Nočné mory nie sú náhoda, ide o varovanie. Riziko vážneho stavu stúpa 4-násobne

Mávaš často zlé sny? Možno signalizujú zdravotný problém, o ktorom si doposiaľ netušil.

Nočné mory sa z času na čas prihodia väčšine z nás – nepríjemný sen, ktorý ťa zobudí so zvýšeným srdcovým tepom a pocitom strachu. Ráno si ho niekedy pamätáš do detailu, inokedy zostane len zvláštny pocit nepokoja, ktorý sa s tebou vlečie ešte hodiny počas dňa. V bežnej situácii môžu súvisieť napríklad so stresom, úzkosťou, náročným obdobím, liekmi alebo zlým spánkom.

Neurologický výskum však upozorňuje, že ak sa nočné mory objavujú často, najmä v strednom a vyššom veku, môžu súvisieť aj s vyšším rizikom neskoršieho kognitívneho úpadku a demencie. 

Ženy sú na tom lepšie ako muži

Štúdia publikovaná v odbornom časopise eClinicalMedicine analyzovala údaje z troch veľkých amerických výskumov. Tie skúmali viac než 3 200 ľudí bez demencie na začiatku sledovania. Účastníci vo veku od 35 do 64 rokov aj starší nad 79 rokov odpovedali na otázky o spánku. Vedci sa pýtali aj na pravidelnosť nočných môr a zlých snov, ktoré ich budili zo spánku. Výsledky poukázali na výraznú súvislosť medzi častými nočnými morami a neskorším zhoršením kognitívnych funkcií či rozvojom demencie.

Ľudia v strednom veku, ktorí mali nočné mory aspoň raz týždenne, mali približne štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť kognitívneho poklesu v porovnaní s tými, ktorí ich nezažívali. U starších dospelých sa týždenné nočné mory spájali s približne dvojnásobným rizikom diagnózy demencie.

Výskum zároveň ukázal výrazné rozdiely medzi pohlaviami. U starších mužov bolo riziko demencie pri častých nočných morách až päťnásobné, zatiaľ čo u žien sa zvýšilo približne o 41 %. O výskume informoval vedecký denník Science Alert.

Ranná káva ti môže predĺžiť život. Kľúčom k dlhovekosti je správne načasovanie

Nočné mory nie sú dôkaz choroby

Treba zdôrazniť jednu dôležitú vec. Výskumy podľa Science Focus nepreukázali, že nočné mory priamo spôsobujú demenciu. Skôr ide o silnú koreláciu. Toto spojenie medzi dvoma javmi môže znamenať, že nočné mory sú indikátorom skorších zmien v mozgu, ktoré sa neskôr prejavia ako demencia. 

Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, či mory v skutočnosti predchádzajú zmenám v mozgu, alebo či sú skôr symptómom prebiehajúcich neurodegeneratívnych procesov. Väčšina autorov sa prikláňa k tomu, že tieto sny môžu byť skorým signálom problémov predtým, než sa objavia klasické príznaky, ako je strata pamäti či zhoršenie myslenia.

zdroj: freepik

Prečo máme nočné mory?

Časté nočné mory môžu mať viacero príčin a nemusia automaticky signalizovať problém priamo v mozgu. Ich výskyt často súvisí s intenzívnym stresom alebo úzkosťou počas dňa, dlhodobo narušenými spánkovými návykmi, ale aj s duševnými poruchami, ako sú depresia či posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Svoju úlohu môžu zohrávať aj fyzické poruchy spánku alebo výrazné životné udalosti a psychické traumy. Práve tieto faktory sa samy o sebe spájajú so zvýšeným rizikom rozvoja demencie. Jav naznačuje, že časté nočné mory môžu predstavovať spoločný prejav iných zdravotných či psychických problémov, ktoré zároveň prispievajú k postupnému kognitívnemu úpadku.

Nezávisle od vedeckého spojenia snov a demencie zostáva kvalita spánku dôležitá pre zdravie mozgu. Poruchy spánku, prerušovaný spánok alebo chronická nespavosť sa spájajú s vyšším rizikom kognitívnych porúch a demencie v niekoľkých štúdiách. 

Dobrý spánok pomáha mozgu efektívne spracovať informácie, posilniť pamäť a obnoviť bunkové funkcie. Ide o procesy, ktoré môžu spomaliť úbytok kognitívnych schopností a zlepšiť celkovú kvalitu života.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy