Nezabudni, že 1. septembra je síce stále sviatok, ale už bez voľna. Čo to pre teba znamená a čo sa ešte chystá?

Už o pár dní si prvýkrát na vlastnej koži vyskúšaš, aké je to ísť do práce v čase, keď sme boli zvyknutí mať voľno. Zmena, ktorú vláda schválila ešte vlani, sa po prvý raz naplno prejaví až teraz.

Prečo? Minulý rok 1. september, čiže Deň Ústavy SR, padol na nedeľu – rozdiel nikto nepocítil. Tento rok to už bude iné. A vyzerá to, že to nebude jediný štátny sviatok, ktorý príde o status voľného dňa, píše portál OPeniazoch.

Prečo nám vzali voľno práve 1. septembra?

Zrušenie pracovného pokoja na Deň Ústavy Slovenskej republiky presadilo Ministerstvo financií SR koncom roka 2023. Dôvod bol jednoduchý – peniaze. V rámci balíka „Lex konsolidácia“ sa vláda snažila získať dodatočné zdroje do štátnej kasy. Argumentovala tým, že Slovensko má jeden z najvyšších počtov voľných dní v rámci Európskej únie.

„Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur. Hľadali sme vhodné dni a zhodli sme sa zatiaľ na tomto jednom dni,“ poznamenal k veci minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) ešte v roku 2023. 

zdroj: Freepik/freepik

Popri zrušení tohto voľna prijali aj ďalšie kroky – znížili sa odvody do druhého dôchodkového piliera, zvýšili zdravotné odvody pre firmy a podnikateľov, pribudol bankový odvod aj transakčná daň. Všetko so spoločným cieľom – získať viac peňazí pre štát.

Minulý rok mal tento krok len minimálny finančný efekt – približne 12 miliónov eur, lebo sviatok pripadol na víkend. Tento rok už má v rozpočte pribudnúť približne 130 miliónov eur a s podobným prínosom vláda ráta aj v roku 2026.

Aký bude osud niektorých ďalších sviatkov?

Ak si si myslel, že ide len o výnimku, asi ťa sklameme. Koalícia už avizovala, že po 1. septembri príde na rad aj 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Tento sviatok už má v budúcnosti prestať byť voľným dňom. Argument? Opäť je to konsolidácia verejných financií.

Premiér Robert Fico nedávno naznačil, že zmeny sa môžu týkať aj ďalších sviatkov. Hoci sa nechystá siahať na 1. máj, 8. máj ani 29. august, do úvahy pripadajú iné dátumy. Je tu však problém – veľká časť sviatkov je chránená Vatikánskou zmluvou, ktorá ich prakticky robí „nedotknuteľnými“. Ak by teda vláda chcela zrušiť aj niektorý cirkevný sviatok, mohla by ho nanajvýš preradiť do kategórie, kde už nebude dňom pracovného pokoja.

Odborové zväzy z týchto plánov nadšené nie sú. Tvrdia, že ide o ďalšiu ranu pre zamestnancov, ktorí už dnes patria medzi najpracovitejších  v celej Európskej únii. Dlhé zmeny, nočné služby, víkendy – to je bežná realita vo väčšine firiem.

A teraz sa k tomu pridáva aj strata zákonných príplatkov (v dni pracovného pokoja), ktoré mali byť kompenzáciou za obetovaný čas v práci. Podľa Konfederácie odborových zväzov SR tak prichádzajú nielen o voľno, ale aj o peniaze.

Ako to vnímajú ľudia?

Nadšenie v uliciach teda rozhodne nečakaj. Prieskum spoločnosti ResSolution Group ukázal, že približne 60 % Slovákov nesúhlasí so zrušením voľného dňa 17. novembra. Aj samotný krok zrušiť voľno 1. septembra vyvolal množstvo negatívnych reakcií – ľudia sa cítia byť ukrátení, a to najmä v čase, keď rastie tlak na pracovný výkon a životné náklady.

Čo bude ďalej? Ak vláda zostane pri súčasnom kurze, dá sa očakávať, že štátne sviatky, ktoré sú voľnými dňami, budú postupne miznúť z kalendára. Na jednej strane to má priniesť stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu, na druhej strane to znamená menej odpočinku, menej príplatkov a viac práce pre bežných zamestnancov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska