Neurovedkyňa radí: Týchto 10 bežných návykov robí náš mozog pomalší, unavenejší a náchylnejší na stres

Mnohí z nás sa snažia stíhať čo najviac, byť výkonnejší, sústredenejší a emocionálne stabilní. Napriek tomu sa často cítime preťažení, unavení a rozptýlení. Podľa neurovedkyne a psychologičky Dr. Patricie Schmidt to nie je náhoda.

Tvrdí, že mnohé každodenné správania, ktoré považujeme za úplne normálne, idú priamo proti tomu, ako náš mozog funguje najlepšie.

Schmidt zdôrazňuje, že zmena výkonu mozgu sa nedeje pri dramatických rozhodnutiach, ale v drobných návykoch, ktoré opakujeme denne. Práve tie určujú, či mozog pracuje v režime preťaženia, alebo v režime jasného uvažovania a psychickej rovnováhy.

Ráno a mobil: stres ešte predtým, než otvoríme oči

Až 81 % siahne po telefóne hneď po prebudení. Pre mozog je to však okamžitý stresový šok. Ráno prirodzene stúpa hladina kortizolu, hormónu, ktorý nás „naštartuje“.

Ak do tohto procesu okamžite vstúpi tlak notifikácií, pracovných úloh či negatívnych správ, mozog sa dostáva do stresového módu ešte predtým, než vôbec vyjdeme z postele.

Schmidt opisuje, že namiesto toho začína deň vodou a krátkou vďačnosťou. Aj pár sekúnd sústredenej pozornosti dokáže podľa neurovedy znížiť stresové napätie a zlepšiť náladu počas dňa.

Spať menej neznamená žiť viac. Práve naopak

Rozšírený mýtus tvrdí, že spánok je „stratený čas“ a treba ho minimalizovať. Výskum však ukazuje opak: spánok je pre mozog údržba, oprava a čistenie. Bez neho sa narúša pamäť, rozhodovanie, emočná stabilita, chuť do práce aj zdravie.

Nedostatok spánku oslabuje imunitu a zvyšuje riziko chronických ochorení. Neurovedci upozorňujú, že mozog bez kvalitného spánku pracuje podobne, akoby bol pod vplyvom alkoholu – pomalší, nesústredený a podráždený.

Schmidt preto spánok nepovažuje za „bonus“, ale za základ. Osem hodín je podľa nej investícia, nie luxus.

Pamäť nie je kamera

Aj keď sa cítime presvedčení o tom, že si niečo pamätáme presne, mozog v skutočnosti nearchivuje udalosti ako video. Pamäť sa pri každom vybavení nanovo prepisuje. Dokonca aj spomienky na veľmi silné emocionálne momenty sa časom menia.

Preto Schmidt vedome nepreceňuje vlastnú pamäť. Robí si poznámky, najmä pri dôležitých rozhovoroch či rozhodnutiach. Tým zabraňuje tomu, čo je u ľudí bežné: pamätať si emocionálny pocit, ale nie presné fakty.

Keď sa zasekneš, nehľadaj riešenie silou

Mnohí si myslia, že na vyriešenie problému treba sedieť pri stole „tak dlho, kým to nevyriešim“. Neurovedci však upozorňujú, že mozog potrebuje pri riešení problémov aj fázu nečinnosti. Práve vtedy sa aktivuje tzv. default mode network – sieť, ktorá spája nápady a umožňuje tvorivosť.

Najjednoduchší recept? Krátka prechádzka. Mozog v pohybe pracuje inak ako mozog pripútaný k stolu.

Smartfón na stole? Stačí ho vidieť a koncentrácia klesá

Myslíš si, že ti telefón na stole neprekáža, ak sa ho nedotýkaš? Omyl. Výskum z University of Texas ukázal, že už len prítomnosť smartfónu v dohľade znižuje kognitívnu kapacitu človeka – bez ohľadu na to, či je zapnutý alebo vypnutý.

Mozog časť svojej pozornosti vyčleňuje na jeho neustále sledovanie ako potenciálneho zdroja odmeny – notifikácie, správy, nové podnety.

Schmidt preto používa jednoduchý trik: mobil odkladá do inej miestnosti, aby ani zrakom neregistrovala jeho prítomnosť. Nie je to žiadne dogmatické „digitálne detoxovanie“, ale praktický krok, ktorý dáva mozgu priestor na plné sústredenie. Zlepšenie koncentrácie býva badateľné už po niekoľkých dňoch.

Zaujímavosťou je, že v štúdii z Journal of the Association for Consumer Research sa ukázalo, že ľudia s vyššou „závislosťou“ od telefónu mali väčší problém sústrediť sa aj pri jeho pasívnej prítomnosti – jednoducho preto, že mozog očakáva „odmenu“ a ťažšie sa bráni rozptýleniu.

Silná vôľa sama o sebe nestačí

Na silnú vôľu sa často spoliehame ako na „záchranné lano“, keď príde pokušenie. No neurovedkyňa Schmidt upozorňuje: vôľa je ako sval – po čase sa unaví. Čím viac rozhodnutí denne robíme, tým viac jej spotrebujeme. A v momente, keď sme unavení, hladní, v strese alebo zahltení podnetmi, jej kapacita prudko klesá.

To vysvetľuje, prečo večer častejšie skĺzneme k zlozvykom, ktorým sme cez deň odolali – nie sme len „slabí“, ale mozog je jednoducho vyčerpaný. Podľa výskumov zo Stanfordu a Harvardskej univerzity je efektívnejšie vytvárať prostredie, ktoré automatizuje dobré rozhodnutia. Nie silou, ale systémom.

Schmidt to nazýva architektúrou voľby – keď máš na stole len vodu, zješ menej sladkého. Keď si pripravíš oblečenie na tréning dopredu, pravdepodobnosť, že pôjdeš cvičiť, stúpne.

„Ak sa musím spoliehať výlučne na silu vôle, už viem, že zlyhám,“ hovorí. Nie preto, že by bola slabá. Ale preto, že pozná mozog a hrá s ním, nie proti nemu.

Nie každý stres škodí

Slovo „stres“ si väčšina z nás spája s niečím negatívnym – únavou, frustráciou, preťažením. No existuje aj tzv. eustres, teda pozitívna forma stresu, ktorá nás stimuluje k rastu a vyššiemu výkonu. Krátkodobý stres, napríklad pred dôležitým vystúpením alebo počas riešenia náročnej úlohy, aktivuje obranné mechanizmy tela, zvyšuje bdelosť, urýchľuje reakcie a zlepšuje sústredenie.

Mozog vtedy vylučuje adrenalín a noradrenalín, ktoré nás poháňajú k lepšiemu výkonu. Problém nastáva až vtedy, keď je tento stres dlhodobý a telo sa z neho nemá kedy zotaviť.

Vtedy sa z užitočného nástroja stáva tichý nepriateľ – vyčerpáva nervový systém, narúša hormonálnu rovnováhu a zvyšuje riziko úzkostí, depresie či autoimunitných ochorení. Dôležité je naučiť sa rozlišovať, kedy nás stres posúva vpred a kedy nás nenápadne ničí.

Strach je často len signál, že sme na prahu rastu

Strach má biologickú funkciu – chrániť nás pred nebezpečenstvom. No v modernom živote nám často bráni rásť. Mnohí ľudia si zamieňajú pocit diskomfortu s hrozbou, hoci v skutočnosti ide o znak toho, že robíme niečo nové, čo nás môže posunúť ďalej. Dr. Patricia Schmidt tvrdí, že mozog uprednostňuje známe cesty, aj keď nie sú efektívne, len preto, že ich pozná.

Neznáme teritórium totiž predstavuje riziko – no práve v tomto priestore sa často skrýva náš najväčší potenciál. Vystúpenie z komfortnej zóny, aj keď sprevádzané neistotou, môže byť vstupnou bránou k novým zručnostiam, lepšiemu sebavedomiu a silnejšiemu mentálnemu zdraviu. Strach tak nemusí byť nepriateľom. Môže byť navigáciou – ukazuje nám smer, kde sa odohráva skutočná transformácia.

Mozog ako systém, ktorý treba pochopiť, nie opraviť

Náš mozog nie je pokazený stroj, ktorý potrebuje „opravu“ cez diétu, doplnky alebo externé nástroje. Je to komplexný, samoregulačný systém s tisíckami procesov, ktoré prebiehajú v reálnom čase.

Mnohé z našich problémov – výkyvy nálady, únava, zlá pamäť či roztržitosť – nepochádzajú z poruchy mozgu, ale zo zlej synchronizácie s jeho biologickými rytmami. Ak mu doprajeme to, čo potrebuje – kvalitný spánok, výživu bohatú na omega-3, dostatok svetla cez deň a tmu v noci, pravidelný pohyb a občasnú nudu bez obrazoviek – začne sa správať ako náš spojenec.

Rešpektovanie jeho potrieb nám môže priniesť nielen vyšší výkon, ale aj hlbší pocit vnútorného pokoja, emočnej stability a životnej spokojnosti. Moderná neuroveda teda neponúka zázračné skratky, ale návrat k múdrosti tela a mozgu ako jeho najkomplexnejšej časti.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti