Neurológ: Potrebujeme stále viac a intenzívnejšie zážitky na dosiahnutie rovnakej úrovne šťastia. Má to riešenie

Keď sa prechádzaš po uliciach moderného mesta a vidíš ľudí pozerať do telefónov, hľadať ďalší like na sociálnych sieťach alebo kupovať si vec, ktorá im má priniesť šťastie, možno nevieš, že riešenie tohto večného hľadania už pred tisíckami rokov opísal jeden z najväčších filozofov všetkých čias.

Aristoteles, učiteľ Alexandra Veľkého a zakladateľ mnohých vedných disciplín, rozoznával dva fundamentálne odlišné typy šťastia. Dnes, vďaka pokrokom v neurológii a behaviorálnych vedách, presne chápeme, prečo mal pravdu – a prečo je jeho pohľad na šťastie aktuálnejší než kedykoľvek predtým.

Hedonická radosť – keď si stredom vesmíru

Prvý typ šťastia, ktorý Aristoteles nazval hedonickou radosťou, je ten druh potešenia, ktorý pravdepodobne poznáš najlepšie. Je to radosť zameraná na seba – keď si kúpiš niečo nové, zješ obľúbené jedlo, dostaneš pochvalu alebo zažiješ príjemný okamih.

Moderná neurológia nám ukázala, že hedonická radosť je úzko spojená s dopamínom – neurotransmiterom, ktorý sa vyplavuje v mozgových centrách.

Dr. Robert Sapolsky z Stanfordskej univerzity vo svojej štúdii ukázal, že dopamínové dráhy sa aktivujú nielen pri získaní odmeny, ale už pri samotnom očakávaní potešenia.

Predstav si svoj mozog ako sofistikovaný počítač s integrovaným systémom motivácie. Keď sa chystáš urobiť niečo príjemné – napríklad si kúpiť tú vysnívanú vec alebo ísť do svojej obľúbenej reštaurácie – tvoj mozog začne vyplavovať dopamín už pred samotným zážitkom.

Problém? Tento systém bol evolúciou navrhnutý na prežitie v prostredí nedostatku, nie v súčasnom svete nekonečných možností. Výsledkom je, že hedonická radosť má tendencia vytvárať to, čo vedci nazývajú „hedónsky kolotoč“ – potrebuješ stále viac a intenzívnejšie zážitky na dosiahnutie rovnakej úrovne uspokojenia.

Eudaimonická radosť – keď tvoj život má zmysel

Druhý typ šťastia – eudaimonická radosť – je úplne iný. Pochádza z gréckeho slova „eudaimonia“, čo sa často prekladá ako „blaho“ alebo „rozkvitanie“. Ide o hlbokú spokojnosť, ktorá vychádza z toho, že robíš niečo zmysluplné pre ostatných alebo pre vyššie ciele.

A tu prichádza fascinujúce zistenie modernej neurológie. Eudaimonická radosť je spojená s úplne iným neurochemickým procesom než hedonická. Hlavnú úlohu tu hrá oxytocín – neurohormón, ktorý sa nevyplavuje len do mozgu, ale aj do celého krvného obehu.

Dr. Paul Zak z Claremont Graduate University, ktorého výskum zmenil naše chápanie oxytocínu, zistil, že tento neurohormón sa aktivuje, keď robíme niečo pre ostatných. Na rozdiel od dopamínu, ktorý vytvára systém závislosti, oxytocín posilňuje naše sociálne väzby a vytvára trvalý pocit naplnenia.

Čo hovorí veda o zdravotných benefitoch

Výskum Dr. Barbary Fredrickson z University of North Carolina dokonca ukázal fascinujúce rozdiely medzi ľuďmi, ktorí sa viac spoliehajú na hedonickú versus eudaimonickú radosť.

Štúdia publikovaná v časopise Psychological Science sledovala 1 200 dospelých po dobu 10 rokov. Ľudia s vyššou mierou eudaimonického šťastia mali: o 23 % nižšie riziko srdcových chorôb, nižší krvný tlak a aj lepšie hodnoty cholesterolu.

Najprekvapivejšie zistenia o vplyve rôznych typov šťastia na naše zdravie priniesol výskum génovej expresie. Dr. Steven Cole z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA. Objavil, že ľudia, ktorí vo svojom živote zažívajú najmä eudaimonickú radosť – teda hlbší zmysel, zmysluplné vzťahy a osobný rast – vykazujú úplne inú aktivitu génov než tí, ktorí sa zameriavajú predovšetkým na hedonické potešenia ako pôžitky, konzum alebo krátkodobé uspokojenie.

V skupine ľudí s dominujúcim eudaimonickým prežívaním sa aktivovali gény podporujúce tvorbu protilátok a zdravú protizápalovú reakciu imunitného systému. Ich telo teda dokázalo účinnejšie bojovať proti infekciám a zápalom.

Naopak, u ľudí so silne hedonickým zameraním bola aktivita génov spojených so zápalovými procesmi výrazne vyššia. Ich imunitná odpoveď bola oslabená, čo môže z dlhodobého hľadiska zvyšovať riziko chronických ochorení.

Zmysluplný život spomaľuje starnutie mozgu a chráni pred depresiou

Pozitívne účinky zmysluplného života sa netýkajú len nášho tela, ale aj mysle a pamäti. Dlhodobý výskum – Rush Memory and Aging Project, ktorý sledoval viac než 1 300 starších ľudí počas viacerých rokov, ukázal jasnú súvislosť: tí, ktorí mali pocit, že ich život má zmysel, starli pomalšie z hľadiska duševných schopností.

Ich pamäť a sústredenie sa zhoršovali o 44 % pomalšie než u ľudí, ktorí tento pocit nemali. Zároveň u nich vedci zaznamenali nižšie riziko Alzheimerovej choroby – jedného z najčastejších ochorení spojených so stratou pamäti a samostatnosti.

Ukazuje sa tiež, že život naplnený hlbším zmyslom má priaznivý vplyv na psychiku. Veľká analýza viac než 200 štúdií, do ktorej sa zapojilo vyše 400-tisíc ľudí z celého sveta, priniesla jednoznačný záver.

Ľudia, ktorí nežijú len pre potešenie, ale vnímajú, že ich život má hlbší význam, mali o tretinu nižšiu pravdepodobnosť, že prepadnú depresii. Menej ich trápili úzkosti a celkovo boli spokojnejší so svojím životom.

Zjednodušene povedané: keď sa staráme o to, aby náš život nebol len o „užívaní si“, ale aj o niečom, čo nás presahuje – či už sú to vzťahy, pomoc druhým, osobný rast alebo snaha zanechať niečo hodnotné – naše telo aj duša na to reagujú veľmi konkrétne. Budeme zdravší, vyrovnanejší a mentálne svieži aj v starobe.

Pozor, ale na úplné popretie hedonickej radosti. Ľudia, ktorí sa príliš potláčajú a odmietajú všetky pôžitky, často skončia vo vyhorení alebo depresii. Tvoje telo a myseľ potrebujú aj okamžitý pôžitok – ide len o to nájsť správnu proporciu.

Neuroplasticita – tvoj mozog sa môže zmeniť

Jedna z najnádejuplnejších správ modernej neurológie je, že tvoj mozog je plastický – môže sa meniť počas celého života. To znamená, že aj keď si roky žil prevažne hedonickým životom, môžeš „pretrénovať“ svoj mozog na eudaimonickú radosť.

Dr. Richard Davidson z University of Wisconsin vo svojich štúdiách ukázal, že už 8 týždňov pravidelnej meditácie zameranej na súcit dokáže zmeniť štruktúru mozgu – posilniť oblasti spojené s empatiou a oslabilť tie spojené s egocentrizmom.

Aristoteles mal pravdu: existujú dva druhy šťastia a kvalita tvojho života závisí od toho, ktorý si vyberieš ako dominantný. Hedonická radosť ti dáva okamžitý pôžitok, ale eudaimonická radosť ti dáva trvalé naplnenie a lepšie zdravie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking