Nespavosť ako varovný signál: Mozog môže roky vopred naznačovať rozvoj Alzheimera

Mnoho ľudí považuje problémy so spánkom za bežnú súčasť stresu alebo starnutia. Vedci však upozorňujú, že dlhodobá nespavosť môže signalizovať aj vážnejší problém. Nový výskum totiž naznačuje, že poruchy spánku sa často objavujú roky predtým, než sa prejavia typické príznaky Alzheimerovej choroby.

Štúdia prináša nové vysvetlenie, prečo k tomu dochádza. Vedci identifikovali proces v mozgu, ktorý narúša prirodzenú energetickú rovnováhu nervových buniek a udržiava mozog v stave neustálej aktivity. Výsledkom môže byť nespavosť ešte predtým, než sa objavia problémy s pamäťou.

Spánok môže upozorniť na ochorenie oveľa skôr

Problémy so spánkom patria medzi najčastejšie skoré príznaky u ľudí, u ktorých sa neskôr rozvinie Alzheimerova choroba. Doteraz však vedci presne nevedeli, čo tento jav spôsobuje. Nový výskum prináša dôležitú stopu. Vedci skúmali vplyv takzvaných tau proteínov, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri tomto ochorení, píše portál Science Alert. 

Tau proteíny sa v mozgu pri Alzheimerovej chorobe začnú hromadiť a vytvárajú zhluky. Tieto zhluky poškodzujú nervové bunky a narúšajú komunikáciu medzi nimi. Práve tento proces stojí za problémami s pamäťou a myslením. Výskumníci však zistili, že tau proteíny ovplyvňujú aj ďalší dôležitý mechanizmus – spôsob, akým mozog využíva energiu.

zdroj: Freepik

Mozog začne vyrábať viac stimulujúcich látok

Výskumný tím z University of Kentucky analyzoval modely ochorenia u laboratórnych myší. Vedci pozorovali, že keď sa tau proteíny začnú správať abnormálne, mozog prestane využívať cukor ako hlavný zdroj energie obvyklým spôsobom. Namiesto toho začne vo zvýšenej miere produkovať látku nazývanú glutamát.

Glutamát patrí medzi neurotransmitery, teda chemické látky, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. V primeranom množstve pomáha pri učení a pamäti. Problém nastáva vtedy, keď sa ho vytvára príliš veľa. Nadbytok glutamátu totiž udržiava neuróny v neustálej aktivite. Mozog sa potom nedokáže upokojiť a prejsť do hlbokých fáz spánku.

Prečo je zaspávanie náročné

Podľa vedcov tau proteíny v podstate „unesú“ energetický systém mozgu. Nervové bunky tak pracujú na vyšších otáčkach, než je prirodzené. Hlavná autorka výskumu Shannon Macauley tento jav opisuje obrazne: „Je to ako vzdorovité batoľa, ktoré sa jednoducho nedokáže upokojiť a zaspať.“

Vedkyňa vysvetľuje, čo sa v mozgu deje: „Mozog využíva všetku tvoju glukózu na to, aby znovu a znovu vytváral glutamát, čím udržiava systém bdelý a bráni mu dostať sa do hlbokých, obnovujúcich fáz spánku potrebných na regeneráciu a tvorbu pamäte.“ Práve tieto hlboké fázy spánku zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove mozgu.

Chemoterapia časom prestáva účinkovať: Slovenka Lenka objavila skrytý mechanizmus, ktorý stojí za zlyhávaním liečby (ROZHOVOR)

Zmeny sa objavujú ešte pred poškodením mozgu

Výskumníci zaznamenali ešte jeden dôležitý detail. Energetické zmeny v mozgu sa objavili už v počiatočných fázach, keď sa tau proteíny začali správať neprirodzene. K tvorbe veľkých zhlukov pritom ešte ani nedošlo. Tento fakt môže vysvetliť, prečo sa problémy so spánkom objavujú roky pred typickými príznakmi Alzheimerovej choroby.

Vedci však upozorňujú na jedno obmedzenie výskumu. Analýza sa zatiaľ opierala o modely na myšiach. Ďalší výskum musí potvrdiť, či rovnaký mechanizmus prebieha aj u ľudí.

Spánok a Alzheimerova choroba sa navzájom ovplyvňujú

Vedci dlhodobo upozorňujú, že medzi spánkom a Alzheimerovou chorobou existuje obojsmerný vzťah. Samotné ochorenie narúša spánok. Zároveň však nekvalitný spánok môže priebeh choroby zhoršovať.

Vzniká tak začarovaný kruh. Mozog nedokáže dostatočne regenerovať, čo podporuje ďalšie poškodenie nervových buniek. Ak vedci dokážu tento cyklus lepšie pochopiť, môžu nájsť spôsob, ako ho prerušiť.

Existujúce lieky by mohli pomôcť

Výsledky štúdie naznačujú, že riešenie nemusí nutne znamenať úplné odstránenie tau proteínov. Vedci zvažujú aj iný prístup – reguláciu energetických procesov v mozgu.

Niektoré existujúce lieky dokážu ovplyvniť metabolizmus nervových buniek. Ide napríklad o lieky používané pri epilepsii alebo pri diabete 2. typu. Takéto lieky by mohli znížiť nadmernú aktivitu mozgu a pomôcť pacientom lepšie spať. Lepší spánok by následne mohol spomaliť postup ochorenia.

Macauley vidí v tomto prístupe veľký potenciál. „Naozaj povzbudivé je, že niektoré z týchto prejavov sa zdajú byť vratné,“ uviedla a dodala: „To znamená, že nemusíš obnovovať neuróny ani odstrániť všetky plaky a zhluky v mozgu, aby sa spánok zlepšil.“

Výskum zároveň pripomína, aké komplexné je toto neurodegeneratívne ochorenie. Alzheimerova choroba nevzniká v dôsledku jediného faktora.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti