokraciu a zatiahnuť ručnú brzdu.

Zatiaľ jedine Ján Ferenčák otvorene vyzýva na prehodnotenie zloženia vedenia strany, aj keď obočia niektorých členov a členiek Hlasu sa s nádejou dvíhajú aj pri pohľadoch smerom na Tomáša Druckera, ktorý už raz dokázal odísť z postu povereného ministra vnútra, keď nemohol odvolať Tibora Gašpara po protestoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Matovič vyzýva Šimečku k spolupráci: „Konečne by si mal uvedomiť, že so 40 %, ktoré má dokopy, túto mafiu neporazí“

Možno sa už odvtedy zlepšil v zvládaní voľných pádov a už v pohode padne na svoje morálne dno namiesto toho, aby využil príležitosť, prevzal iniciatívu a dostal Hlas z tejto kamikadze misie. Zaznievajú hlasy, že možno je načase rozštiepiť aj Hlas a s prípadnou novou stranou získať aspoň „jeho“ päť percent, ktoré sa terajšej opozícii možno budú veľmi hodiť v najbližších voľbách – a vďaka tomu by zároveň dodržali sľub, že s Hlasom vládu nezostavia.

V každom prípade, v priamom prenose sa pozeráme na to, ako slušnosť prehráva, lebo nakoniec je jej najväčšou slabinou snaha neznížiť sa na úroveň protivníka. Ale ako sa hovorí, ak vás niekto päsťami mláti do hlavy, nevyhráte ten boj, ak bude vašou reakciou na údery premiestnenie figúrky na šachovnici.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre