Nevera je emocionálne zemetrasenie: „Mozog nerozlišuje, či nás niekto udrie alebo opustí,“ hovorí psychologička (ROZHOVOR)

Nevera partnera je bolestivý proces, ktorý naštrbí dôveru v každom vzťahu. Spoluzakladateľka Ksebe Magdaléna Kajan vysvetlila, čo sa deje v našom mozgu, keď odhalíme neveru. 

Podľa psychologičky náš mozog nerozozná rozdiel medzi fyzickou a emocionálnou bolesťou a reaguje na to rovnako. Na neveru však neexistuje univerzálny kľúč, ktorý by tento proces skrátil, každý sa s tým musí vyrovnať po svojom.

Kto raz podvedie, urobí to znova je mýtus

Spoluzakladateľka Ksebe tvrdí, že od toho, aby človek niekoho podviedol znova, závisí viacero faktorov, preto výrok: „Podviedol ťa raz, urobí to znova,“ je mýtus. 

• Prečo mozog reaguje na emocionálnu bolesť z nevery podobne ako na fyzickú bolesť
• Ako dlho trvá, kým sa psychologické a neurologické dôsledky nevery utíšia
• Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší na neveru
• Či môže byť nevera šancou na reštart vzťahu
• Či môže byť nevera spúšťačom úzkostných porúch alebo depresie

Čo sa odohráva v našej psychike, keď zistíme, že nás partner podviedol?

Zrada od partnera zasiahne veľmi hlboké vrstvy našej psychiky. Zrazu sa otriasa dôvera, na ktorej sme si budovali bezpečie. Mnohí ľudia hovoria o pocite straty pôdy pod nohami, akoby sa celý doterajší obraz vzťahu zrútil. Objavujú sa šok, smútok, hnev, zúfalstvo, často aj silná sebaobranná reakcia. Pre niektorých je to ako emocionálne zemetrasenie.

Ako psychológovia definujú neveru – je to vždy fyzický čin, alebo aj emocionálny únik?

V psychológii rozlišujeme niekoľko typov nevery – fyzickú, emocionálnu, ale aj virtuálnu či fantazijnú. Nejde len o s*x. Niekedy je pre partnera ešte zraňujúcejšie, keď zistí, že jeho partner sa emocionálne otvoril niekomu inému. Kľúčové je porušenie dohody, či už vyslovenej, alebo nevyslovenej, o výlučnosti vo vzťahu. Veľakrát emocionálna nevera je hlbšia ako tá fyzická.

Prečo môže byť nevera taká traumatizujúca aj pre ľudí, ktorí sa považujú za silné osobnosti?

Pretože nevera sa nedotýka len ega, ale aj hlbokej potreby bezpečia, prijatia a blízkosti. Aj silní ľudia majú emócie, a ak dôverovali, ich bolesť nie je menšia.

zdroj: freepik

Skôr naopak, čím viac sme investovali, čím viac sme verili, tým väčší je pád. Trauma z nevery nemá nič spoločné so „slabosťou“. Niekedy je naša „silná osobnosť“ obranným mechanizmom, aby nás tzv. „nezložili“ maličkosti. Ak sa napokon niekomu otvoríme a ten nás zradí, zasiahne nás to hlboko.

Aké chemické procesy sa spúšťajú v mozgu pri zrade a strate dôvery?

Pri zážitku zrady sa v mozgu aktivujú oblasti podobné tým, ktoré reagujú na fyzickú bolesť – napríklad predná cingulárna kôra. Spúšťa sa stresová odpoveď, zvýši sa hladina kortizolu, adrenalínu, niekedy dôjde k zníženiu hladiny serotonínu. To všetko ovplyvňuje náš spánok, náladu, schopnosť regulovať emócie.

Dá sa povedať, že mozog zažíva po nevere stav podobný smútku alebo šoku?

Určite áno. Mnohí ľudia prirovnávajú neveru k strate, a to nie je len metafora. Mozog reaguje podobne ako pri strate blízkeho. Šok, odmietanie reality, smútok, hnev, vyjednávanie. Ide o proces, ktorý je psychologicky aj neurologicky veľmi podobný smúteniu.

Prečo mozog reaguje na emocionálnu bolesť z nevery podobne ako na fyzickú bolesť?

Pretože emocionálne väzby sú pre človeka životne dôležité. Sme sociálne bytosti. Mozog nerozlišuje, či nás niekto udrie alebo opustí. V oboch prípadoch ide o ohrozenie nášho bezpečia.

Z evolučného hľadiska bola strata členov skupiny alebo partnera rizikom pre prežitie, preto mozog reaguje na citové zranenie rovnako vážne ako na fyzické. Pri nevere ozaj často človeka strácame, a preto nás to bolí rovnako.

Môže byť nevera spúšťačom úzkostných porúch, depresie alebo posttraumatickej stresovej reakcie?

Áno, najmä ak ide o náhle a nečakané odhalenie alebo ak bola nevera spojená s dlhodobým klamstvom. Niektorí ľudia zažívajú tzv. posttraumatickú reakciu na zradu.

Majú flashbacky, úzkosti, problémy so spánkom, vyhýbanie sa pripomienkam. Často sa objavujú aj depresia, strata chuti do života, pocit zlyhania.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Magdaléna Kajan (Mihálová) (@magdaleeeeen_)

Aké stratégie obrany si ľudia v takýchto situáciách najčastejšie vytvárajú?

Veľmi časté sú obranné mechanizmy ako racionalizácia („Určite mal dôvod“), potláčanie („Nechcem o tom hovoriť“), idealizácia partnera, alebo, naopak, devalvácia („Bol to len klamár“). Niektorí sa uzatvoria, iní idú do protiútoku. Všetky tieto stratégie majú za cieľ zmierniť bolesť a získať späť pocit kontroly.

Ako dlho trvá, kým sa psychologické a neurologické dôsledky nevery utíšia?

Je to veľmi individuálne. Závisí od osobnosti, hĺbky vzťahu, kontextu nevery aj podpory, ktorú má človek okolo seba. Všeobecne sa však hovorí o mesiacoch až roku, kým sa zreguluje nervový systém a emócie sa stabilizujú.

Ak bolesť pretrváva dlhšie a zasahuje do bežného fungovania, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka. Ja by som ho vyhľadala však skôr ako po roku. Možno ideálne aj hneď, práve preto, aby naše obranné mechanizmy nespôsobili, že sa uzavrieme do seba, alebo sa u nás vyvinú iné copingové stratégie, ktoré nám môžu dlhodobo skôr uškodiť ako pomôcť.

Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší na neveru – ide o psychologický alebo biologický faktor?

Je to kombinácia oboch. Niektoré výskumy ukazujú genetickú predispozíciu k hľadaniu nových stimulov (napr. cez dopamínové receptory), ale dôležitú úlohu hrajú aj výchova, vzťahové vzory, spokojnosť vo vzťahu, sebavedomie a schopnosť zvládať frustráciu. Nevera nie je „osud“, ale skôr komplex viacerých faktorov. Je tam veľa premenných a nerada by som tvrdila, že je to takto alebo takto.

Existujú rozdiely v tom, ako neveru prežívajú muži a ženy z hľadiska psychológie?

Áno, aj keď v posledných rokoch sa tieto rozdiely zmenšujú. Tradične muži viac reagovali na se*uálnu neveru, ženy na emocionálnu. Dnes však vieme, že obidve pohlavia môžu prežívať silnú bolesť, žiarlivosť aj smútok. Skôr než pohlavie rozhodujú citová väzba, štýl pripútania a osobná história a skúsenosti.

Ako môže psychológ pomôcť jednotlivcom alebo párom zvládnuť následky nevery?

Psychológ poskytuje bezpečný priestor, kde sa môžu pomenovať emócie, pochybnosti a dilemy. Pomáha zorientovať sa v tom, čo klient prežíva a čo by mu mohlo pomôcť. Pri párovej terapii môže sprostredkovať dialóg, ktorý by inak neprebehol, a podporiť rozhodovanie, či vzťah obnoviť, alebo uzavrieť.

Môže byť nevera „prebudením“ – teda šancou na reštart vzťahu?

V niektorých prípadoch áno. Nevera môže byť signálom, že vo vzťahu dlhodobo niečo chýba. Ak sú obaja partneri ochotní otvoriť bolestivé témy a pracovať na dôvere, môže sa z toho stať príležitosť na prehĺbenie vzťahu. Ale nie je to automatické. Reštart vyžaduje veľkú mieru úprimnosti a odhodlania a práce na sebe aj vzťahu.

Aký je najväčší mýtus, ktorému ľudia o nevere veria z psychologického pohľadu?

Že kto raz podvedie, ten to urobí znova. Realita je zložitejšia. Niektorí ľudia neveru naozaj oľutujú a dokážu sa z nej poučiť. Rovnako mýtom je, že nevera sa deje len v nešťastných vzťahoch, niekedy sa to stane aj tam, kde to navonok vyzerá ideálne.

Akú najdôležitejšiu vec by ste odporučili tým, ktorí neveru zažili – ako vinník alebo ako zranená strana?

Zastavte sa a neponáhľajte s rozhodnutím. Dajte si čas na to, aby ste pochopili, čo sa stalo, čo vás to naučilo a čo od vzťahu naozaj chcete. Či ste boli ten, kto zranil, alebo ten, kto bol zranený, je dôležité hovoriť, cítiť a byť k sebe úprimný. Niekedy musia odznieť tie najsilnejšie emócie, kým sme schopní spraviť ďalší krok.

Môže nevera v predchádzajúcom vzťahu ovplyvniť aj budúce vzťahy?

Áno. Ak trauma z nevery nie je spracovaná, môže sa preniesť do ďalších vzťahov formou nedôvery, nadmernej kontroly alebo strachu z opätovného zranenia. Preto je dôležité si zážitok „odsmútiť“, pochopiť a spracovať, aby ste mohli do nového vzťahu vstúpiť s otvoreným srdcom. Na to som narážala aj vyššie, pri otázke, kedy vyhľadať pomoc.

Ako vplývajú kultúrne a spoločenské normy na vnímanie nevery a zvládanie jej následkov?

Veľmi výrazne. V niektorých kultúrach je nevera stigmatizovaná a jej odhalenie znamená spoločenskú hanbu, v iných je čiastočne tolerovaná. Normy ovplyvňujú, či sa človek cíti ako „obetovaný“ alebo ako „vinník“. Kultúra tiež určuje, či sa verí v odpustenie alebo skôr v trest. To všetko formuje spôsob, akým ľudia spracúvajú neveru či sa hanbia, bojujú alebo hľadajú cestu ďalej.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti